Poznáte ten pocit, keď máte všetko, ale zároveň aj pocit, že vám niečo chýba? Samozrejme, všetci ho máme, je však zlé, že nie vždy sa nám podarí zistiť, čo to môže byť. Hier z prostredia druhej svetovej vojny je veľa. Oživenie série prišlo už v tituloch Wolfenstein. Či som mal pocit, že ešte chýba niečo? Absolútne nie, no napriek tomu je to tu. Je Zombie Army 4: Dead War povestný „chýbajúci článok“?
Keď som mal 12 rokov, prvýkrát som sa stretol s nacistami. Nie, nie som taký starý, bolo to v hre Medal of Honor: Allied Assault. Samozrejme, ako som ju prechádzal, tak som virtuálnych prívržencov nacizmu nenávidel čoraz viac. Už len z princípu, že to bola moja prvá hra na PC, takže som to nevedel poriadne ovládať a dosť často som umieral. Neskôr, keď už som tieto základy zvládol, bolo to lepšie a užíval som si to. Druhá svetová vojna ma začala zaujímať a ako tvor zvedavý som si dohľadal, čo sa len dalo. Absolútne znechutený zverstvami tej nešťastnej doby som sa zaprel, že ich všetkých vyhladím (samozrejme, virtuálne).
Odvtedy sú to už roky a druhá svetová ma stále ma zaujíma. Hier však už veľa nevychádza, teda aspoň nie singleplayer (nerátajúc Wolfensteia). Keď som sa dozvedel o Zombie Army, bral som to s nadhľadom a aj som sa na tom zasmial. Hovorím o E3, kde titul predstavili, pričom vtedy som ešte netušil, že budem písať recenziu.
Ako už len popísať túto hru? Napadajú mi dve slová, ktorými by som ju popísal, no to by ako recenzia neprešlo, takže to bude na dlhšie. Po zapnutí som nič nečakal. Všetci vieme, že to je ideálna príležitosť, ako urobiť dobrý dojem, hoci je jasné, nie vždy to vyjde. Ani v tomto prípade nemôžem s čistým svedomím povedať, že sa to podarilo.
Hra je predovšetkým neskutočne rýchla, a to konkrétne ovládanie, na ktoré som si musel zvykať. Citlivosť analógových páčok na Dualshocku navyše nešla nastaviť. Prvý veľký problém, pretože len čo som pomyslel na pohyb, už som bol otočený o 180°. Chcelo to prax, no dostal som sa do toho a začal som pomaly prichádzať na chuť kúsku, ktorý mi pristál v konzole. Všetko však s mierou, keďže je tam veľmi veľa „ale“.
Kampaň prejdete približne za 30 hodín. Na dnešné pomery úžasné, nie? To veru áno. Budem teda pokračovať tým „ale“ – každá iná hra by trvala ani nie polovicu. Dôvodov je trošku viac. Jedným z prvých je level dizajn, ktorý sa postupne pekne nabaľuje, aby niekde od 25-30% spadol do čarovného kruhu, z ktorého vás trafí šľak. Jednotlivé kapitoly nie sú nejaké dlhé, ide v podstate o to, aby ste sa dostali z bodu A do bodu B a zabili všetko, čo sa vám postaví do cesty. Začínate zľahka, osvojujete si mechanizmy. Zombíci sú tí základní a nerobia žiadny problém.
Medzi každou kapitolou je „save room“, kde si doplníte muníciu (niežeby ste to potrebovali, lebo tej je všade dosť), zdravie v podobe lekárničky, s ktorými to je horšie, pretože pri sebe môžete mať len jednu a medzi „bezpečnými izbami“ ich veľa nenájdete, často ani jednu. Ukazovateľ zdravia sa vám aj pri kritickom stave obnoví na nejakých 25%, takže pokiaľ sa viete uhýbať, žiadna lekárnička nemusí automaticky znamenať reštart checkpointu. Pri sebe môžete mať štyri granáty alebo míny, dve veľké zbrane a jednu pištoľ. Neskôr, keď začnú pribúdať minibossovia, ich môžete ozbíjať o plameňomet alebo guľomet. Okrem nich pribúdajú aj určité typy zombíkov, ktorí, bohužiaľ, tiež veľa vody nenamútia ani na vyšších obťažnostiach.
Príbeh, samozrejme, nestojí za veľa, naozaj je to len klasické „dostaň sa tam a tam, zabi všetko, toto zober, tam to dones, tu to odpáľ“. To je celé. Myslím si však, že toto asi čakal každý, kto o hre rozmýšľal. Nemôžem to ani brať ako mínus, to je niečo iné. Najväčší problém titulu je absolútne odfláknutá druhá polovica. Zo začiatku sú kapitoly väčšie, dlhšie, rozsiahlejšie. Celý čas ide o koridorovku prvej triedy, no máte možnosť pohybu a pocit, že niekam naozaj idete. V momente, kde prídete niekde k 40% hry, sa do popredia dostanú malé lokácie, ktoré nejde nijako prebehnúť – vašou úlohou bude len prežiť hordu alebo vyčistiť oblasť, aby sa odomkli dvere a vy ste mohli pokračovať. Žiadny nápad, nič, len kopa nepriateľov idúcich na popravu. Vybavíte, vstúpite do „save roomu“, doplníte výbavu, vyjdete a znova. Stovky a stovky nemŕtvych v jednom kole. Strieľate, hádžete granáty, uhýbate sa a beháte hore-dole. Stále to isté v nekonečnom kruhu a bez štipky motivácie. Keby tam tí zhnití smradi neboli, zo začiatku na koniec by vám to trvalo asi 15 až 20 minút. Bez srandy, niekde v troch štvrtinách hry som dostal trofej za 5000 zabitých zombíkov!
Frustrácia a nuda sa dostavia pomerne rýchlo a zostanú hrať len tí, ktorí to skúšajú s priateľmi (hra podporuje co-op), prípadne tí, čo sa chcú vylevelovať a odkryť všetky vylepšenia. V „save roomoch“ si môžete vylepšovať seba či zbrane, a to nielen vizuálne, ale aj funkčne. Svoju postavu môžete vylepšovať rôznymi útokmi na blízko alebo perkami, ktoré si postupne odomknete. Tie sa tým, ako bojujete, postupne vylepšujú, takže majú väčší zmysel alebo dosah. Všetko záleží, koľko „combo“ útokov sa vám podarí v kapitolách získať – čím je ich viac, tým máte viac bodov, tým viac skúsenostných bodov dostanete, tým skôr budete lepší level, tým skôr si odomknete možnosť viacerých perkov naraz, lepšie útoky na blízko a podobne. Ako prechádzate z bodu A do B, máte možnosť oblasť trošku preskúmať a pozbierať komiksy, dokumenty a upgrade kity, ktorými si zlepšujete zbrane.
Vizuál ako taký je zaujímavý. Nie je to síce žiadna extratrieda, no pozerá sa na to dobre. Keďže ide o hru z dielne dievčat a chlapcov zo štúdia, ktoré stojí za sériou Sniper Elite, spomalené zábery výstrelov zo sniperky sú samozrejmosťou a občas spestria monotónnosť postupu. Ja som si z 80% vystačil s nadupanou brokovnicou a keby som veľmi chcel, celú hru prejdem iba s ňou (okrem finále, ale to nejdem spoilerovať). Aby som bol úprimný, hudbu som skoro vôbec neregistroval. Buď bola taká nevýrazná, alebo ma jednoducho neoslovila, pretože ani neviem, či tam nejaká bola. To boli stále len výstrely a revy, takže sa to možno aj dá pochopiť. Trošku škoda, na dobrú hudbu si potrpím, zvlášť pri príbehovkách, no toto nie je práve AAA titul… Alebo je? Dúfam, že nie, lebo ak áno, uberte z hodnotenia jeden a pol hviezdičky.
Prvý dojem, druhý názor
V prípade tejto recenzie vám netradične poskytneme názor nielen jej autora, ale aj druhého redaktora, keďže vydavateľ nám do redakcie poslal dva kľúče. Zatiaľ čo recenzia je, samozrejme, celkovo orientovaná na hru ako celok, tento druhý názor zahŕňa len prvú úroveň a počiatočné dojmy z tej druhej. Poznáte to, koniec koncov, sami – aj pri filmoch sa niekedy dej začína skvelo a nakoniec ho máte problém dopozerať. Alebo opačne!
„Zombie Army 4: Dead War je jednou z tých hier, ktoré vám neponúkajú mačku vo vreci. Myslím, že v tomto prípade každý hráč vie, čo kupuje a čo má od takéhoto titulu očakávať: lineárnu strieľačku, v ktorej kántrite hordy nacistických zombíkov. V zásade len držíte rýchly krok a prst na spúšti. Táto hra je solídnym odreagovaním sa, kde sa musíte tešiť z drobných radostí – že ste „odbachli“ odseknutú ruku utekajúcu po vagóne alebo našli visiacu kostru vo vlaku, pri ktorej je nápis: „Hang on there“ (pre neznalých angličtiny, ide o idiom, ktorý v preklade znamená: „drž sa“). Prvý veľký súboj s hordou nemŕtvych bol pre mňa vcelku adrenalínový a užil som si ho, ale keďže takýchto momentov už v prvej kapitole absolvujete niekoľko, napätie človeka rýchlo prejde a už krátko po úvode začnete mať pocit, že by ste chceli robiť niečo viac. Napriek tomu som bol hrou príjemne prekvapený a ak by autori dokázali scenár postupne gradovať, viem si predstaviť, že by išlo o veľmi slušný titul. Prostredie hry, teda level dizajn, je zaujímavý a keď sa po prvej časti presuniete do spustnutých a opustených Benátok, kde v kanáloch plávajú žralokoidné príšery, uvedomíte si, že Zombie Army 4 má potenciál. Jasne, príbehovo takéhoto hry nikdy nevyniknú, ale taký DOOM jasne ukázal, že prvoradá je pri hraní zábava. A ja som sa zabával, aspoň teda prvú hodinku až dve, oslobodený od myšlienok na to, či ma hra bude baviť aj zajtra či pozajtra.
Moje odporúčanie? Dávkujte túto frenetickú akciu vždy po troškách, povedzme, keď prídete po ťažkom dni z práce, a bude to okej. Nečakajte od tejto hry viac, než ako sa tvári, a nebudete sklamaní. Dead War nie je titulom, ktorý by vytŕčal z davu, a lepšie voľby existujú, aj pokiaľ ide o kooperatívny režim, ale ak máte radi zombie a hranie v štýle „vy a váš parťák vs. celý svet“, prečo nie? Ale určite si počkajte na zľavu.“
Naše hodnotenie
Informácie o hre
ZOMBIE ARMY 4: DEAD WAR 2020
Ak ste si mysleli, že ste v bezpečí – tak to sa pekelne mýlite! Píše sa rok 1946. Európa je v ruinách, zničená hanebným plánom Z. Statočná skupina hrdinov zahnala Fuhrera do pekla, no čo vôbec netušia, je to, že … Hitlerove hordy sú späť pre ďalšiu nakladačku! Postavte sa temnote v režime jedného hráča alebo spojte sily s kamarátmi a prestrieľajte si cestu cez nacistických nemŕtvych v tejto strašidelnej strieľačke od tvorcov hry Sniper Elite 4.
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: Akcia
- Výrobca: Rebellion Developments
- Vydavateľ: Rebellion Developments
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: HYPE
Galéria