Assassin’s Creed: The Ezio Collection - Recenzia

Assassin’s Creed: The Ezio Collection - Recenzia

 

Je to jednoducho veľmi ľahký zárobok. Bez rizika, bez nejakých obrovských výdavkov a s istotou toho, že skončíte v pluse. To sú remastre tejto generácie. V drvivej väčšine prípadov bez pridanej hodnoty a bez snahy zmodernizovať zážitok, ktorý si chcú fanúšikovia série pripomenúť. A keď si uvedomíme, že toto je vlastne prvý rok po dlhej dobe bez Assassin’s Creed hry a do kín sa rúti film, tak to zrazu začne všetko do seba zapadať.

A prečo práve Ezio? No preto, lebo jeho príbehy patria v tomto univerze vzhľadom na dobu vydania k tomu najlepšiemu. Doba sa však posunula a to, čo bolo úžasné (vežičky a typický Ubisoft sandbox), sa stalo do veľkej miery tŕňom v oku mnohých hráčov. A preto som bol sám zvedavý na to, ako táto séria zostarla.

Ezio Collection mapuje život dvoch postáv. Desmonda, “nikoho”, ktorého dôležitosť však stúpla po tom, čo sa zistilo, že jeho predkovia patrili k starovekému rádu Assassínov a tí v nikdy nekončiacej bitke proti Templárom hľadali staroveké mocné artefakty. Druhou postavou je Desmondov predok, Ezio Auditore, žijúci v renesančnom Taliansku. Jeho príbeh pomsty, začlenenia sa do rádu Assassínov a následného hľadania pravdy, to sú hlavné prezentované témy. Jeho starnutie a dospievanie a premena z arogantného blbca na váženého člena rádu je tu taktiež.

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Assassin’s Creed Ezio Collection je priemernou zbierkou z hľadiska vylepšení, no relatívne bohatou vzhľadom na množstvo obsahu. Čo je však horšie, ani jedna z hier nezostarla v tom dobrom svetle. Je rok 2016 a tri minúty lezenia na jednu vežu, aby sme odhalili kúsok mapy, je už dnes nudný koncept, ktorý opúšťa aj Ubisoft. Rovnako ako aj generické bočné questy, ktorým chýba variabilita a akákoľvek motivácia ich hrať.

Pritom vzhľadom na to, že AC je každoročne vydávaná séria, sa autorom podarilo postupne inovovať. Zlepšenie súbojového systému priniesol Brotherhood a nudnú tower defence minihru a bomby zase Revelations. Zároveň však musím povedať, že hry sú dosť zameniteľné, čo síce prináša výhodu v podobe výhodného prepínania medzi hrami bez toho, že by ste mali problém sa do nich dostať. Zároveň však pochybujem, že tri hry rovnakého obsahu hráčov zabavia, keď ich chcú prejsť na „jeden hlt“.

Aby som sa však vrátil späť k technickému aspektu. Hral som prakticky všetky diely, no niektoré bugy, ktoré som v kolekcii videl, som v pôvodných hrách nepostrehol, ba dokonca niektoré úpravy sú vyslovene zlé. Autorom tejto edície sa tak podarilo jemne vylepšiť grafické spracovanie a sme vďační za lepšie textúry a všetky vylepšenia, no bugy pri takých starých hrách by si mohli odpustiť. Rovnako ako framedropy, ktoré dosť kazia zážitok z hrania. Situácia je taká, že by som si pokojne vedel predstaviť ešte remaster-remasteru na nových Xbox Scorpio a PS4 Pro.

Apropo! Kolekcia obsahuje okrem troch hier a dva krátke filmy z produkcie Ubisoftu, ktoré taktiež mapujú Eziov život. Všetko je to obalené do jednotného menu, z ktorého sa vyberá konkrétny diel. To so sebou prináša viac problémov ako úžitku. Po zapnutí uvidíte splash screen s logom Ubisoftu a potom po zapnutí konkrétnej hry ho uvidíte zase, čo možno niektorí z vás budú považovať za nitpick, ale klamal by som, ak by som nepovedal, že je to nanajvýš otravné. Chápal som integráciu jedného menu pri Master Chief collection, lebo to fungovalo ako reálne menu pre všetky štyri hry, no toto slúži len ako hub na spúšťanie jednotlivých titulov.

Hry sú to každopádne zábavné a keď sa prenesiete späť v čase, uvidíte, prečo boli svojho času do veľkej miery prelomové. A to až do takej miery, že koncept open worldu, ktorý v tejto sérii funguje, Ubisoft zobral a vložil ho do všetkých svojich ostatných open world sérií. Každý z dielov má sám o sebe niekoľko problémov, no ich oprava nie je na remasteroch, takže za to autorov remasteru viniť nemôžem. Za čo ich však viniť môžem a aj to urobím, sú problémy, ktoré priniesli oni sami. A ešte, aby som nezabudol. Aj z Brotherhoodu, aj z Revelations bol úplne odstránený multiplayerový komponent, ktorý síce nikdy netrhal rekordy v hraní, no svojich fanúšikov mal a tých určite zamrzí, že je preč. Ako náplasť na boľačku obsahuje kolekcia všetky singelplayerové DLC a niektoré z nich sú skutočne dobré.

Naše hodnotenie

Assassin’s Creed: The Ezio Collection je ďalšou kolekciou, ktorá je tu preto, aby bola, a nie aby niečo nové priniesla. Čo je škoda, pretože potenciál na vylepšenie tu bol. Hry sú veľmi dobré, bugy staré aj nové, grafické spracovanie lepšie aj horšie. Z hľadiska remasterov nejde o veľmi dobrú prácu, no všetko vyvažuje znížená cena a kvalita samotných hier. Ako nostalgické pripomenutie pre fanúšikov možno postačí.

Klady

  • tri kvalitné hry a dva krátke filmy
  • všetok pridaný obsah pre singelplayer

Zápory

  • nové bugy a prepady FPS
  • jednotné menu viac škodí ako pomáha
  • hry nezostarli priamo úmerne s kvalitou

Informácie o hre

Assassin’s Creed: The Ezio Collection

Assassin’s Creed: The Ezio Collection 2016

Ezio Auditore da Firenze sa vracia na next-gen konzoly vo vylepšenej Full HD grafike a s ostrejšími textúrami. Prežite znovu alebo po prvýkrát napínavý príbeh odohrávajúci sa v Taliansku na prelome 15. a 16. storočia.

  • Platforma: Xbox One
  • Žáner: akčná adventúra
  • Výrobca: Ubisoft
  • Distribútor v GB: Ubisoft
  • Distribútor v SR: Comgad
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad

Trailer GameExpres.sk

Korekcia: Zdenka Schwarzová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk