Určite ste za posledných pár dní počuli o rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Mnoho médií tvrdí, že po novom už môžete ísť za stiahnutie hry, filmu či hudby aj do basy. V základe ste tam mohli ísť už pred tým, ale okrem tolerancie štátu (tolerancie v tom zmysle, že sa veľmi ťažko dokazovalo protiprávne konanie páchateľa) ste museli reálne vytvoriť celkom vysokú škodu. To znamená, že ak ste používali nelegálne stiahnuté médium len pre vlastné účely, moc škody ste autorom neurobili.
Avšak časy sa menia a po neúspešnej ACTA-e ostala v právnom systéme diera, ktorú musí Európska Únia nejakým spôsobom vyplniť. Jednou z týchto náplastí je aj spomenuté rozhodnutie, ale môžeme vám povedať, že ich je oveľa viac. Ak si spomeniete na medializované prípady SOZA, keď sa pokutovali dedinské slávnosti, stužkové a iné menšie podujatia, zistíte, že ide v podstate o ten istý problém. Je ním nárok na odmenu autora či náhrada odmeny autora.
Autorský zákon sa v poslednej dobe stretáva s naozaj zvláštnymi situáciami, ktoré sú spôsobené novými formami informatizácie a komunikácie. Pár rokov dozadu by vám ani nenapadlo, že si budete môcť vypočuť pesničku na YouTube či stiahnuť niekoľko giga na počkanie. Nerátali s tým ani zákonotvorci a v neposlednom rade ani samotní autori. A práve o autorov samotných tu ide najviac. Či už ide o hudobníkov, hercov, scenáristov, herných vývojárov, maliarov, tanečníkov či stand-up komikov, všetci sa tvorbou umenia živia a chcú si tvorením umenia aj zarobiť.
Tým, že si ich vystúpenie môžete pozrieť či vypočuť zadarmo cez internet, prichádzajú o peniaze a moc ich to neteší. Našťastie (alebo na nešťastie?), existujú rôzne právne združenia, ktoré chránia práva autorov. Medzi ne patrí aj spomínaná SOZA. Tieto združenia ponúkajú licencie obsahu všetkých autorov a vďaka nim si zarobia nielen autori, ale aj právnici, ktorí sa o ich diela starajú.
Aby sme sa ale dostali k podstate, musíme spomenúť smernicu 2001/29/ES, ktorá tvrdí, že je možné vytvoriť rozmnoženinu pre osobnú potrebu, avšak s podmienkou „fair compensation“, čo u nás zastrešuje inštitút náhrady odmeny (náhrada odmeny za to, že si niekto vytvoril rozmnoženinu bez súhlasu autora). V praxi to znamená, že autor dostane odmenu za to, že si môžeme vytvoriť rozmnoženinu. Odmena pozostáva z percentuálneho podielu „holého“ nosiča. Takže ak kúpite nový hardisk, počítač, USB kľúč či CD, dáke to percento ide priamo autorom. Ide o takzvanú „Kňažkovu daň“.
Určite si teraz hovoríte, že je to potom v poriadku. Veď autori dostávajú odmeny, tak my môžeme sťahovať ich diela zadarmo. Máte v podstate pravdu, výška náhrady odmeny je podľa viacerých odborníkov neprimeraná a práve výklad smernice 2001/29/ES by mohol na Slovensku niečo zmeniť. Náhrada odmeny vo svojej podstate kompenzovala stratený zisk nelegálneho sťahovania, pretože v smernici nebolo popísané, z akého zdroja musí byť rozmnoženina vytvorená. Tým pádom boli chránení všetci tí, ktorí sťahovali obsah z nelegálnych zdrojov. A tu sa kruh konečne uzatvára.
Súdny dvor EÚ dňa 10. 4. 2014 rozhodol, že táto smernica sa bude vykladať tak, že sa bude rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym zdrojom. Ak si teda vytvoríte rozmnoženinu z nelegálneho zdroja, ide o protiprávny čin. V praxi to v podstate mení len to, že autori budú mať o jednu páku viac ako pred tým. Stále je tu však bremeno v podobe dôkazu, odkiaľ máte daný obsah stiahnutý/odkopírovaný. Nehovoriac o tom, že výklad je účinný až od 10. 4. 2014, takže za sťahovanie pred týmto dátumom „legálne“ bolo. Každopádne, celý humbuk okolo tohto rozhodnutia môže mať väčší negatívny dopad na samotných autorov, keďže sa už otvorene diskutuje o znížení či zrušení náhrad odmien, keďže poctiví „platiči“ platia tiež a pre nich to nie je fér.