Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.
Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.
Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek…“
Horizon: Zero Dawn
Akoby to bolo včera, keď som sledoval E3 2015… 2015? Strašne to letí… sledujem Sony konferenciu, keď sa začne predstavovať nejaká nová hra. Trailer bezpochyby zaujímavý, no keď skončil, plynulo to naviazalo na gameplay demo. To už malo video moju plnú pozornosť. Na konci som len ticho sedel a rozmýšľal, ako to mám teraz vydržať, kým hra vyjde. Hype train, na ktorý zvyčajne nenastupujem som čakal na zastávke s lístkom kúpeným online ešte v ten deň. Riziko failu tu bolo veľké, no nádej, že si zapoľujem na robotické dinosaury a zvery prebila všetko zdravé uvažovanie, ktorým zvyčajne oplývam.
Tešil som sa na každý jeden trailer a predstavenie som si spätne pozrel asi 20x, kým hra vyšla. Vďaka predobjednávke som titul vlastnil okamžite ako prišiel na trh a musím povedať, že neľutujem ani cent. Prečo? Lebo príbeh.
Stretávam sa s názormi, že mnoho ľudí má rado túto hru kvôli zábavnému gameplayu. Súhlasím, naozaj, je málo titulov, ktoré majú tak vyvážené a presné ovládanie ako je HZD. Od štúdia, ktoré doteraz malo na svedomí hlavne koridorové strieľačky z pohľadu prvej osoby (Killzone) je toto tak markantný počin, až sa mi chcelo plakať, keď som to hral.
{embed_video //www.youtube.com/watch?v=Fkg5UVTsKCE&t=}
Milujem post-apokalyptické filmy a hry. Zvyknutý z Falloutu, že po zničení sveta je krajina doslova pustina som neveril vlastným očiam, ako nádherne môže vyzerať svet, keď ľudstvo z nejakých neznámych dôvodov takmer vymrelo. Ono jasné, človek čaká, že zrejme niekto stlačil to veľké červené tlačidlo na stole, alebo niekto iný stlačil tiež to isté tlačidlo, len väčšie… Tu tomu ale tak nie je. Čo sa vlastne stalo a kto do čerta ste, musíte zistiť z príbehu. Nie je to klasické RPG, čo mne vyhovuje. Som jednoduchší hráč, takže tvorenie postáv úplne preskakujem s defaultným nastavením. To, že tu už postavu mám (navyše sa na ňu ozaj dobre pozerá) je pre mňa obrovské plus. Viem sa viac vcítiť do už vytvorenej osobnosti ako do tej, čo za chvíľu zbúcham v nastaveniach.
Nehovoriac o tom, že hra od vás nechce aby ste bol profesionál v RPG prvkoch. Áno, je pravda, že nejakú dobu budete v menu tápať a zisťovať čo a ako, no keď na to prídete (čo bude pomerne rýchlo), už to pôjde všetko rýchlo a intuitívne. Navyše!!! A to pozor, nemusíte tráviť v inventári polovicu hry. Všetko, čo potrebujete, viete spraviť priamo počas hrania – meniť zbrane, náboje do zbraní, či rôzne odolnosti, vylepšenia, či doplnenia zdravia. Tu naozaj niekto rozmýšľal a boh mu to oplať na deťoch, pretože do inventáru som chodil len vylepšovať zbrane a obleky, teda do momentu, kedy som vďaka vlastnému skúmaniu neobjavil „ancient armor“. To už som sa cítil ako superman (teda aj z dôvodu, že som nepotreboval na to návod).
Mám rád otvorené svety, pokiaľ nie sú bezduché a prázdne. Tu mi niekedy Fallout liezol na nervy a často som používal fast-travel. V HZD som ho takmer ani nevyužil. Bavilo ma chodiť veľké vzdialenosti aj pešo, lebo vždy som narazil na niečo zaujímavé alebo pekné. Či už išlo o nejakú zrúcaninu hodnú preskúmania, dokument, zvukový záznam alebo hologram, ktorý mi priblížil oné nešťastné udalosti ešte detailnejšie, ako to urobila hlavná dejová linka. K tej môžem povedať len toľko, že dlho som nehral hru, ktorá by mala tak zaujímavý dej, že som sa od neho nevedel odtrhnúť.
Veľakrát som nadával, že autori toto nedomysleli. Chcel som skúmať svet, no zvedavosť, ako bude príbeh pokračovať mi v tom často bránila a ja som sa nevedel rozhodnúť čo skôr. Všade som chcel byť, všetko vidieť, všetko prečítať, objaviť, vylepšiť, hacknúť, no na druhej strane tu boli veľké nezodpovedané otázniky, ktoré ma ničili… Najhoršie na tom všetkom je, že človek ani nedostane úplné odpovede na všetko a ostane to vlastne celé otvorené. Super, môže byť pokračovanie, nesuper pre všetkých zvedavcov.
Napríklad tie obrovské roboty, ktoré lemovali vrcholy hôr od ich štítov, až po doliny, svojimi chápadlami… O nich v príbehu minimálna zmienka a pritom také kolosy… Chcem vedieť čo boli zač, ako vznikli, čo robili, ako to robili, ideálne aj nejaký hologram s názornou ukážkou!
{embed_video //www.youtube.com/watch?v=xA_DK3zF-jQ&t=}
(Spojler) Predstavte si, že si len tak kráčate popri nejakej hore a zrazu zachytíte signál. Sledujete ho a dovedie vás k nejakým stráženým dverám. Strážia ho ale roboty. Po neľahkom súboji alebo stealth postupu okolo nich sa dostávate do hory samotnej. Tam zistíte, že to je akási automatizovaná fabrika na výrobu práve tých robotov. Rozhodnete sa, pochopiteľne, hodiť na to očkom, ako to funguje. Postup je také puzzle, ktoré sa mieša s bojom a keď prídete do stredu, čaká vás tam boss fight, ktorý vám dá buď dobre zabrať, alebo dostanete na prdel, pretože na to ešte nemáte (nič vám nebráni vojsť do jaskyne aj hneď na začiatku). Keď porazíte šéfa, hacknete terminál a čo sa to stalo? Odomklo sa vám hackovanie robotov (vždy len určitú sortu – jaskyní), na ktorých môžete buď jazdiť, alebo ich v boji získať na vašu stranu. Úžasné na tom ale je, že keď sa vám podarí priblížiť sa k tvorom dostatočne blízko, vidíte na nich značku, ktorá vám prezradí, ktorá značka jaskyne musí byť „dobytá“ aby ste ich mohli hacknúť. Detaily, ale uznajte…
Ľuďom zo štúdia Guerrilla Games sa podarilo niečo nevídané. Dokázali zmeniť svoje myslenie a aj štýl hry, na aký boli zvyknutí. Riskovali veľa, stavili všetko na jednu kartu a čakali, čo sa bude diať. A veci sa dejú. Viem o tom, že predali minimálne 10 miliónov kópii titulu, ktorý predtým nik nepoznal, nemal žiadne renomé. Dvojka je dúfam na spadnutie a ja osobne ju očakávam s vydaním PS5 ako prekvapenie. Keď predstavujete novú značku, môže to dopadnúť len tak, že sa podarí, alebo nie. Toto nebolo podarené, toto bolo úžasne nádherné a rozhodne patrí do prvej pätky mojich TOP hier za celý život, lebo príbeh, vizuál, hrateľnosť, svet a v neposlednom rade fantastické súboje s robotickými dinosaurozverami.
P.S.: Presne takto by sa mali robiť DLC, ako je Frozen Wilds. Možno aj ľudia, ktorí týmito vecami opovrhujú, zmenia názor. Takto by totiž malo vyzerať poriadne rozšírenie. Netvrdím, že je jediné na svete, len, že podľa mňa môže ísť príkladom.
Prečítajte si tiež