RECENZIA: Elden Ring - Harmónia sveta, žánru a príbehu

24. 03. 2022Ľuboš DurajRecenzie Komentáre

V poslednej dobe mám pocit, že herné spoločnosti sa boja púšťať do vytvárania nových značiek. To zároveň navádza k domnienke, že jediné, čomu tieto spoločnosti rozumejú, sú peniaze a asi by som bol naivný, keby som tvrdil, že to nie je logické. Vážne mi však prekáža totálna absencia vášne, respektíve kreativity, ktorá by poháňala aj väčšie vývojárske tímy do niečoho nového, neprebádaného a hlavne niečoho, čo nie je vyšťavené do posledného eura. Áno, dovolím si tvrdiť, že väčšinu kvalitných titulov sa postupom času týmto vývojárom podarilo vyšťaviť a aj vďaka tomuto trendu tu každý rok máme novú strieľačku od Activisionu, generický svet od Ubisoftu a kopu ďalších titulov, ktoré strácajú vlastnú identitu. Z tohto jednoduchého dôvodu by som teraz chcel pred vás postaviť Elden Ring. Tvorcovia z From Software sa nezľakli a v spolupráci so spisovateľom G. R. R. Martinom sa pustili do novej značky, resp. lepšie povedané do nového univerza s vlastným príbehom a udalosťami. Následkom toho tu máme veľdielo, ktorému dokážu konkurovať len predošlé hry od tohto istého štúdia. Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že k tomu nepotrebovali meniť skoro nič, čo sa naučili pri vývoji svojich minulých titulov.

Po niekoľkých dlhých rokoch je konečne nová hra od tvorcov Dark Souls medzi nami. Čakanie, ktoré bolo naozaj dlhé a sprevádzalo ho aj odloženie vydania, je na konci a hráči sa tak konečne môžu pustiť do umierania. Presne tento zvláštny kolobeh zomierania, ktorý sa šikovne skrýva za pojmom zlepšovania svojho skillu, je záhadne návykový, aj preto si tento žáner našiel obrovské množstvo fanúšikov. A hoci si prevažne hráči, ktorí nikdy nič zo série Dark Souls neskúšali, myslia, že titul je na dnešné pomery nezvyčajne náročný, pravda sa ukázala byť niekde inde. Hry z tohto žánru nikdy neboli prechádzkou ružovou záhradou, ale aj napriek tomu dokázali človeka presvedčiť o tom, že je tu cesta na zlepšenie a každý ďalší pokus môže byť ten úspešný.

Chcem tým teda povedať, že Elden Ring vo svojej podstate prináša to isté, čo predošle hry? Určite nie – a to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je už vyššie spomínaný nový svet, čiže príbeh a všetko okolo neho. Druhým je sandbox, resp. po novom open world, ktorý máme konečne možnosť vidieť očami vývojárov zo štúdia From Software. No a posledným dôvodom sú mechanizmy, ktoré nie sú nutne všetky nové, ale k tým fungujúcim z minulých dielov sa jednoducho pridali ďalšie a dnes už viem, že mi prídu prirodzené, akoby tam patrili už dávno.

Staň sa Elden Lordom

Aj tieto slová zaznejú pri rozprávaní vášho príbehu. Pre správne sformulovanie tejto recenzie bude najlepšie, ak sa konkrétnejšiemu rozoberaniu príbehu vyhnem, pretože nie je správne ho vyzradiť tým z vás, ktorí by si hru chceli vyskúšať. Ale čo nám teda Elden Ring ponúka? V koži vášho charakteru s častým označením „tarnished“ (v preklade poškvrnený) sa prebúdzate vo svete Lands Between. Všade spomínaný Elden Ring bol zničený a rozdelený na veľké runy, ktoré vlastnia polobohovia. Vašou úlohou je tieto runy získať na obnovu prsteňa, aby sa z vás následne mohol stať nový Elden Lord.

Znie to ako klišé, čo do istej miery aj je. Predtým, než novinka od From Software vyšla, som bol zvedavý, ako autori zvládnu vyrozprávať hráčovi príbeh tentokrát. Predošlé diely totiž boli plné príbehu a vždy ponúkali chytľavý „lore“ s množstvom zaujímavých postáv, no mali jednu podstatnú chybu. Príbeh sa viac-menej neinterpretoval sám a hráč po ňom drvivú väčšinu času musel pátrať v popisoch rôznych predmetov. A čo je najdôležitejšie, do veľkej miery musel používať fantáziu. Nechcem tým povedať, že je to úplne na škodu, no nerozumiem, prečo si pre tento projekt prizvali spisovateľa, ako je George R. R. Martin, keď interpretáciu príbehu Elden Ringu nechali na rovnakej úrovni ako v minulosti. V praxi to pre nových hráčov bude vyzerať tak, že po prvom prejdení hry nebudú mať ani šajnu, o čo vlastne išlo. Samozrejme, to nemusí nikomu brániť v tom, aby si titul prešiel raz, povedal si, že zabil všetkých bossov a už sa za ním nikdy neobhliadol (jedine s príchodom nového obsahu). Myslím si, že práve pôda pre nový obsah je pripravená vďaka otvorenosti príbehu, no na druhej strane mám obavu, aby sa do vlastných imaginácií nepustili spoločnosti ako Netflix.

Keďže tu máme novú značku, priestor dostali aj nové kreatúry, čiže bossovia a nepriatelia. Odhliadnuc od bytostí, ktoré môžete vidieť aj v iných hrách (napr. draky), tak tvorcov musím pochváliť. Fantázii sa medze nekládli a tu to vidieť perfektne. Niektoré ohavnosti si budete pamätať aj rok po dohraní, no na druhej strane ma mrzí, že cut scén, ktoré občas sprevádzajú súboje s bossmi, nebolo viac. Vývojári z From Software bezpochyby dokážu navodiť tú správnu atmosféru a každú jednu hranú sekvenciu budete hltať plnými dúškami, no na tak obrovský svet s takou kopou nepriateľov ich bolo žalostne málo. A čo NPC? Tu Elden Ring neprekvapí zrejme ničím novým. NPC majú vlastné príbehy, vlastné určenie (ako napr. kováč) a vlastné questy, no ich plnenie môže byť opäť trochu chaotické. Jedno NPC sa ukáže na rôznych miestach práve v rámci plnenia úlohy, no z vlastnej skúsenosti viem, že ho dokážete bez problémov prehliadnuť. Koniec koncov, nejde o nezvládnutý prvok, ale o podpis tvorcov, na ktorý sú veteráni zvyknutí, nováčikovia sa však môžu stratiť.

Pravý RPG otvorený svet

Hráči v očakávaní na príchod Elden Ringu nevedeli, ako sa tvorcovia popasujú s otvoreným svetom. Predsa len, skúsenosti im v tomto chýbali. V prvom rade musím napísať, že svet Elden Ringu mi ponúkol to, čo už dávno iná hra s otvoreným svetom nedokázala. Po asi dvadsiatich hodinách vo mne vyvolal pocit nostalgie, ktorý som zažíval ako dieťa pri starých RPG tituloch. Lands Between vás nebude obmedzovať, kam sa ďalej vydáte, prípadne koho sa rozhodnete zabiť. Tento svet vás nechá ísť si vlastnou cestou a áno, môže to znamenať, že narazíte na nepriateľov, ktorí vás zničia jedným mávnutím ruky. Priznávam, myslel som si, že to nie je správne, pretože to môže hráča odradiť a ten bude s pocitom frustrácie behať z miesta na miesto, len aby našiel lokalitu, kde dokáže zabiť aspoň niečo. No potom som si uvedomil, že je to pridaná hodnota, ktorá upevňuje túžbu po zlepšovaní sa. V praxi to vyzerá tak, že niekde, kde ste zomreli asi stokrát, sa ukážete o desať hodín (hracieho času) neskôr a bossa porazíte len pár seknutiami. To je pocit satisfakcie, ktorý ponúka žáner týchto hier už od čias Demon Souls a ktorý sa s otvorenosťou sveta len prehlbuje.

Aby som veci uviedol na pravú mieru – hra malými náznakmi ukazuje, kam sa máte vydať. Vidíte ho pri checkpointoch s názvom „Lost Grace“, ktoré správnym smerom vysielajú zlaté lúče. Tie vás ale nijak neobmedzujú a v podstate len ukazujú smer, čiže väčšinu cesty k bossovi si budete musieť nájsť sami. Okrem hlavnej cesty spojenej s príbehom je tu kopa vedľajších lokalít, za čo musím tvorcov naozaj pochváliť. Vo svete totiž narazíte na hlavné (príbehové) oblasti, vedľajšie lokality, dungeony a dokonca aj súboje s bossmi, ktoré sa môžu aktivovať sami v otvorenom svete. Obsahovo sa tak nemusíte báť, že by práve tento svet zíval prázdnotou, práve naopak, za každým rohom nájdete niečo nové. Ja som napr. po šesťdesiatich hodinách v lokalite zo začiatku hry našiel úplne nový dungeon s bossom.

No otvorený svet v žánri Souloviek môže mať aj jeden aspekt, ktorý hre nepridáva na kráse. Vyššie spomínané checkpointy, ktoré plnia rovnakú úlohu ako bonfire z Dark Souls, podľa mňa nie sú rozmiestnené najlepšie. Je ich veľa a v podstate sú za každým rohom. To trochu uberá z využiteľnosti vášho „presúvadla“, akéhosi rohatého koňa, ku ktorému sa ešte dostanem. Vy sa tak budete presúvať rýchlym cestovaním od checkpointu k checkpointu, čo sa pri neskoršom hraní premení na čítanie tipov na načítavacej obrazovke.

Maľovaná mapa v nemaľovanom svete

Ďalšou novinkou je prítomnosť mapy. Za zmienku stojí, že na jej odkrývanie vám nebude stačiť len bezhlavé jazdenie po mape. Jej odhaľovanie je postupné vďaka zbieraniu častí, ktoré sú rozosiate po svete. Celý svet je zaujímavý a preto si ho budete celkom intuitívne pamätať, no ak by ste potrebovali, na mapu si môžete pripínať rôzne značky, vďaka ktorým si lepšie zapamätáte miesta, do ktorých sa chcete vrátiť. Mapa je maľovaná a svojím dizajnom zapadá do grafického konceptu hry.

Keďže ide o cross-gen titul, grafika má svoje slabé miesta. Ešte horšie je, že ich má kopu a vďaka nim sa môže porovnávať aj so staršími titulmi, a to hlavne pre textúry, ktoré na rok 2022 nevyzerajú najlepšie. Na druhej strane, tvorcovia aspoň nepoľavili v spracovaní scenérií. Atmosféra v kombinácii s kulisami prostredia je opäť na najvyššej úrovni a vy tak občas budete chcieť len tak jazdiť po svete a kochať sa prostredím.

Celý svet je komplexný a preto ponúkne viacero rôznorodých lokalít s vlastným nasvietením, počasím, ale aj hudobným sprievodom. Niekedy je až pozoruhodné, ako sa dokáže svet navôkol vás zmeniť po prejdení pár metrov. Svoju úlohu tu zohráva aj čas. Deň sa tu strieda s nocou a práve jej príchod môže priniesť iné možnosti sveta. Napríklad na niektorých bossov narazíte iba v noci. Pri checkpointoch dokážete tento čas prečkať, preto nie je problém si vytypovať tieto situácie bez toho, aby ste čakali niekoľko minút na mieste.

Vyššie som spomínal koňa. Hra vám ho ponúkne už na začiatku hry a vy tak nebudete musieť chodiť po svete pešo. Kôň funguje na presúvanie tak, ako by ste čakali, ale hlavným prvkom inovácie sú súboje na tomto spoločníkovi. Vďaka nemu sa stávajú dynamickejšie a niektorí bossovia by bez neho boli v podstate neporaziteľní. Ale pozor! Aj tento spoločník má svoje HP, môže sa tak stať, že vám ho nepriateľ zabije priamo pod vami a vy sa tak ocitnete bez pohybu na zemi. Kôň sa dá používať len vonku a do koridorovejších lokalít sa na ňom nedostanete.

Pri popise sveta by som ešte chcel spomenúť Roundtable Hold. Ide o váš hub, v ktorom sa zgrupuje väčšina NPC a kde si viete nakúpiť, vylepšovať veci a dozvedieť sa potrebné informácie k dejovej linke. Túto oblasť s okrúhlym stolom vám opäť hra ponúkne sama, no budete pre to musieť párkrát položiť život. Ak sa pýtate, či si tu aj levelujete svoju postavu, tak vás asi poteším, pretože to môžete pri každom Lost Grace checkpointe.

Prirodzený vývoj herných mechanizmov

Elden Ring bude pre veteránov Souls hier pôsobiť ako logické vyústenie žánru. Ak ste oboznámení s mechanizmami, ako fungovali predtým, v podstate vás tu nečaká nič revolučné. Ešte aj ten HUD vyzerá rovnako a preto je hranie hneď od začiatku intuitívne. Tvorcovia sa však nenechali zahanbiť a implementovali tu pár noviniek. Jeden z nich je protiútok po úspešnom blokovaní štítom. Ide o kombináciu správnych tlačidiel, ktorá dokáže nepriateľa rozhodiť z jeho reťazového útoku.

Ďalšou novinkou sú spoločníci, ktorých si dokážete vyvolať počas ťažších súbojov. A nejde len o humanoidných bojovníkov, ktorí sú ovládaní umelou inteligenciou. V súboji vám tak môžu pomôcť viacerí vlci, prípadne bezhlavý rytier s dvomi mečmi. Aby ste to vôbec mohli urobiť, musíte mať na obrazovke v ľavej polovici ikonu modrej runovej brány. Na vyvolanie potom použijete manu (FP), pričom tento prvok sa nedá kombinovať s reálnymi hráčmi. Ak si teda na pomoc s bossom zavoláte jedného alebo dvoch ľudí, musíte ho zabiť bez AI spoločníkov. Navyše, počas jedného súboja sa dajú použiť iba raz.

Ďalšou novinkou je tzv. Stake of Marika. Ide o miesto, na ktorom sa po smrti môžete znovu zrodiť. Slúži len takto a na rozdiel od klasického checkpointu tu nič iné nespravíte. V kombinácii s tým, ako veľa checkpointov je po svete, sú teda tieto miesta často zbytočné.

Načrtol som už aj povolávanie ostatných hráčov do vašej hry. Tu sa toho tiež veľa nezmenilo a Elden Ring ponúka svoj špecifický multiplayer. V praxi to znamená, že vo vašej hre vám spoločníci (max. dvaja) môžu pomôcť s ťažkým bossom, prípadne ťažkou oblasťou, pričom po splnení úlohy sa vrátia do svojich svetov. Okrem toho vás môže iný hráč napadnúť a je na vás, aby ste takýto útok prežili za každých okolností. Trochu škoda, pretože tvorcovia sľubovali komplexnejší multiplayer ako v predošlých dieloch. Na rôzne aspekty online hrania slúžia predmety, ktoré si buď môžete nafarmiť, alebo vyrobiť. Do hry sa tak dostalo aj craftovanie, pričom predmety sa dajú vyrábať vďaka mobilnej súprave hocikedy počas hrania, ale mimo súbojov. Budete k tomu potrebovať len ingrediencie a receptár, ktorý obsahuje recept na daný predmet. Z toho vyplýva, že nie každý predmet si viete vyrobiť hneď na začiatku.

Dôležitou novinkou je aj natívny skok vašej postavy. Tvorcovia sa totiž konečne popasovali s klasickým skokom a vy tak nemusíte stláčať kombináciu tlačidiel na to, aby ste sa o pár metrov trafili priamo do priepasti. Vďaka skoku sa vývojári mohli pohrať aj s vertikalitou sveta. Preto lokality už nie sú iba koridory s jednou cestou, ale na ich prejdenie vám hra môže ponúknuť hneď niekoľko ciest. Napr. pri vstupe do hradu Stormveil vás zastaví NPC, ktoré vám povie o zadnej cestičke, ktorá nie je tak prísne strážená a vy sa tak dovnútra dostanete bez toho, aby ste museli čeliť trestnému stíhaniu pre genocídu obyvateľstva hradu.

Za zmienku stojí aj hybridná fľaška s modifikovateľnými boostami. Na jej poskladanie budete potrebovať slzy, pričom tie zbierate z bossov a pridávajú špecifické atribúty. Ja som si vďaka tejto fľaške dokázal obnoviť polovicu HP a zvýšiť silu na nejaký čas. Nemusíte sa báť, pretože sú tu aj klasické fľašky a fungujú rovnako ako Estusy z už viackrát spomínaného Dark Souls. Tým mám na mysli dopĺňanie pri checkpointe a ich násobenie vďaka špeciálnym predmetom, ktoré nájdete vo svete. Ďalšia pridaná hodnota je v podobe stealthu. Ten je tiež novinkou a občas dokáže uľahčiť postup. Nemyslím si však, že by to v tomto prípade bol neodmysliteľným prvkom a jeho využívanie je skôr okrajové.

Samozrejme, v hre je toho oveľa viac, no písať o všetkom by mohlo byť zdĺhavé, preto som sa snažil vybrať tie najdôležitejšie prvky. Veľa hráčov napr. chváli mágiu. Áno, súhlasím, v Elden Ringu je prístupnejšia a niekedy pridáva pocit uľahčenia hry, no na vlastnej koži som zažil, že nie každý boss je na ňu náchylný, preto sa rýchlo môže stať, že budete musieť vytiahnuť starý dobrý meč. Hráči ako ja, ktorí hrajú tituly tohto typu spôsobom Hit & Run, sa teda nemusia báť, že by sa vyslovene museli učiť mágiu.

Technický stav má svoje muchy

Pár slov na záver by som chcel venovať technickému stavu. V podstate nemôžem napísať nič negatívne, pretože Elden Ring funguje, ako má. Len raz sa mi stalo, že som narazil na bug, kde sa boss teleportoval z miesta na miesto, ale to mohlo byť zapríčinené aj pripojením, pretože to bolo vo svete iného hráča, ktorému som išiel na pomoc. Horšie to už ale je s frameratom. Hru som recenzoval na Xbox Series X, kde (rovnako ako aj na PS5) ponúka dva grafické režimy. Jeden je zameraný na kvalitu grafiky a ten druhý na stabilný framerate. Bohužiaľ, hneď pri prvom vstupe do otvoreného sveta som pochopil, že režim kvality je nehrateľný, preto som to prepol na stabilné FPS.

Ani v tomto móde som sa ale nevyhol prepadu FPS a titul tak občas pri prechádzaní otvorených oblastí pôsobí sekavo. Nie je to však nič, čo by sa nedalo opraviť pár aktualizáciami, navyše, hra v uzavretých lokalitách ponúka stabilný framerate.

Summa Summarum

Recenzovanie tohto titulu bolo asi najťažšie za celé moje pôsobenie v hernom odvetví. Dalo by sa napísať, že ide o najlepšiu hru roka a celkovo najveľkolepejšie dielo štúdia From Software. Preto bolo veľmi ťažké nájsť zápory. Tie by sa mohli skrývať za mechanizmami, ktoré sú pre hry tohto žánru typické. Od minimálnej interpretácie príbehu až po ikonické zbieranie duší – tie sa v tomto prípade volajú runy a pri smrti ich stratíte. No pre tých, ktorí sú na tieto veci už dávno zvyknutí, je to všetko prirodzené a ako sa aj s istým odstupom času ukazuje, nováčikom to vôbec neprekáža. Elden Ring je proste kvalitným začiatkom novej značky a zároveň perfektným vývojovým stupňom pre už tak skvelé hry.

Naše hodnotenie

Elden Ring sa navonok tvári ako Dark Souls 4, ale vnútri je to začiatok niečoho nového. Niečoho, čo vyšperkovalo žáner k dokonalosti tak, že pri tom dokázalo nestratiť vlastnú identitu. Preto si myslím, že ak ste fanúšikom Souls hier, túto novinku si zamilujete. Ak ste predošlé tituly nehrali, Elden Ring môže byť výborným odrazovým mostíkom. Za plnú cenu dostanete stovky hodín zábavy a rovnako som si istý, že pôda pre prípadné pokračovanie je skvele pripravená.