RECENZIA: Chivalry II - Čestnosť sa už dnes nenosí a rytierstvo je len prázdny termín

RECENZIA: Chivalry II - Čestnosť sa už dnes nenosí a rytierstvo je len prázdny termín

Od vydania Chivalry 2 už prešli tri týždne a ja musím konečne odložiť gamepad z ruky, hoci niečo vo mne mi hovorí, že ešte jedno kolo a už to ukončím. Presne tak, táto hra sa pre milovníkov multiplayeroviek môže stať veľmi návykovou. A ako iné tituly tohto typu, nenechá vás určite chladnými a vy budete rozmýšľať, do čoho doma udrieť, aby ste toho rozbili čo najmenej. Hoci prináša veľa podobných momentov, je v niečom iná a až strašidelne chaotická... ale to si už rozoberieme v recenzii.

Na úvod spomeniem, že približne dva týždne pred vydaním hry som sa hrdinsky pustil do open bety, ktorá umožňovala plnú podporu cross-platform hrania. Po zapnutí plnej verzie som ostal na chvíľu prekvapený, pretože vôbec nešlo o inú hru ako pri bete, práve naopak, nezaznamenal som žiadnu markantnejšiu zmenu. Ak teda naozaj rozmýšľate nad kúpou Chivalry II a rozhodujete sa na základe recenzií, môžete si prečítať aj preview zo spomínanej bety. Možno tam nájdete niečo, čo v tejto recenzii nespomeniem.

Chivalry II bude zrejme kúskom, ktorý si svoje publikum už dávno našiel. Nemyslím tým, že by nemohlo ísť o ľudí, čo si zahrajú aj tituly bez akejkoľvek podobnosti s Chivalry, skôr ide o to, že bude priťahovať hlavne hráčov z predošlých titulov – na prvé Chivalry, Mordhau, alebo aj taký Mount & Blade. A hoci ide o plnohodnotný multiplayerový titul, v pár veciach určite vyniká a prinesie zážitok, ktorý by ste v takom Call of Duty len ťažko hľadali.

Po spustení hry prichádzate do menu, kde máte na výber z piatich módov – pre 64 hráčov, pre 40 hráčov, Free-For-All (Deathmatch), Offline Practice (mód s botmi podľa vlastného výberu), a tréning. Po úspešnom absolvovaní tréningu (ak ho teda potrebujete) si zvolíte stranu, za ktorú chcete bojovať. Tu som sa celkom pousmial, pretože po vybratí si strany Masona (červení) som bol vhodený na úvodné bojisko proti botom za stranu Agathy (modrí). V konečnom dôsledku vám toto preferovanie jednej strany odporúčam hodiť za seba, pretože matchmaking vás bude jednoducho hádzať do zápasov, ako uzná za vhodné a vy tak budete väčšinou hájiť záujmy obidvoch strán. Môže sa tak stať, že do zápasu sa pripojíte už ku koncu ako červený a do ďalšej hry pôjdete ako modrý.

A aké sú dôvody neutíchajúcej vojny medzi týmito dvoma znepriatelenými tábormi? Neviem, no nie preto, že by tam príbeh nebol, ale pretože ho jednoducho zatiaľ nepotrebujete vedieť. Jediné, čo vás bude zaujímať, je váš aktuálny spoločný cieľ a vaše skóre v zápase. V tomto Chivalry 2 trochu stráca potenciál byť výbornou hrou, pretože boje, ku ktorým sa ešte dostanem, sú skvelé, no vytráca sa hlbší zmysel. Čo tým myslím? Ako príklad by som spomenul napríklad taký For Honor. Bojový systém teraz dajme bokom, pretože tu by boli prirovnania nepodstatné. Na mysli mám vojny frakcií, ktoré nájdete na veľkej interaktívnej mape v hre, kde vidíte, ako jednotlivé frakcie postupujú a ktorá práve vedie v boji o územie. V prenesenom zmysle by som si to vedel predstaviť aj tu. Na začiatku by ste si vybrali jednu z dvoch spomínaných frakcií a hraním by ste dobývali nepriateľské územia. Na konci sezón by víťazná frakcia získala rôzne odmeny a začalo by sa odznovu, alebo by porazení dostali nejakú podporu na znovuzískanie teritórií. Ale to už fabulujem a pre náhodného vývojára, ktorý by si prečítal túto recenziu, by som mohol znieť, že si to predstavujem príliš jednoducho. Nechcel som určite dehonestovať prácu štúdia Torn Banner, len som chcel zvýrazniť fakt, že hre žalostne chýba hlbší zmysel a v tomto štádiu sa budete sústreďovať len na konkrétny zápas, z ktorého si tak či onak odnesiete len expy.

Poďme ešte k spomínaným módom. Trošku ma prekvapilo, že nie je žiadna možnosť výberu mapy. Ak správne rátam, tých je teraz v hre osem a odlišujú sa hernými režimami. Tri mapy sú čisto na deathmatch a team deathmatch a ostatné v sebe skrývajú malé scenáre v podobe tímových úloh. Tie sú väčšinou jednoduché na pochopenie, ako napríklad zničenie brány, čo pre obrancov zase znamená, aby to nedopustili. A hoci matchmaking fungoval rýchlo a férovo, bol ľahko predvídateľný. Jedno kolo team deathmatch, za tým jedno kolo team objective a takto dookola. Za rýchle nájdenie zápasu určite môže aj plná podpora cross-platform, čo znamená, že sa v jednom zápase stretnete s hráčmi z PC, PlayStation a Xboxu. Cross-platform sa dá aj vypnúť, ale to by som vám neodporúčal, pretože vyhľadávanie zápasu sa markantne predĺži a navyše bude v zápase neskutočne veľa botov, s ktorými sa môžete stretnúť aj v normálnych zápasoch, no v podstatne menších číslach. A ak by ste si chceli zahrať v partii s kamarátmi, tak, bohužiaľ, budete môcť len s tými, čo hrajú na rovnakej platforme.

K mínusovým bodom pripočítam ďalšie aj za absenciu duelov. Tie by mali byť pridané neskôr, no zatiaľ chýbajú ako soľ, pretože kombinácia útokov v masových bojoch je občas zbytočná a vy si zatiaľ nemáte ako otestovať vás skill. Ako čerešnička na torte plnej mínusov pristane aj absencia akejkoľvek hry pre jedného hráča. Singleplayer by pokojne mohol byť krátky a mohol by aspoň trošku priblížiť, za aké ideály vlastne bojujeme.

Aby som nebol iba za umrnčaného, spomeniem aj dobré veci. Chivalry 2 prináša prepracovaný editor postáv. V tom si môžete nastaviť všetko od pohlavia cez farbu očí až po hlas, s ktorým budete ziapať po nepriateľoch. Okrem fyzických predispozícií si upravujete aj svoju zbroj. Tá sa po dosiahnutí levelu na konkrétnej triedy odomyká postupne a vy si ju tak budete môcť zakúpiť. Rovnako to je aj zo zbraňami, ktoré však majú vlastné levely. Summa summarum, na „expenie“ tak máte hneď niekoľko samostatných aspektov. Vylepšujete váš celkový rank, ktorý vidíte v pravom rohu hore. Okrem toho levelujete jednu zo štyroch tried, pričom každá má ešte tri subtriedy. A aby toho nebolo málo, samostatne zvyšujete úroveň aj pre spomínané zbrane. Aby sa v tom potom niekto aj vyznal. Ako som už spomenul, v hre je tak až 12 podtried, ktoré si môžete hraním odomknúť. Každá má vlastné štatistiky, napríklad rytier má viac života, no v rýchlosti neexceluje. Ten môže rovnako byť smrteľnejší so sekerou, no s palcátom sa mu zas rýchlejšie obnovuje stamina. Každá postava má aj jednu špeciálku, ktorá sa postupne v hre nabíja.

Ako sú na tom ale samostatné súboje?

Ak by som mohol boje popísať jedným slovom, zvolil by som, že chaotické. Pozor, neberte to ako ďalší prírastok do rodiny mínusov, pretože reálne boje v stredoveku na tom určite neboli inak a obyčajný pešiak mal na bojisku asi takú istú životnosť ako smotanový jogurt na priamom slniečku. Čo to však znamená v hre? Hoci ste dobrým bojovníkom (tým myslím, že viete dobre ovládať svojho rytiera) a často môžete ladne sekať jedno kombo za druhým, sekera od nepriateľa v chrbte je proste nezlučiteľná so životom. Mnohokrát to je o náhode a o tom, či sa vám podarí stretnúť sa s nepriateľom na odľahlejšom mieste, alebo proste bojujete proti presile, proti ktorej vaše šance rapídne klesajú. Preto dúfam, že do hry bude čoskoro pridaný mód duelov, ktorý by vedel presnejšie rozdeľovať hráčov na dobrých a víkendových. Ešte spomeniem, že mapy sa javia ako výborne vyvážené, za čo by som chcel tvorcom pripísať konečne aj dáke plusové body.

Ovládanie je komplexné a útoky sa dajú vynikajúco kombinovať. Navyše ich môžete aj fingovať a zaútočiť z druhej strany. Okrem komplexnosti bojov nájdete v hre aj veľa výkrikov a emotov. Titul sa v tomto snaží nebyť až tak vážny a chce od hráča, aby ho bral ako zábavu. Napomáhajú tomu aj situácie, keď napríklad zostrelíte načatého nepriateľa horiacou sliepkou. A hoci nie je núdza o vtipné situácie, ide o tímovú hru a pokiaľ sa väčšina tímu nesnaží splniť aktuálnu úlohu, môžete sa dostať až do stavov frustrácie. Vtedy je dobré sa od toho odosobniť a proste sa len bezcieľne hrať.

Určite by som rád aj spomenul grafiku. V podstate jej nemám čo vyčítať, pretože titul na mojom Xbox Series X s kombináciou 4K televízora vyzerá naozaj výborne a nespomínam si, že by som sa stretol s prepadmi FPS. Kulisy na mapách sú detailné a hráča tak naozaj vedia vtiahnuť priamo do stredovekých súbojov. Ako hra funguje na konzolách starej generácie, to neviem, no predpokladám, že pôjde o verziu plnú kompromisov, keďže verzia pre Xbox Series S už v bete upozorňovala na znížené snímkovanie.

Nakoniec by som ešte rád spomenul takú maličkosť. Keďže si hra neúčtuje plnú sumu 60 eur, ako sme zvyknutí pri AAA tituloch, dostali sa tu mikrotransakcie. Môžete si kúpiť jednu menu, za ktorú si viete zaobstarať doplnky. Našťastie, sú len kozmetické a dajú sa zohnať aj za in-game menu, ktorú získavate hraním.

Naše hodnotenie

Chivalry 2 je v tomto momente akýmsi mačkopsom. Ide o skvelú hru, ktorej chýba hlbší zmysel. Na druhej strane, predáva sa za sympatickú cenovku okolo 35 eur, vďaka ktorej sa oplatí kúpiť si ju, skúsiť, prípadne sa k nej vrátiť neskôr. Ak by ste však chceli multiplayerový titul na bezsenné noci, bojím sa, že Chivalry 2 by vás začalo po chvíli nudiť. Dnes dám hre nižšiu známku, no len z dôvodu nedostatku obsahu. Ak na ňom vývojári zapracujú, som ochotný známku zmeniť.

Klady

  • optimalizácia
  • cross-play
  • vizuál
  • súbojový systém
  • interaktívne prostredie

Zápory

  • repetitívnosť
  • príbeh je len na oko
  • nemožnosť tvorenia partie s inými platformami
  • málo máp

Informácie o hre

Chivalry II

Chivalry II 2021

Call of Duty s mečmi. Ideš, sekáš a zomrieš. Všetko za tvojho kráľa. Proste romantika.

  • Platforma: Xbox Series X/S
  • Žáner: FPS
  • Vývojár: Torn Banner Studios
  • Vydavateľ: Tripwire Interactive
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Pavol Hirka

Galéria

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk