Fanúšikovia tenisu za posledné roky zažili slušný nápor na ich peňaženky. Ich obľúbený šport si totiž čoraz častejšie môžu vychutnať aj vo videohernej podobe – od roku 2018 sa napr. dočkali titulov AO Open a Tennis World Tour, pričom oba kúsky dostali aj pokračovania. Kvantitu by sme mali, čo sa však týka kvality, tam to svetoborné rozhodne nebolo. Žiaľ, ani novinka od skúseného štúdia Torus Games nás nepotešila tak, ako sme dúfali.
Veru tak. Matchpoint – Tennis Championships dopadol veľmi podobne ako mnou naposledy otestovaný tenisový príspevok z roku 2020 s názvom Tennis World Tour 2. Začiatky sú v novinke od austrálskych vývojárov zaujímavé, mechanizmy vierohodné, tenis zábavný, po chvíli si však všimnete, že je tu toho vlastne celkom málo a kopa vecí by sa dala urobiť oveľa lepšie – a kopu vecí urobili predchádzajúci tenisoví konkurenti lepšie. Dokonca si dovolím povedať, že čo sa týka obsahu a licencií, Matchpoint je na tom za posledné roky najhoršie. Ale poďme pekne po poriadku.
Po zapnutí hry som sa tradične pustil do kariéry. Tá vás privíta stručným, no dostatočným tutoriálom, ktorý vám predvedie ovládanie a dokonca aj pridá nejaké tie tipy, čo som ocenil. Predsa len, nie každý je fanúšikom bieleho športu a Matchpoint sa nachádza aj v GamePasse, takže sa k nemu môže dostať aj „nešportovec“. Nečakajte mimoriadne podrobné tipy, len vám vysvetlia, kedy sa oplatí použiť ten-ktorý typ úderu – myslím, že pre nováčikov je to na začiatok tak akurát a skúsenejším to pomôže osviežiť si základy. Potom však prišla prvá sprcha v podobe slabučkého vytvárania postavy. Zabudnite na nejaký podrobný editor, nachádza sa tu iba pár základných nastavení a dokonca si ani neviete vybrať nejaký archetyp hráča, jeho výšku, váhu či vek. Ak by ste si chceli vypiplať vášho tenistu, máte smolu, na výber je tu iba pár účesov, neupraviteľných tvárí, tričiek, šortiek a ponožiek.
Skvelý začiatok a postupný úpadok
Okej, hovoríte si, smutné, ale to predsa nie je v tenisovej hre to najdôležitejšie. Či? Máte pravdu, je to len prvý znak toho, čo všetko mohlo byť urobené omnoho lepšie. Keď už sa vrhneme do prvého zápasu (teda, hrá vás do neho vhodí, nemáte na výber), vôbec to nie je zlé. Hráči sa pohybujú celkom uveriteľné, animácie sú na prvý pohľad dobré a aj ten tenis slušne ubieha. A keďže ešte nemáte veľké skúsenosti a neviete, čo funguje a čomu by ste sa mali vyhnúť, je to aj celkom dramatické. Čím viac sa následne dostávate do rytmu a spoznávate taje mechanizmov hry, tým je to väčšia zábava. Umelá inteligencia je navyše spočiatku celkom realistická a nemá problémy, aké sa vyskytovali v kúskoch od štúdia Big Ben, kde vôbec nerobila nevynútené chyby. V Matchpointe sú bežnou záležitosťou dlhé výmeny, ktoré končia mýlkou súpera. Najlepšie sú však tie, ku ktorým protivníka donútite vy – a titul vám ponúka množstvo fungujúcich spôsobov, ako to dosiahnuť. Nie je problém súpera poriadne ubehať a potom prekvapiť dropshotom tesne za sieťou. Ste pod tlakom? Skúste upokojiť hru jedným-dvomi slicovanými údermi a keď to oponent nebudete čakať, šupnite silný top spin na druhú stranu kurtu. Potešia aj fungujúce loby, ktoré vás môžu zachrániť pri nábehu umelej inteligencie na sieť. Hra jednoducho ponúka všetko, čo má aj poriadny tenis.
Toľko chvály a pritom dole svietia iba dve hviezdičky. Nuž, je to tým, že som práve vymenoval všetko, čo naozaj stojí za to. Počiatočné nadšenie totiž opadne a uvedomíte si, aká holá je obsahová kostra tohto titulu. Už samotná kariéra ponúka veľmi málo. Vždy máte na výber jednu-dve veci, ktoré môžete v danej chvíli urobiť. Najdôležitejšie sú, samozrejme, turnaje, čím lepšie na nich zahráte, tým viac bodov do rebríčka získať. Potom tu máte exhibičný zápas, super tie-break proti niekomu z vyšších pozícií rebríčka (čiže zápas do desať), a tréning, ktorým si vylepšujete atribúty. Potešili by aspoň maličkosti ako tlačovky či Davis Cup/Fed Cup. Proste tu nie je nič, čo by pôsobilo autenticky a vtiahlo vás do hry, ako to vedela urobiť séria Top Spin. A aj tie turnaje fungujú veľmi pochybným spôsobom – z nejakého dôvodu som sa napr. musel zúčastniť kvalifikácie aj ako jednotka v rebríčku. Neexistuje tu ani nasadzovanie, často sa stane, že v jednej časti pavúka sú ôsmi hráči z Top 30 a v druhej žiaden, a celkovo sú na turnajoch rôzne zmesky hráčov, takže na grandslamoch často nenatrafíte na tých najlepších. Apropo, grandslamy. Chápem, že licencie čosi stoja, ale to, že tu nie je licencovaný ani jeden z turnajov veľkej štvorky, je naozaj smutné a atmosféru kaziace. A to nehovorím o skutočných tenistoch, ktorí sú prítomní – chceli by ste si zahrať za Rogera Federera, Rafaela Nadala či Novaka Djokoviča? Smola. Chýbajú aj Alexander Zverev a Stefanos Tsitsipas, zo žien je tu najlepšou hráčkou až desiatka Garbiñe Muguruza.
V Matchpointe celkovo absentuje autentická atmosféra a maličkosti, ktoré tenis robia tenisom. Nedočkáte sa záberov z nastupovania hráčov, diváci reagujú na všetko takmer úplne rovnako, zberači loptičiek nerobia to, čo majú, nikto nekričí „out!“ či „fault!“, keď má, a ak vyhráte zápas, rovno sa ukážu štatistiky a hajde naspäť do menu. Nenájdete tu ani ospravedlnenia po „prasiatku“ či aspoň nejaké emócie, jednoducho je to také robotické. Nádejal som sa, že možno to bude inak, keď získam titul na grandslame, žiaľ, nečakalo ma žiadne dvíhanie trofeje a pózovanie pred fotografmi. Opäť ste v menu, vyskočí vám achievement a to je všetko. Trpkú korunu tomu nasadzuje neskutočne nudný komentár. Ak to teda môžem tak nazvať. Komentátor sa totiž ozve tak raz za hru a väčšinou povie generickú vetu typu „úžasný bod v neskutočne dôležitej chvíli“. Vďaka, nevedel som. Je to škoda, keďže konkurenčné tituly týmito základnými vecami disponujú.
Easy Peasy Lemon Squeezy
Časom sa na povrch dostávajú ešte väčšie problémy. Jedným z nich je to, že hra je nesmierne ľahká. K dispozícii máte na výber tri obťažnosti, pričom aj na tej najvyššej som v kariére pravidelne vyhrával 6:0, 6:0 – a to aj vo finále turnajov. Navyše mám pocit, že výška atribútov (forhend, bekhend, volej, servis, sila, kondička) nemá valný dopad na hru samotnú. Začínate na hodnotách okolo dvadsiatky, no aj napriek tomu nie je problém triafať ťažké údery presne tam, kam chcete a ako silno chcete. To isté sa týka aj podávania. Vaši súperi, ktorí sú väčšinou na hodnoteniach okolo 70 až 90, pri vás pôsobia ako poriadni amatéri. A tak sa stalo, že už v šiestom mesiaci prvého roka mojej kariéry som vo finále Wimbledonu vyklepal svetovú jednotku Daniila Medvedeva tromi kanármi a ovládol rebríček ATP. Vtedy som si uvedomil, aký je to nedokonalý a nenáročný tenis. Zatiaľ čo na začiatku som sa rozplýval nad rôznymi možnosťami, ako hrať, zrazu som vedel, že proti AI stačí odvracať loptičky zo strany na stranu, sem-tam to preložiť slicom a súper buď urobí chybu, alebo dáte víťazný úder. Vlastne je celkom umenie netrafiť sa do kurtu, to sa mi stávalo hlavne v momente, keď som bol brutálnym tlakom. AI prosto vôbec nie je dobrá.
Okrem kariéry tu toho naozaj veľa nemáte. Zabudnite na nejaké kustomizovateľné turnaje či rôzne výzvy, môžete si akurát zatrénovať, zahrať rýchly zápas v singleplayeri a k dispozícii je aj online zápolenie. To je všetko. V multiplayeri som vyskúšal pár zápasov a celkom som sa bavil, predsa len, ozajstní ľudia nepremýšľajú strojovo a dokázali byť väčšou výzvou. Pochvalu si autori zaslúžia aj za implementáciu cross-platform, takže núdza o súperov nikdy nebola. Žiaľ, ani multiplayer nie je bez chýb. Na výber je iba nehodnotený a hodnotený zápas, na nejaké turnaje, komunitné udalosti a rebríčky zabudnite. Nedobrý pocit som mal aj z pripojenia, keďže viackrát sa mi stalo, že mi hra počas online zápasov trhala.
A prosím vás, ako je možné, že si človek nevie nastaviť takú banálnu vec, ako je dĺžka zápasu? V kariére tak musíte trpieť minimálne dvojsetové duely, ktoré sa stávajú nudnou rutinou, mimo kariéry sa zas hrá na jeden set. A to nehovorím o tom, že tu absentuje štvorhra či editor, ktorý by nahradil chýbajúce licencie. Pri recenzovaní AO Open 2 som sa v tamojšom editore dokázal hrabať desiatky minút a sťahovať si kreácie ostatných ľudí, čím sa celý zážitok stal uveriteľnejším a mnohým poskytol dôvod vracať sa. Vývojári Matchpointu však akoby zanevreli na niečo, čo by ich hru odlíšilo od ostatných.
Čo sa týka grafickej stránky, mám pocit, že sa pri každej tenisovej hre opakujem, ale opäť môžem iba pokrútiť hlavou. Recenzovaný titul je z toho hľadiska naozaj biedny. Haló, máme tu rok 2022, kúsky ako FIFA či NBA 2K ponúkajú zážitok aj pre oči, tak prečo musíme znášať toto? Samozrejme, ide o budgetovú záležitosť za 40 eur a aj ja som radšej, keď sa vývojári zamerajú viac na hrateľnosť ako na grafiku, avšak Matchpoint nedosahuje ani ten štandard. Najviac si to všimnete na začiatku zápasu, keď vidíte modely ako hráčov, tak aj divákov na tribúnach, a máte pocit, akoby ste sa vrátili o 15 rokov dozadu.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
MATCHPOINT – TENNIS CHAMPIONSHIPS 2022
- Platforma: Xbox Series X/S
- Žáner: Športový simulátor
- Vývojár: Torus Games
Galéria