RECENZIA: Journey to the Savage Planet je farebnou sci-fi terapiou po náročnom dni, ktorú potrebujete

RECENZIA: Journey to the Savage Planet je farebnou sci-fi terapiou po náročnom dni, ktorú potrebujete

 

Menej vážne ako The Outer Worlds a menšie než No Man´s Sky – napriek tomu však osobitné, zábavné a miestami aj vyzývavé. Táto hra vám nechce vyraziť dych neobmedzenými možnosťami v nekonečnom vesmíre, na druhej strane vás však ani nevodí za ručičku. Skôr vás ticho sleduje a keď sa vám niečo nepodarí, bude sa vám potichu, ale aj tak dostatočne nahlas smiať.

Takýto hlas v Journey to the Savage Planet skutočne existuje. Hrou vás sprevádza mierne zlomyseľná, zato však poriadne cynická a ironická umelá inteligencia vesmírnej lode, s ktorou ste stroskotali na nepreskúmanej planéte. Slovo „stroskotať“ však nie je v tomto prípade úplne presné. Ste totiž jedným z pionierov štvrtej najväčšej (a to bude počuť často) spoločnosti kolonizujúcej vesmír a váš chlebodarca Kindred Aerospace vás na planétu, ktorá je súčasne aj väzením, poslal zámerne.

A čo je na tom najvtipnejšie? No predsa to, že ste sa na tento džob aj tak nechali ukecať! Loď mala totiž dostatok paliva len na cestu tam, a preto, ak nechcete, aby sa z vašej „služobky“ stal jednosmerný lístok do neznáma, musíte nájsť spôsob, ako vyrobiť ďalšie palivo pre cestu späť. Presne tak – cieľom hry nie je poraziť veľkého zlého mimozemšťana a zachrániť vesmír, ale jednoducho sa dostať domov.

Ako som napísal vyššie – hra sa vás nepokúša ohromiť a ani v najmenšom sa netvári ako niečo, čím nie je. Ak túžite po farebnom a priamočiarom odpočinutí si od každodenných starostí, navyše so štipľavým, ale mimoriadne podareným a sympatickým humorom, Journey to the Savage Planet je tutovka. Časti hernej mapy sa odomykajú postupne, nerozbolí vás teda hlava pri pomyslení na to, aký obrovský svet na vás tam vonku čaká. Nenájdete tu ani hlboký príbeh a ani komplikované vedľajšie úlohy. Nemyslím to však ako výčitku – to, čo si vývojári z kanadského štúdia Typhoon Studios zaumienili, aj dosiahli. A zvládli to veľmi dobre.

Vy toho veľa nenakecáte, ale vaša A.I. áno

Jasne, keď ste už na doposiaľ nepreskúmanej planéte a nemáte doslova inú možnosť než ísť vpred, prečo sa nesnažiť aspoň o titul zamestnanca roka? Aj tak nemáte nič lepšie na prácu. Za každý objav, ktorý učiníte, dostanete odmenu v podobe možnosti vylepšiť si svoj vesmírny skafander alebo plazmovú pištoľ. Palivo na cestu na Zem síce nemáte, ale to neznamená, že ste od svojej domoviny úplne odrezaní. Váš sprievodca galaxiou – sarkastická umelá inteligencia, pri ktorej nikdy neviete, na koho strane vlastne stojí, hlási každý váš úspech firme Kindred. Vaše počínanie je monitorované, hra dokonca do istej miery reaguje napríklad na to, ako často zomierate. A to ma privádza k ďalšiemu poznatku – nie je veľa hier, pri ktorých môžete skenovať vlastnú mŕtvolu a dostať za to achievement. Ide len o jednu z viacerých humorných situácií, ktoré ma počas hrania stretli. Tento titul je dôkazom, že nemusíte mať ani najlepšiu, ani najväčšiu a ani najoriginálnejšiu hru pod slnkom, ak jej nechýbajú dôvtip a kreativita.

Zábava musí byť, aj keby (na) palivo nebolo

Journey to the Savage Planet má v sebe podobný náboj ako RPG od Obsidianu The Outer Worlds. V oboch hrách je premisa postavená na byrokratickom svete plnom nezmyselných nariadení, v ktorom má paragraf číslo 5555 firemnej politiky väčšiu hodnotu než váš život. Zatiaľ čo v The Outer Worlds bola takáto úradnícka vláda vyhrotenejšia, v Journey to the Savage Planet je o niečo dobrosrdečnejšia, nevinnejšia a ľahkovážnejšia. Hra má naozaj dobrý humor, možno jednoduchý, ale trefný a primeraný. A to si na tomto titule vážim, pretože vtipných hier je, napriek tomu, čo si možno myslíte, ako šafranu. Schválne, spomeňte si aspoň na jednu, ktorú ste v priebehu roka hrali.

Okrem vylepšení, ktoré získavate od firmy Kindred v podobe plánov (blueprintov) pre lodnú 3D tlačiareň – od jetpacku, cez nehorľavú rukavicu až po zachytávací hák („Grapple Hook“) – si postavu vášho neohrozeného astronauta vylepšujete aj zbieraním špeciálneho oranžového slizu. Keď ho totiž zjete dostatočne množstvo, získate napríklad zdravie navyše, čo sa jednoducho hodí. Loadingy sú v Journey to the Savage Planet spravené dômyselne. Hra si vo všetkých detailoch udržiava dojem akejsi karikatúry simulátora vesmírneho objavovania, a preto, ak zomriete, loď jednoducho automaticky „vytlačí֧“, teda vygeneruje, váš klon. Vám potom nezostáva nič iné, než navštíviť miesto svojho odchodu na onen svet a postaviť tam mohylu s číslom. To aby ste vedeli, koľko nebojácnych „ja“ položilo život v mene pokroku a firemných ziskov. Hra nie je obzvlášť náročná, skôr primerane, je však malá pravdepodobnosť, že by ste sa sa z planéty dostali v rovnakom tele, v akom ste sa na ňu prileteli.

Keď vám planéta povie, že ste neboli „jej prvým“

Svet, v ktorom sa hra odohráva, pripomína planétku, ktorú si Malý princ vysníval po piatom pive. Jednotlivé časti sú prepojené s vašou loďou teleportačnými kameňmi, vďaka ktorým nemusíte prechádzať lokalitami, v ktorých ste už všetko videli a vybrakovali. Vaším ultimátnym cieľom je, okrem získania paliva, aj preskúmanie záhadnej monumentálnej veže, ktorá sa vám týči nad hlavou. Podľa vašich poznámok totiž mala byť planéta, ktorá vám bola pridelená, neobývaná – aspoň teda nie niečím inteligentným. Môžete si to však pripísať na zoznam vecí, ktoré sa na tomto tripe jednoducho kozmicky pos*ali.

Aké by to však bolo kolonizovanie vesmíru, ak by všetko išlo ľahko, no nie?

Úprimne, nie je veľa vecí, ktoré mám chuť tejto hre vyčítať. Titul som recenzoval na Xbox One X, no ani výkon navyše v kombinácii s nie práve najnáročnejším grafickým spracovaním nezaručil plynulý herný zážitok, čo sa technickej stránky týka. Ide však skôr o drobnosť, nič vážne, čo by vám narušilo zážitok. Naopak, hra je vytvorená s čo najväčším dôrazom na plynulý chod. Načítavacie obrazovky vás zdržia len počas teleportácie, ktorá slúži ako „Fast Travel“, teda rýchle cestovanie. Ak zomriete, zrodíte sa späť na lodi a musíte ísť najprv pozbierať svoj stratený náklad, ktorý ste mali v čase smrti na sebe – rôzne chemické látky potrebné pre vylepšovanie vybavenia. Vyslovene ma pri hraní rozčuľovalo akurát to, a doteraz neviem, či išlo o zámer alebo chybu hry, že po každom novom zapnutí hry som automaticky zomrel a musel cestovať z lode na miesto, kde som skončil s hraním. Ak to malo nejakú logiku a nešlo o „bug“, ušla mi pointa.

Okrem tohto sa ale zbytočných nervov báť nemusíte, a to ani v prípade, že platformové hranie nepatrí medzi vaše silné stránky. Ak z ostrovov vznášajúcich sa vo vzduchu, na ktorých sa hra odohráva, spadnete, lodný droid vás jednoducho teleportuje naspäť na pevnú zem.

Kindred možno šetril na množstve paliva, ani nikdy by vás predsa neodsúdil na nekonečné padanie do neznáma. To predsa nie je ľudské... a najmä profitabilné.

Naše hodnotenie

Zábavné, nenáročné a najmä oddychové kolonizovanie vesmíru bez komplexnejších herných mechaník či špičkovej grafiky. Ak si chcete oddýchnuť, výborný tip, ak sa však túžite skutočne ponoriť do hry a vžiť sa do kože vesmírneho pioniera, skúste vedľajšiu planétu. Táto sa totiž neberie príliš vážne, môžete si na ňu ale zavolať kamoša.

Klady

  • farebný, zaujímavý a dostatočne veľký svet
  • humor
  • dobrá hrateľnosť
  • možnosť kooperatívneho hrania, kedy je druhý hráč „hologramom“ vyprojektovaným preto, aby ste sa osamote nezbláznili (prudko originálne!)

Zápory

  • Mierne poklesy fps na Xbox One X
  • Automatické úmrtie po vypnutí hry

Informácie o hre

Journey to the Savage Planet

Journey to the Savage Planet 2020

 

  • Platforma: Xbox One
  • Žáner: akčná adventúra
  • Výrobca: Typhoon Studios
  • Vydavateľ: 505 Games
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Typhoon Studios

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Mário Lorenc

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk