Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.
Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.
Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek…“
Overwatch
V dnešnej časti nášho seriálu o hrách desaťročia si dáme oddych od single player hier a pozrieme sa na zúbky online multiplayer FPS od Blizzardu. Overwatch sa pomaly a postupne predral medzi moje najobľúbenejšie hry a nie je to bez príčiny. Dovoľte mi v nasledujúcich riadkoch vysvetliť, prečo práve OW si zaslúži svoje miesto v hrách dekády.
Písal sa rok 2014, keď Blizzard vydal prvý cinematic trailer na Overwatch. Ani sama neviem, ako som sa k nemu dostala, ale okamžite ma zaujal. Priznajme si otvorene, ak v niečom toto štúdio vždy exceluje, tak sú to trailery a cinematic videá z hier. Samozrejme jedno viedlo k druhému a po preštudovaní všetkých dostupných gameplay záberov som sa rozhodla, že táto hra je určite pre mňa napriek absencií single player módu. Dokonca som si asi po prvý krát dobrovoľne vyskúšala otvorenú betu tesne pred vydaním. Prišiel rok 2016, Overwatch oficiálne uzrel svetlo sveta a pustili sme sa v redakcií do spoločnej recenzie. A moja láska k hre vtedy začala narastať.
Začiatky v čisto multiplayer FPS hre boli pre mňa ťažké. Predsa len som sa dovtedy zameriavala hlavne na RPG žáner a single player hry. Doteraz nechápem, ako som dokázala niečo trafiť a vôbec prežiť, keď sa spätne pozerám na moje gameplay zábery. Overwatch totiž vždy bol o reakčnom čase, o rýchlosti mierenia a dokonalom poznaní svojho zvoleného hrdinu. A ja som bola na začiatku noob vo všetkých spomínaných oblastiach (nie že by som teraz nejako excelovala, ale je to lepšie).
Overwatch sa však do zoznamu skvelých hier zaraďuje hlavne z dvoch dôvodov. Prvý je čisto praktický a druhý samozrejme emocionálny. Začnem čisto praktickým – je neskutočne rýchly. A to je výhoda. Predstavte si, že máte iba polhodinu času na hranie cez deň. Chcete na chvíľu vypnúť, ale čo si za taký krátky čas zahrať? MOBA hry sú zvyčajne strašne dlhé a na pokračovanie v príbehu nejakého RPG je polhodina strašne málo. Overwatch je ideálna voľba. Dĺžka jedného normálneho rýchleho zápasu je cca 8 minút max, niekedy aj kratšie. Za 30 minút hrania stihnete 3-4 rýchle zápasy alebo deathmatche.
Druhý dôvod, prečo Overwatch sa prebojoval do tohto zoznamu, je príbeh, ktorý priamo v hre aj má aj nemá. Hoci si v hre neužijete single player linku (ale iba zatiaľ, keďže Overwatch 2 je pomaly na ceste), ponúka titul naozaj skvelý otvorený príbeh, čo pri FPS multiplayer hrách nebýva úplne zvykom. Blizzard na to však postupom rokov šiel veľmi dobre. Pred vydaním hry navnadil na jednotlivých hrdinov svojou sériou krátkych príbehových cinematic videí, ktoré mali priblížiť charaktery postáv. Úprimne povedané, tieto krátke príbehy patria k tomu najlepšiemu, čo som od Blizzardu videla. Prvé miesto určite odomňa získal cinematic Dragons, ktorý približuje vzťah bratov Hanza a Genjiho a dokázal ma ešte viac navnadiť na celú hru.
Príbeh Overwatchu je pomerne jednoduchý – špeciálna organizácia pomohla zachrániť svet pred katastrofou, ale nakoniec sa zvnútra rozpadla kvôli korupcií. Teraz sa starí a noví agenti opäť vracajú do služby, aby znovu zachránili Zem pred ďalšou globálnou hrozbou. Sila príbehu však spočíva hlavne v jednotlivých postavách, ktorých motivácie, históriu a vzťahy Blizzard porcuje fanúšikom po malých kúskoch. Či už prostredníctvom spomínaných cinematic videí alebo cez komiksy a in-game eventy. Nehráte teda za bezduchých hrdinov bez žiadnej motivácie, ale za konkrétnu osobu. Môžete si tak v hre nájsť toho „svojho“ nielen na základe herných vlastností, ale aj ich charakterových čŕt.
Keď už spomínam hrdinov, v Overwatchi si každý nájde niečo pre seba. Chcete si zatriafať headshoty? Tak picknite Widowmaker alebo Hanza. Chcete chrániť svojich spoluhráčov ? Reinhardt je pre vás ako stvorený. Chcete spôsobiť agóniu svojim súperom a pozerať sa do ich vydesených očí, ako pomaly zamŕzajú ? Tak si vyberiete Mei (a.k.a. diabla). Alebo neviete vôbec dobre mieriť, ale napriek tomu si chcete zahrať? Moira je tu pre vás !
Pri Overwatch ešte musím spomenúť aj špeciálne eventy, ktoré sú dôvodom, prečo sa k hre neustále vraciam. Počas roka ich je hneď niekoľko a prinášajú so sebou výnimočný obsah v podobe nových herných módov a kozmetických predmetov. Viem, že tie znejú ako niečo nepotrebné do hry, ale v Overwatchi nemusíte do nich investovať ani cent. Všetky lootboxy, z ktorých padajú predmety, môžete získať hrou. Negarantuje vám to, že vytúžené predmety aj reálne padnú, ale aspoň je tu šanca. Lootboxy sú síce zlo herného sveta, ale aspoň sa to dá v OW určitým spôsobom obísť.
Overwatch je pre mňa jednou z tých oddychových hier, pri ktorej nemusím vôbec rozmýšľať a zahrám si mód a hrdinu podľa nálady. Zároveň mi však prináša do života nové príbehy od Blizzardu a onedlho sa dočkám(e) aj single player herného módu vďaka Overwatch 2, ktorý spojí bohatý svet a skvelý multiplayer do jedného.