Sotva sa v postapokalyptickej akcii Borderlands usadil prach, autori z Gearboxu nám servírujú pokračovanie. V prípade tohto článku nás však zaujíma, čo to znamená pre naše „sluchovody“. Autorská zostava z prvej časti sa nezmenila – Jesper Kyd, Cris Velasco, Sascha Dikiciyan a jednou skladbou prispel i Raison Varner.
To, čo jednotlivé štýly týchto rôznych autorov odlišovalo v prípade prvej časti, ich odlišuje aj teraz. Dalo by sa povedať, že sa stavilo na osvedčené metódy a motívy, ktoré sa len logicky ďalej rozvíjali rovnako, ako sa po hernej stránke rozvíja svet, v ktorom sa táto séria odohráva. Rovnaké ostalo i rozloženie "úloh" jednotlivých skladateľov. Jesper Kyd sa staral prevažne o veľké, otvorené plochy a v jeho hudobnom podiele sa to odráža na pomaly gradujúcej, z ticha sa vynárajúcej, atmosférickej produkcii. Opäť využíva kombináciu pohodovej elektroniky s výrazným zastúpením klasickej gitary (využíva arabské stupnice na dosiahnutie orientálneho pocitu), ale i iných akustických nástrojov, najmä perkusií (napr. darbuka) a, samozrejme, sláčikov. Občas siahne i po gitare elektrickej (skladba Caverns) alebo ponúka skladbu v štýle až tanečného elektra či zvuku, pripomínajúceho až sériu Unreal Tournament (skladba Glacial).
Výtvory Crisa Velasca a Sascha Dikiciyana stoja v kontraste s tým, čo pre hru skomponoval Jesper Kyd. Ich tvorba sa tak, ako v prípade prvého Borderlands, zameriava najmä na bojové scény, záporné postavy a súboje s bossmi. I preto má častokrát oveľa vyššie tempo a bpm. Akčnosť a až dynamická agresivita týchto skladieb, takisto ako v prípade Kyda, pokračuje v hudobnej štylizácii prvej časti. V mnohom sa bude zdať dokonca až príliš podobná. Ako v krátkosti tento zvuk charakterizovať? Kto pozná tvorbu Crisa Velasca a Saschu Dikiciyana alebo počul/hral prvých Borderlands, nebude ničím prekvapený – kombinácia orchestrálnych aranžmá a tranceovej až industriálnej elektroniky (v prípade Borderlands 2 prevažuje najmä elektronika) je predsa ich trademarkom. I do takto "nahusteného" zvuku si občas nájde cestu i nejaká tá gitara (skladba Lynchwood). Skladby ako Vog Fight navyše pripomínajú zvukovo nielen Mass Effect 3, ale i stále čoraz populárnejší subžáner elektronickej hudby – dubstep.
Narozdiel od vyššieho podielu skladieb v Borderlands a jeho DLC, pre Borderlands 2 vytvoril Raison Varner len skladbu Bandit Slaughter, ktorá si nezadá s tanečnou elektronikou v štýle Daft Punk (vrátané občasného, vokoderom skresleného, robotického hlasu).
Hoci na prvý pohľad pôsobí soundtrack Borderlands 2 veľmi pestrým dojmom a ani samostatne sa vyslovene zle nepočúva, jeho najväčší nedostatok spočíva v recyklácii prvej časti. Až priveľa skladieb a hudobných postupov znie priveľmi podobne, hudba sa vyvinula len minimálne. Samozrejme, nejde o hudbu zlú, celkový dojem je viac než nadpriemerný a pri hraní nerobí najmenší problém, neruší a dobre dotvára gameplay. No v prípade samostatného počúvania je zreteľ minimálneho pokroku až príliš silný a je iróniou, že replay si najviac vypýta Bandit Slaughter, jediná skladba Raisona Varnera na tomto soundtracku.
Verdikt: Soundtracku by jednoznačne prospeli silnejšie motívy, ktoré by sa človeku vyslovene zafixovali k určitým oblastiam a situáciám. I bez toho však ide o pomerne nadpriemerný hudobný počin.
70% | |
ŽÁNER | FPS |
SKLADATEĽ | Jesper Kyd, Cris Velasco, Sascha Dikiciyan, Raison Varner |
SOUNDTRACK NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
|