RECENZIA: A Plague Tale: Requiem - Rekviem za súrodeneckú lásku

03. 11. 2022Ľuboš DurajRecenzie Komentáre

Pokračovanie skvelej hry A Plague Tale: Innocence je tu s nami už dva týždne a preto som mal dosť času zistiť, že ako napovedá názov, nevinnosť v ňom budete hľadať len ťažko. Po dôkladnej analýze som nemal najmenšie pochybnosti o tom, že hra je cielená na dospelé publikum s túžbou po dejom poháňanej zábave, pričom na svoje si prídu aj milovníci stealth akcie. A Plague Tale: Requiem v sebe síce kombinuje len pár prvkov, no tie do seba neskutočne zapadajú a aj napriek skvele hodnotenému prvému dielu tvorcovia zo štúdia Asobo prekonali všetky očakávania. Priniesli vyšperkovaný titul, v ktorom sa len ťažko hľadajú nedostatky. A tak by som recenziu začal otázkou: „Ako ďaleko ste ochotný zájsť kvôli záchrane svojho brata?“

Túžba po novom domove

Amicia a Hugo sú dvaja súrodenci, ktorí si prešli hotovým peklom na Zemi. Teraz sa konečne začínajú otriasať z predošlých udalostí, a to hlavne vďaka vidine nového domova. Od hrozného prenasledovania inkvizíciou sprevádzanou všadeprítomným morom prešlo pol roka a na tvárach detí je konečne vidieť úsmev. Spolu s ich matkou Beatrice a kamarátom Lucasom mieria do Provensálska, kde na nich čaká prastaré spoločenstvo nazvané Order. To sa odnepamäti venuje skúmaniu choroby Prima Macula, ktorou trpí práve Hugo. A keďže choroba v poslednej dobe o sebe nedáva veľmi vedieť, naša štvorica sa môže sústrediť na cestu bez akýchkoľvek problémov.

Dej hry sa začína bezstarostnou chvíľou, ktorú si Amicia, Hugo a Lucas spríjemňujú hrami. Pomocou nich sa oboznamujeme s ovládaním a zisťujeme, že veľa zmien oproti prvému dielu nenastalo. Pár áno, ale ak ste jednotku hrali nedávno, ovládanie sa vám dostane do krvi za chvíľku. Po chvíli sa od vás Lucas odtrhne a Amicia s Hugom sa ešte vydajú na prieskum neďalekého hradu. Po vniknutí dnu je každému ihneď jasné, že to bola chyba, no už niet cesty späť. Už v tak rannej fáze hry môžete zistiť, že krutosťou a brutalitou tvorcovia nešetrili. Pri vychádzaní z hradu narazíte na dvojicu dospelých bratov, ktorí sa nedokážu preniesť cez vašu prítomnosť, preto sa začína boj na život a na smrť. Amicia je útle, asi pätnásťročné dievča, ktoré za žiadnych okolností nedokáže premôcť dvoch urastených drevorubačov, takže to vyzerá, že boj prehrá. V tom sa ale do toho vloží Hugo a práve vďaka prekliatiu menom Macula sa misky váh preklopia na vašu stranu. Potom chlapec omdlie a opäť sa mu sníva o ostrove, kde sa zobúdza bez Amicie, len v spoločnosti fénixa. Okrídlený spoločník ho dovedie až k jazierku, ktoré dokáže vyliečiť jeho rany po Macule. Malý Hugo sa prebúdza a v hlave má jasný cieľ, ktorým je nájsť ostrov.

Po ceste bude naša štvorica musieť ešte raz čeliť problémom spojeným s incidentom v hrade a konečne sa dostáva do hlavného mesta Provensálskej oblasti, ktoré spadá pod správu grófa. Aj keď život v meste na prvý pohľad vyzerá, že nijak nevybočuje zo štandardu života obyčajných ľudí, sami sa onedlho začnete presviedčať o opaku. Pri hľadaní magistra Vaudina, predstaviteľa spoločenstva, narazíte na oddelenú oblasť, ktorá prekypuje morom. A kde je mor, tam sú aj potkany.

Aby som nevyzradil spojlery, bude lepšie, ak dej nebudem ďalej rozvetvovať. Príbeh je napísaný výborne a vďaka nemu som bol ovládaný túžbou pokračovať v hraní. Opäť sa stretnete s niekoľkými skvele napísanými postavami a aj vďaka nim si vyskúšate pasáže, ktoré sú pre túto značku úplnou novinkou. Dokončenie hry mi zabralo okolo 24 hodín, no snažil som sa prechádzať čo najviac skrytých miest, hoci vo svojej podstate je to stále len koridorové prechádzanie misií.

Prak, váš najlepší priateľ

Ako som spomínal už vyššie, ovládanie sa od jednotky veľmi nelíši, čo ide ruka v ruke aj s ostatnými prvkami, ako je napríklad výroba rôznych alchymistických zmesí. Malé zmeny však prišli a niektoré hodnotím veľmi kladne. Hráča napríklad nebude otravovať zbieranie kameňov, čo znamená, že Amicia môže nepriateľov zo svojho praku ostreľovať neobmedzeným množstvom kamienkov. Veľkým plusom je aj zbieranie nožov. Keď vás protivník odhalí, môžu vám pomôcť toto stretnutie prežiť, pričom ak nôž nemáte, je tu ešte šanca na útek. Nože môžete zo súbojov úplne vynechať a keď si ich ušetríte, dajú sa použiť na otvorenie skrytých pracovných stolov. V nich nájdete užitočné predmety ako alchymistické ingrediencie, pracovné nástroje, prípadne aj súčiastky. Vďaka posledným dvom menovaným si dokážete vylepšovať až štyri vetvy, ako sú prak alebo vrecká, čo vám vo výsledku dovolí brať so sebou viac vecí a mať tak po ruke väčšie množstvo ingrediencií na výrobu zmesí. Vylepšovať si môžete aj kušu, ktorá je tu tiež novinkou, a využijete ju na usmrtenie nepriateľa cez nechránenú časť tela. Okrem boja vám bude pomáhať aj pri otváraní nových ciest alebo pri priťahovaní potrebných kulís.

Okrem vylepšovania svojich pomôcok dostávate aj pasívne body za hranie. Existujú tri vetvy rozdeľovania bodov, pričom každá z nich sa plní podľa toho, ako hráte. Ak budete postupovať agresívnym štýlom ako ja, budete si levelovať najmä agresívne schopnosti, vďaka ktorým budete napríklad vedieť z krytu strkať nepriateľov do húfov potkanov. Nemusíte sa báť, že by jeden štýl bol lepší ako druhý, pretože hra vás primárne bude navádzať na to, aby ste boli vždy neviditeľní. Viackrát som od spoločníkov počul, že Amicia by mala upokojiť hormón a nezabíjať všetkých rad radom. Ani pasážam s krviprelievaním sa však nevyhnete a vaše prežitie bude závisieť od toho, či dokážete premôcť vlny nepriateľov, ktorí sú rôznorodí a preto si vyžadujú odlišné praktiky na ich zneškodnenie.

Na ceste vás budú sprevádzať viaceré postavy s rôznymi schopnosťami. Po vašom boku sa tak nebude nachádzať už len Hugo, čiže sa môžete rozlúčiť s neustálym poštvávaním potkanov na nechránených nepriateľov. Keď už tam však bude, naskytne sa vám možnosť akéhosi skenovania terénu vďaka hordám. Tak budete mať prehľad o protivníkoch, hoci sa práve budú nachádzať za stenou. Popri všetkých týchto vylepšeniach a doplnkoch musím priznať, že hra mi prišla v niektorých pasážach celkom ťažká a občas som nikde nevidel hluché miesta, kde by som sa mohol skryť pred očami nepriateľov. Preto som sa uchýlil k ich úplnému zneškodneniu.

Viem, že titul sa občas snaží priniesť aj hádanky, no v tomto smere si myslím, že nikto s IQ nad 50 s nimi problém mať nebude. Všetky v podstate ponúkajú riešenie samé a pri jednej som si všimol, že mi nedovolí prevrátiť časť puzzle na opačnú stranu. Vývojárom tak musím pripísať mínusové body, keďže hre by poriadne hlavolamy pomohli. Plusové si zase môžu odniesť za niekoľko úsekov, keď sa hra odklonila od svojej hrateľnosti a priniesla niečo nové. Spomeniem napríklad útek pred potkanmi s pohľadom spredu, ale aj útek na lodi.

Konečne sa dostavil next-gen vizuál

Nech už je A Plague Tale: Requiem titulom, ktorý svojou hrateľnosťou nenadchne každého, minimálne jedno sa mu musí uznať. Vizuál ako celok je neskutočne krásny. Pri prechádzaní farebných oblastí plných ľudí a detailov je možné, že budete tráviť kopu zbytočného času kochaním sa. Pohľad na krajinu je proste výnimočný a v tomto smere nie je nič, čo by som vytkol. Animácie Huga a Amicie ma občas nechávali v nemom úžase, hlavne pri cutscénach, ja som tak konečne pochopil, čo je to ten next-gen. Requiem som recenzoval na Xbox Series X, kde sa naň v 4K neviem vynadívať, pričom pri hraní na slabšom Series S sa vizuál tiež nenechal zahanbiť, hoci určité kompromisy tu nastali. O hre sa dosť hovorí aj v súvislosti s 30 FPS, no za seba musím napísať, že som si to takmer vôbec nevšimol a prepady FPS som zaznamenal možno dvakrát, aj to v cutscénach. Navyše, je možné, že tvorcovia ešte dáky grafický režim pre 60 FPS pridajú.

Hudba v rôznych oblastiach naberá na teatrálnosti a jej spracovanie je rovnako úchvatné. Jediné, čo by som mohol nazvať ako slabšie spracovanie, sú dialógy. Hlavní protagonisti sa totiž občas porozprávajú s ľuďmi naokolo, no ja som väčšinou nevedel, z ktorých úst sa na mňa valia slová. Pri rozhovoroch medzi sebou sa väčšinou tento nedostatok neprejavoval a tak to hre až tak na kráse neuberá.

Amicia ochraňuje Huga všetkým, čo má, no nie vždy je toho veľa

Pomaly sa dostávame na koniec recenzie. Je veľmi ťažké popísať to, že ide o skvelú hru, ktorá toho neponúka mnoho – trošku rozvetvený koridor s pár možnosťami na jeho prejdenie. Pre niekoho to nie je dosť a na Requiem sa bude pozerať z vrchu, ako na niečo, čo do AAA titulov nepatrí. Štúdio Asobo je síce malé, no už dnes prináša kúsky s veľkým srdcom a skvele napísaným scenárom. Titul odporúčam hlavne pre jeho príbehovú linku a vizuálne spracovanie, pretože ostatnými aspektmi vysokorozpočtovým projektom ešte nemôže konkurovať.

Naše hodnotenie

A Plague Tale: Requiem je plnohodnotným pokračovaním príbehu o súrodeneckej láske a o chorobe, ktorá dokáže ovplyvniť celý svet. Každý, kto by chcel preskočiť prvý diel, sa ukráti o veľa vecí, keďže na seba nadväzujú. Preto je lepšie príbeh vstrebať od začiatku. Hra ukazuje ľudskú krutosť v tom najhnusnejšom svetle, takže ju odporúčam skôr tým, ktorí si nepotrpia na šťastné konce. Vizuál reprezentuje to najlepšie zo súčasnej scény a príbeh vtiahne každého zanieteného hráča. Čo viac dodať?

Klady

vizuál
hudba
príbeh
Česká lokalizácia

Zápory

(ne)logické pasáže
umelá inteligencia

Informácie o hre

A Plague Tale: Requiem 2022

Amicia a Hugo sa spolu vydajú na tajomný ostrov, kde podľa Hugových snov nájdu liek na jeho chorobu Prima Macula. Na ostrove nájdu ale oveľa viac, ako čakali.