Príbehovky vždy patrili a budú patriť medzi moje preferované žánre. Bez ohľadu na typ hry, rád vyskúšam čokoľvek, čo ma dokáže pobaviť a zaujať. Ale hra, ktorá rozpráva príbeh výhradne cez text? Áno, aj zopár väčších titulov využíva tento mechanizmus, no či až takto?
Priznám sa, že o Where the Heart Leads som toho veľa nevedel. Vlastne skoro nič. Jediné, čo som si pozrel, bol trailer, aj to chvíľu pred samotným hraním, aby som sa aspoň trošku pripravil na to, čo ma čaká.
Či to pomohlo? Ani nie. Ono to je totiž úplne niečo iné, ako som očakával. Zvyčajne vždy začnem obligátnymi sekciami, ako sú vizuál, hudba a ďalšie. Tentokrát však od toho odskočím. Dôvod je aj ten, že by to bola veľmi stručná recenzia a to si tento titul nezaslúži. Prečo?
Poďme od začiatku. Po spustení chvíľu trvá, než sa dostanete do hry samotnej a zistíte, s akou postavou idete hrať a hlavne ako. Prvé minúty som sa trošku premáhal, pretože som textu nevenoval veľkú pozornosť a čakal som, kedy sa to rozbehne. Skončilo to tak, že som musel začať odznova a dávať pozor na písaný text. To už som začínal chápať, že toto ma bude sprevádzať celú hernú dobu.
Po grimase, ktorú si neodpustím v situáciách, keď sa som prekvapený a nie úplne nadšený, som sa nakoniec pustil do hrania. Po 5 minútach som mal zvládnuté všetky mechanizmy a vedel, čo odo mňa bude Where the Heart Leads chcieť, preto som sa začal viac sústrediť na dej a prevedenie a pomaličky som začal hre prepadať.
Najskôr som si myslel, že pôjde o nejaký survival. Na začiatku sa snažíte zachrániť psíka, hoci vám tu tiež dajú na výber, či ho zachrániť, alebo nie (teda sa tak tvária), keďže však celá hra začína po úspešno-neúspešnej záchrane, predpokladám, že aj keď sa snažíte presvedčiť rodinu, že pes to má za sebou, nakoniec vás presvedčia, aby ste ho zachrániť išli. Neviem, neskúšal som túto možnosť, sám mám dvoch psíkov a neviem si predstaviť, že by som ich nechal napospas istej smrti…
Späť k hre, prezradím, že záchrana pre vás, Whita Andersona, nedopadne najlepšie a skončíte na mieste, z ktorého sa snažíte dostať. Preto som si teda myslel, že pôjde o survival hru (trailer mi nedával zmysel). Ako sa ukázalo, moje domnienky boli nesprávne. Hra sa začala otáčať v kolotoč interaktívnych spomienok. Miesto sa začalo meniť a zo mňa zrazu bol puberťák, ktorý sa snaží pomôcť rodičom, susedom, bratovi a priateľke na farmách, ktoré spolu susedili.
Tu som to vypol a pár dní som sa k Where the Heart Leads pre prácu vôbec nedostal. Keď už som ale mal čas, trošku bez chuti, keďže začiatok ma navnadil na iný žáner. Ako som však preklikával konverzácie a skúmal okolie, postupom času som sa do toho začínal ponárať. Odpovede na otázky, riešenie problémov (najskôr malých, potom veľkých) a nakoniec zásadné rozhodnutia, ktoré mali dopad na celú hru. Niektoré teda boli také, že som musel ozaj rozmýšľať, ako budem budovať tento svet a svoju postavu.
Príbeh ma doslova vcucol a ja som si uvedomil, že sa mi to ani nechce vypnúť. Navyše, príjemné animácie a interaktívne prostredie lákali na skúmanie a manipuláciu s objektami alebo vedľajšími postavami. Nepamätám si, kedy som sa dokázal za pár minút takto rýchlo dostať do deja. Úplne som zabudol, ako hra začala a keby nebol prechod medzi jednotlivými úrovňami spomienok ako puberta, mladá dospelosť, ba dokonca aj staroba, aj zabudnem, že na začiatku som sa snažil dostať z nepríjemnej situácie.
Vôbec mi neprekážalo čítať texty a vlastne som úplne prestal vnímať, že to musím robiť a začal som si to užívať. Je to len o tom pochopiť to a akceptovať, potom to už ide samé a verte mi, že to stojí za to. Jedinú výčitku mám na hudbu, ktorá v niektorých situáciách uspávala.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Where the Heart Leads 2021
- Platforma: PlayStation 5
- Žáner: adventúra
- Vývojár: Armature Games
- Vydavateľ: Armature Studio LLC
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Armature Games
Galéria