Anthem je hra, ktorá ma vyslovene nahnevala. Je to totiž titul, ktorý opakuje presne to, čo sme už niekoľkokrát v tzv. „looter-shooter“ subžánri videli a je smutné, že si tým musíme prechádzať dookola. Mám totiž pocit, že by sa stačilo opýtať. Alebo viete čo? Ani pýtať sa nemusíte. Každý fanúšik žánru vám vie povedať, v čom musí byť takáto hra silná a čo si nemôže dovoliť urobiť. Ak to vývojári neberú do úvahy, dostaneme sa do rovnakej fázy, v akej bolo Destiny počas prvého roka a taktiež aj The Division, keď hru namiesto pridávania nového obsahu „dávate dokopy“. Pretože odhliadnuc od vecí, ktoré robí Anthem skvele, je zrejmé, že by mu prospelo ešte niekoľko mesiacov vývoja. Aby som ale nedramatizoval, poďme sa pozrieť na to, čím Anthem je.
Hneď na začiatku vám poviem, čím Anthem nie je, aby sme to dostali z cesty a nemuseli to omieľať dookola. Niekedy mám totiž pocit, že namiesto toho, aby sa hráči venovali hre ako takej, ťahajú do toho reputáciu Bioware a to, čo si oni predstavujú, že by Anthem od Bioware mal predstavovať. Nie, nie je to tak. Anthem nie je klasickou RPG od Bioware, nie je epickou space operou. Je to hra, ktorá sa skončením príbehu prakticky začína. Toto berte ako rozumné upozornenie. Keď to však máme z cesty, poďme riešiť to, čo v Antheme je a čím hra je.
Anthem rozpráva príbeh sveta Bastion, krajiny, ktorú jej tvorcovia (Shapers) opustili ešte pred jej dokončením. Krajina, ktorá sa preto javí, ako keby hrnčiar nechal neopracovaný kúsok hliny len tak. V tomto nebezpečnom svete plnom záhad, zvláštnych artefaktov a nebezpečenstva museli obyvatelia vybudovať tzv. Javeliny, špeciálne „Iron-Man like“ obleky, ktoré im umožňujú nebezpečenstvá sveta prežiť. A zároveň sa zahrať na to, kto nazbiera najlepšie predmety. Vy ste Freelancer, jeden z vlastníkov Javelinov. Sila na objednávku, ktorá splní želanie klienta a zašpiní si ruky, keď niekto iný nechce.
Lenže reputácia Freelancerov nie je taká, ako bola kedysi. Kvôli zničeniu mesta Freemark armádou Dominion na čele s ich lídrom, ktorý si hovorí The Monitor, sa na nich už nepozerá ako na hrdinov, ale ako na ľudí, ktorí zlyhali vo svojom poslaní. Keď sa však objaví príležitosť vykúpiť sa a získať späť dôveru obyvateľov Fort Tarsis (herný hub), tak Freelancer po nej skočí. Konkrétne skočí do svojho Javelinu a vyberie sa v ústrety dobrodružstvu.
Vyberie sa smerom k štandardnému a ničím výnimočnému príbehu, teda aspoň na prvý pohľad. Neviem prečo, ale v prípade takýchto hier vývojári stále zlyhávajú v tom, aby porozprávali zaujímavý príbeh. Keďže sa na vývoji podieľali tvorcovia Star Wars: The Old Repubic, čakal som, že sa to konečne možno podarí, ale nie. Netreba si klamať. Vzhľadom na žáner looter-shooter je príbeh obstojný, opäť je však oveľa zaujímavejší „lore“ sveta, jeho zákutia a tajomstvá ako to, čo je vám prezentované.
Problémy sú dva. Jedným je spomínaný hub Fort Tarsis. Vývojári sa totiž rozhodli hru rozdeliť na dve časti – to, čo sa deje vonku a to, čo sa deje v hube. V ňom totiž prežívate vlastný príbeh, robíte vlastné rozhodnutia bez vplyvu na príbeh a venujete sa svojej postave. V otvorenom svete ste zas so spoluhráčmi, či už v misiách alebo len tak v otvorenom svete. Hoci som myslel, že to bude fungovať dobre, nie je to úplne pravda.
V otvorenom svete je totiž príbeh často podávaný počas boja, kde máte čo robiť, aby ste ustáli situáciu. Nemáte toľko času venovať dôležitým informáciám a potom máte pocit, že vám niečo uniklo. Vo Fort Tarsis je zas problémom všetko. Napriek tomu, že sa v ňom pohybuje veľa ľudí, máte pocit, akoby ste kráčali cintorínom. Úprimne, neviem prečo. Či je to tlmenou hudbou a audiom alebo niečím iným. Proste sa cítite čudne. Postavy sú relatívne zaujímavé a rozhovory s nimi tiež, ale faktom zostáva, že keď prejdete príbeh, tak nemáte chuť sa tam vracať, čo je veľká škoda. Ako som navyše spomínal, voľby v rozhovoroch, ktoré vám vývojári dávajú, sú skôr naoko. Nemajú žiaden vplyv na nič okrem toho, čo vaša postava povie.
Výsledkom toho je nekonzistentný príbeh, ktorý síce dáva zmysel – má jasný začiatok, stred a koniec, zaujímavé postavy a zaujímavý zvrat – ale neposkytne nič naviac. Práve naopak, dizajn hry vám kladie prekážky v tom, aby ste si príbeh užili. A hoci na jednej strane rozumiem, že vytvoriť príbeh v tomto subžánri nie je jednoduché, nemôžem povedať, že by Bioware príbehovo preukázalo svoju povesť. Bohužiaľ.
Čo však nepreukázali na príbehu, to prekonali v hrateľnosti. Hoci som ohľadom hry videl mnoho kritických názorov, na jednom sa zhodnú asi všetci. Lietanie, vznášanie a pohyb po bojisku je prakticky bezchybný. Len málo hier vám dokáže poskytnúť radosť z bežného pohybu, ale Anthemu sa to podarilo. To sa však vzťahuje aj na hrateľnosť ako takú.
Ťažko to opísať slovami, ale ak by na jednej strane barikády bolo Destiny a na druhej Warframe, tak Anthem je niekde v strede. Na jednej strane poskytuje skvelú hĺbku hrateľnosti, na strane druhej sa snaží robiť prakticky všetko preto, aby hráča neunudil komplexnosťou. Taká zlatá stredná cesta. Porovnávanie s Destiny alebo Division uvidíte často, pretože hry sú si v mnohých prvkoch podobné.
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem rovno, že Anthem má skvelú hrateľnosť. Tieto prvky pozostávajú z viacerých pilierov. Jedným z nich sú Javeliny, ktoré sú štyri a každý z nich je jedinečný. Každý má iné prednosti, iné výhody a nevýhody. Storm je Javelin z porcelánu, ktorý však vďaka svojim živelným útokom dokáže mať pod kontrolou celé bojisko. Interceptor je rýchly, mrštný Javelin, ktorého najväčšou silou je jeho pohyb. Colossus je tank postavou, ktorá na seba strháva pozornosť nepriateľov, odráža ich útoky a ničí ich hrubou silou, a Ranger je taký…. „jack of all trades“. Tuto musím opäť vytiahnuť Destiny, ktoré má tri herné triedy, no tie ani zďaleka neposkytujú toľko flexibility ako Anthem. Autori si to mohli dovoliť, lebo Anthem nemá PvP aspekt a nemuseli tak riešiť balans.
Kľúčom hrania je loot a jeho zbieranie, vylepšovanie postavy, hľadanie správnych perkov a správnych zbraní. Tu sa hra delí na dve kapitoly. Hranie do levelu 30 a po leveli 30. Prvá kapitola sa nesie v znamení levelovania, plnenia misií a prechádzania príbehu. Klasický obsah, ktorý od hry takéhoto žánru očakávate. Pravá zábava sa však začína až po dosiahnutí levelu 30.
Anthem má totiž okrem horizontálneho rastu sily aj vertikálny. Je to možno zmätočné a preto sa to pokúsim vysvetliť. Ak v Destiny 2 získate počas hrania exotickú zbraň, je prakticky jedno, na ktorom leveli ju získate. Zbraň sa správa úplne rovnako a rozdiel je teda len v tom, koľko poškodenia udeľuje. Rast sily je reprezentovaný tzv. Power Levelom, čiže číslom, ktoré vám určuje, aký obsah môžete hrať. Lenže ten nárast sily necítite, pretože nijaký nenastáva. Rozdiel je iba v tom, že keď idete hrať Raid, ktorý je určený pre level 540 a vy máte iba 510, pravdepodobne vás nepriatelia zabijú na jednu ranu. Keď však dosiahnete level 550, neznamená to, že zrazu prejdete celý Raid sám. Aby som to uzavrel, číselne vám síce sila narastá, no je iba málo spôsobov, ako to viete využiť/dokázať/vidieť.
V tomto je Anthem na úplne inom leveli. Keď totiž dosiahnete level 30, začnú vám padať aj predmety úrovní Masterwork a Legendary, čiže dvojice najvyšších úrovní. Každý predmet tejto kategórie má jedinečný hlavný perk, ktorý kompletne mení štýl vášho hrania a vlastnosti daného predmetu. Tento hlavný perk je statický, čiže keď vám padne 4x Marksman Rifle Thunderbold of Yvenia, vždy k nej dostanete perk, že pri vystrelení máte 33% šancu na aplikovanie elektrického poškodenia. Čo síce neznie skvele, ale poskytne vám niečo na boj proti nepriateľom so štítmi a hlavne vám uvoľní sloty na schopnosti, kde nemusíte investovať do elektrických schopností. To však nie je všetko. Okrem toho vám každý padnutý predmet vygeneruje štyri náhodné perky, tzv. Inscriptions. A nebavíme sa o veciach ako +5% zdravia a podobne, ale napríklad o ohnivom orbe, ktorý vám okrem statického perku poskytne náhodný, vďaka ktorému budete mať k vždy k dispozícii dve.
Presne v tom tkvie sila Anthemu. Naháňanie lootu, po ktorom cítite/vidíte/viete, že ste silnejší. A keď ste silnejší, môžete zvýšiť obťažnosť a prijímať ešte väčšie výzvy, aby ste získali viac týchto predmetov a hľadali „god rolls“, čiže tie najlepšie predmety s najlepšími perkami, ktoré vám poskytnú najväčšiu silu. Keď si skombinujete tento systém perkov a výbavy s faktom, že máte k dispozícii štyri Javeliny a každý z nich má jedenásť slotov na výbavu (dve zbrane, šesť komponentov, tri schopnosti), tak zistíte, že máte k dispozícii prakticky neobmedzené možnosti rastu moci. To je vlastne to, na čom v takejto hre záleží. Flexibilita výbavy, rast moci a hľadanie najlepšej výbavy sú presne to, o čom je Anthem.
Systém, samozrejme, nie je dokonalý. Hra má od vydania problém s balansom toho, koľko Masterwork/Legendary predmetov vám padne a taktiež aj náhodné perky potrebujú trochu obrúsiť, no základ tam je. To isté platí o craftingu. Ten síce v hre je a je dobrým spôsobom získavania tej najlepšej výbavy aj v endgame, ale cena za craftovanie jednej zbrane je zatiaľ proste príliš vysoká.
Bohužiaľ, čo v hre zatiaľ nie je, je obsah. Áno, kampaň je relatívne dlhá (10 až 15 hodín), ale má niektoré otravné misie, ktoré tam sú len preto, aby zbrzdili váš postup príbehom. Keď sa dostanete k spomínanému end-game obsahu, tak zistíte, že z hľadiska výbavy rastiete, ale z hľadiska obsahu hráte to isté dookola. A hoci bolo jasné, že hra nebude mať milión variabilných misií, to, čo vyprodukovali Bioware z hľadiska kvantity, skrátka nestačí. Tri Stronghold misie, pričom jedna z nich je vlastne len záverečnou misiou z kampane, legendárne kontrakty, ktoré vás pošlú do otvoreného sveta, kde plníte náhodné úlohy, a Freeplay, čiže putovanie po otvorenom svete a zdolávanie World Eventov. To je málo, veľmi málo. Hra nutne potrebuje viac dizajnovaných misií, ktoré budú zábavné, hoci ich budete hrať stokrát, pretože jediné, čo zatiaľ bude držať hráčov pri hre, je naháňanie lootu. Nie variabilita, ktorú poskytujú misie. Asi ani nemá význam hovoriť to, že ich náplň za veľa nestojí. Buď musíte nejaké miesto obraňovať alebo niečo zbierať, niečo niekde priniesť, prípadne všetko zlikvidovať. Nepomáha ani to, že variabilita nepriateľov nie je práve najlepšia. Hra by potrebovala ešte jednu-dve frakcie, pretože zatiaľ bojujete proti Dominion, Scars a Outlaws, pričom tí sa mnohými jednotkami zlievajú dokopy.
Freeplay trpí vlastnými problémami. Myšlienkou je to, že lietate po otvorenom svete s ďalšími hráčmi, plníte rôzne misie a zúčastňujete sa udalostí. Problémom však je, že hráčov na jednom „serveri“ je príliš málo a svet je príliš veľký. Takže namiesto toho, aby ste sa zúčastňovali týchto udalostí ako skupina, väčšinou ste tam sám, čo nie je až tak zábavné hlavne na vyšších obťažnostiach. V tomto dokonale platí moto Anthem, ktoré je použité viackrát v kampani: „Strong alone, stronger together“.
Ako som už spomínal, svet je obrovský. Ponúka rôzne zákutia, tajné chodbičky či podvodné priechody. Je však asi až príliš jednotvárny. Neberte ma v zlom. Svet Anthemu je nádherný, ale je iba málo miest, ktoré viete na prvý pohľad identifikovať, pretože všetko sa zlieva do jedného zeleného celku s vodopádmi. Okrem niektorých misií nenavštívite miesta, z ktorých by vám padla sánka. Čo je škoda, pretože presne to som od hry čakal.
Nečakal som však takú hromadu technických problémov. Oh Lord. O loadingoch asi ani nemá cenu hovoriť, pretože hoci day-one patch situáciu zlepšil, stále strávite pri nahrávacích obrazovkách príliš veľa času. Ničí to nielen integritu príbehu, ale aj vaše nadšenie pri hraní. Pretože hoci získate skvelý Legendary predmet, najprv musíte dokončiť misiu, po ktorej je loading. Následne idete do Forge, kde je ďalší loading, potom si nastavíte ten predmet a vyjdete z Forge, čo znamená ďalší loading, nastúpite do Javelinu, čo je ďalší loading a zapnete nejakú misiu, čo je ďalší loading. Anthem by zúfal potreboval možnosť zmeny výbavy počas hrania. Ak nie v každej misii, tak aspoň počas Freeplay.
Tam sa to však, samozrejme, nekončí. Anthem je jedinou hrou, ktorej sa podarilo „zamrznúť“ konzolu dvakrát tak, že jediným spôsobom, ako situáciu vyriešiť, bol tvrdý reštart. Klasické zamrznutia a vykopnutia z misie a zo serverov som prestal rátať asi pri desiatom procese znovu zapínania hry. Nepriatelia majú tendenciu zamrznúť a prestať reagovať, občas sa vám prihodia pády pod textúru, výkon hry z hľadiska FPS na konzolách nie je ideálny a PC hráči hlásia niečo podobné na ich platforme. Keby som mal menovať všetky technické problémy, asi by sme tu boli do zajtra. Poviem len toľko, že Anthem je „mess“ a mal byť jednoznačne ešte hodnú chvíľu vo vývoji. Nie je to síce nič katastrofálne a nehrateľné v štýle Early Access, ale tento boj s technickým stavom hry je vyslovene otravný, pretože to opäť ničí radosť z hrania. Takže ak sa rozhodnete pre kúpu teraz, obrňte sa trpezlivosťou.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Anthem 2019
Nová akčná RPG od štúdia BioWare, kde spolupracujete s priateľmi ako nezávislí bojovníci , ktorí majú odvahu opustiť civilizáciu a preskúmať svety a ich prírodné krásy. Noste arzenál Javelin-exoobleku, každý vybavený unikátnymi zbraňami a schopnosťami. Spojte sa spolu s priateľmi a konfrontujte nebezpečenstvo ktoré nájdete. Mate možnosť hrať v partii až 4 hráčov a vytvoriť si tak svoj tím. Zažite masívne , svet meniace udalosti ako Shaper búrky, bojujte s divokými beštiami a nemilosrdnými najazdníkmi . Vaša sila rastie s každým krokom do neznáma. Či vás ženie vpred lúpež, sláva alebo pomsta, vaša voľba zmení vás a aj svet okolo.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: looter-shooter hra
- Výrobca: Bioware
- Distribútor v GB: EA
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: ABC Data