Ako malý som naozaj zbožňoval Pokémona, keď ho pred rokmi začali dávať na našich televíziách. Každý týždeň som si sadal k novým častiam a tešil sa hlavne na ďalšie súboje a hovoril som si, že ani hra by to nebola zlá.
Keď som o pár rokov neskôr, keď už táto mánia bola vystriedaná inou, narazil na Pokémon Gold pre GameBoy Advance, tak som jej beznádejne prepadol na niekoľko dní a dodnes to považujem za jednu z najlepších hier, čo som hral. A tak som si hovoril, že ani hra Bakugan s podtitulom Defenders of the Core (DotC) nemusí byť na zahodenie.
A prečo vôbec Pokémonov spomínam? Bakugan si je totiž s nimi v mnohom podobný. Vlastne nielen s nimi. Do gulášu môžete zamiešať aj Digimonov a hlavne sériu Yu-Gi-Oh! Takto dostanete dosť jasnú predstavu toho, o čo tu ide. Bakugan začalo ako anime, ktoré sa v Japonsku veľmi neuchytilo, no prekvapivý úspech zaznamenalo v Severnej Amerike, kde sa vďaka tomu odvysielala aj druhá séria a do výroby sa dostalo niekoľko hier. DotC je zatiaľ tou najnovšou a vraj nadväzuje na druhú sériu. Tí, čo seriál nevideli, nebudú mať ani najmenšie poňatie o postavách, príbehu, či univerze samotnom. Skrátka vás to hodí hneď na začiatok bez akéhokoľvek vysvetľovania, čo z hry robí predovšetkým produkt pre fanúšikov seriálu.
A mám taký pocit, že tým nebude vadiť infantilný príbeh, kde sa budete so skupinkou dobrých snažiť prekaziť plány tým zlým. Pričom vy ste dobrí preto, lebo stále vyzeráte tak trochu ako deti a vaše vlasy sú ešte v norme, zatiaľ čo tí zlí sú vyšší a majú pestrofarebnejšie a strapatejšie účesy. A pravdepodobne kvôli tomu, že s nimi mláti puberta sa snažia ovládnuť svet alebo niečo také. Ehm… . Každopádne hru začínate tvorbou vlastnej postavy. Na výber máte zmenu účesu, očí, nosu, oblečenia a podobne, pričom výber je obmedzený na približne osem položiek pri každej zložke postavy. A až si svojho bojovníka upravíte tak, aby vyzeral čo najbližšie vašim predstavám, púšťate sa do úvodného, tréningového levelu, kde sa pozriete na základy boja.
Každý boj začína tým, že vaša postava hodí akúsi guľu, z ktorej sa dostane na slobodu Bakugan, akási príšerka o veľkosti mrakodrapu. Môže to byť drak, robot, či prerastení humanoidi. A potom sa už dostávate k jeho ovládaniu. Váš Bakugan má niekoľko základných útokov a komb, možnosť bloku útokov vášho nepriateľa a počas boja sa pomaly dobíjajú aj „ability card“, ktoré predstavujú špeciálne, silné útočné, či obranné útoky. Takto to ešte môže znieť naozaj zábavne, no celkovo je tých útokov strašne málo a väčšinou sa len pristihnete ako neustále mlátite svojho protivníka neustálym búšením do gamepadu s tým, že čakáte kým sa dobije ability karta.
Samotným cieľom každého boja je poraziť nepriateľských Bakuganov a ich landmarky, čo sú miesta, ktoré im dodávajú silu. Vo všetkom je vidieť snahu o zábavné strategické boje. Tá však nanešťastie vyšla na prázdno. Pri hraní som mal často krát pocit, že by tomu pomohli taktické súboje, kde vyberáte útoky a potom čakáte na to, čo urobí súper. Mnoho hier už dokázalo, že aj keď to nie je tak realistické (ako keby to niekoho trápilo), tak to môže byť aj pekne akčné a strhujúce. Nehovoriac o nutnosti naozaj taktizovať. Výsledok tak skončil v absolútnom priemere, ktorý zaujme len tých menších, prípadne neskúsenejších hráčov.
Hra sa ale netočí len okolo bojov. Výplňou medzi nimi spojenou so samotným príbehom je pobehovanie po malých oblastiach, kde stretávate rôzne postavy, s ktorými si môžete „pokecať“. Respektíve sa vám len zveria so svojimi problémami, pretože na nich aj tak nereagujete. Niekedy vám dajú aj karty zaručujúce imunitu potom, čo vás chytia nepriatelia. To je ďalší z herných mechanizmov, kedy sa na mape nachádza niekoľko nepriateľských jednotiek. Tie majú svoje zorné pole v štýle Commandos. Doň sa nemôžete dostať, inak ste chytení a pokiaľ nemáte spomínané kartičky, tak hra končí. Ani toto behanie nevybočuje z priemeru a aj keď nie je vyslovene nudné, tak rozhodne ani neohromí a určite si hru nekúpite kvôli nemu.
Grafické spracovanie sa prispôsobuje štýlu anime, z ktorého vzišlo. To znamená, že sa nedočkáte žiadnych zázrakov, no ani si nebudete chcieť miestami vypichnúť oči. Skrátka priemer. Zase. Audio stránka je na tom z celej hry asi najlepšie, dabing je v rámci žánru slušný. Presne taký, aký by ste čakali od anime adaptácie pre menších a hudba je prinajmenšom pohodová. Neexceluje, ale dodáva aspoň aký-taký adrenalín do súbojov.
Toto je jedna z tých hier, kde sa už pri pozretí na obal rozhodnete, či si ju zaobstaráte alebo nie. Jedná sa o čistý priemer. Pokiaľ nie ste fanúšikom seriálu, no máte radi japonské hry a predovšetkým tie s taktickými bojmi, tak by ste to skúsiť mohli. No majte na pamäti, že existuje aj mnoho lepších a v tomto smere prepracovanejších hier. A ak fanúšikom ste, tak si môžete pridať k hodnoteniu jeden bod. Hra to nie je ani tak nudná, ako skôr nevýrazná a jednoznačne zameraná len na jedno publikum. A to je vlastne jej jediný problém, pretože to pravé publikum si to užívať bude, no ostatní sa môžu obzerať ďalej.
Audiovizuálna stránka Rôznorodosť Bakuganov Súboje (ak vám sadnú) |
|
Slabý príbeh Priemerná hrateľnosť Súboje (ak vám nesadnú) |
|
60% | |
ŽÁNER | Akčná adventúra |
VÝROBCA | Now Production |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Activision Blizzard / ABC DATA |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |