Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Alpha Protocol

Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Alpha Protocol

 

Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.

Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, keď sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame do budúcnosti. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať si. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.

Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili, a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: „Táto hra je ‚môj milášek’..."

Alpha Protocol

Ak mám byť úprimný, netuším, kedy a kde som si to Alpha Protocol kúpil. Ale pamätám si, ako som raz premýšľal nad tým, čo by som si mohol zahrať, už v mojej knižnici v Steame bol. Pozrel som si nejaké reakcie, všimol som si, že za tým stojí Obsidian a bolo rozhodnuté. Odvtedy ubehlo sedem rokov a ja som túto špionážnu akčnú RPG prešiel ešte štyrikrát. Pretože prečo by Pavol hral 647 hier, ktoré na Steame má, keď môže dookola točiť pár obľúbených, že.

Alpha Protocol je naozaj zvláštnou hrou. Aj napriek tomu, že mne jednoducho absolútne sadla, rozumiem, prečo množstvu hráčov nie. Príbeh agenta Michaela Thortona, ktorý okúsi pocit zrady už na konci svojej prvej misie v supertajnej organizácii americkej vlády, je síce slušný, hrateľnosť, ktorá ho obklopuje, je však... nedorobená. To je vlastne slovo hodiace sa na celú hru. Vidno na nej, že vývojári z Obsidian Entertainment si odhryzli väčšie sústo, aké mohli zaplatiť, čo koniec koncov priznali aj v rozhovoroch po vydaní titulu. Po prejdení The Outer Worlds si tu začínam všímať akýsi vzorec.

Paradoxne, práve v tej nedokončenosti tkvie najväčšie kúzlo hry. Alpha Protocol je third-person akčné RPG, pričom práve na RPG zložku je kladený veľký dôraz. Hrá sa to ako strieľačka, ale šanca na zásah sa vypočítava z vašich skillov. Môžete teda mieriť na hlavu, to však neznamená, že sa na stopercent trafíte. Keď som AP hral prvýkrát, niekoľko úvodných misií som sa cítil ako Stormtrooper, ktorý sa usiluje trafiť kladné postavy. A tak som sa radšej uchýlil k stealthu, na ktorý bola hra, koniec-koncov, stavaná.

Stealth je dobrý, hoci od umelej inteligencie extra výkony očakávať nemôžeme. Pamätám si však, ako ma potom AP nachytal na hruškách. Pavol prišiel na koniec misie, kde ho prekvapil boss. Prekvapil v zmysle, že pre postavu so zameraním na stealth bol nesmierne ťažký. Ruský gangster Konstantin Brayko ma svojím neustálym pobehovaním a strieľaním zo samopalov vytáčal do nepríčetna, hoci uznávam, že tento boss fight mal neskutočnú atmosféru. Odohrával sa totiž v jeho honosnej, no gýčom preplnenej vile, pričom v neónom osvietenej hale hrala fantastická rocková vypaľovačka Turn Up The Radio od kapely Autograph. Nejakým zázrakom (s naozaj veľkým šťastím) som ho po niekoľkých hodinách upižlal pištoľou, no uvedomil som si, že asi musím zmeniť taktiku.

A veruže som zmenil. Body som investoval do schopnosti s názvom „Chain Shot“, ktorá spomalí čas a dá vám možnosť namieriť strely, ktoré neminú. Na úrovni Master išlo o šesť striel a nebudeme si klamať, poltucet headshotov zloží aj najväčšieho frajera, ktorý následne v cutscéne prosí o svoj život a na zemi sa zvíja ako posledný červík. Áno, reč je o tebe, Brayko, a tvoje jediné šťastie je, že som snažil zabíjať čo najmenej. V každom prípade, niekto by možno povedal, že ide o overpowered mechanizmus, ja hovorím, že asi má pravdu. O to väčšia sranda to bola.

Uveličený som bol aj z nelinearity hry v istých aspektoch. Úrovne nie sú nejako extra rozľahlé, ale k cieľom sa obvykle viete dostať viacerými spôsobmi. Po úvodnej sérií misií, ktoré sa odohrávajú v Saudskej Arábii a pôsobia ako taký predĺžený tutoriál, si však viete vybrať, do ktorej z ďalších troch lokalít (Thajsko, Rím a Moskva) sa poberiete. Prejsť musíte všetky tri, je však iba na vás, v akom poradí. Niektoré menšie misie dokonca ani nemusíte hrať! Pokojne sa tak môže stať, že niektoré postavy ani nestretnete. Vaše rozhodnutia navyše majú reálny dopad na konce hry (pozdravujem Mass Effect 3), ktorých je niekoľko.

Alpha Protocol jednoducho mal všetko, čo od hry takéhoto typu vyžadujem. Slušný príbeh, výborné postavy, kvalitný dabing, a pútavú hrateľnosť. Žiaľ, vyzerá to, že pokračovanie je v nedohľadne, čo je škoda, pretože Obsidian má v posledných rokoch veľmi dobrú formu a s financovaním Microsoftu... No, to by hádam dopadlo ešte lepšie. Nič to. Ak ma ospravedlníte, idem si to zahrať piatykrát. Thorton out.

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk