Milujem pixelovky. Som človek, čo na nich vyrastal a mám doma niekoľko retro konzol, takže okamžite, ako padla v redakcii otázka: „Kto chce na recenziu Pixel…?“ „JA!“ prihlásil som sa ešte skôr, ako som vedel, o čo ide. Však pixelovky nebývajú ani náročné, ani dlhé či príliš rozsiahle. …Keby som len ja vedel…
S čím začať? Asi s tým, že som hru spustil bez vedomosti o tom, čo je to zač. Nepozrel som si ju na internetoch, takže bola pre mňa prekvapením v každom smere. A keď poviem v každom, tak v každom. Od menu, kde som zistil, že sa dá hrať online a singleplayer, som najskôr musel hľadať. No je tu a už po prvých minútach som vedel, že to nebude jednohubka. Z toho, čo som mal pred sebou, mi bolo jasné, že je to mix hier Minecraftu a ARK. Čiže dvoch hier, ktoré som nikdy predtým nehral. Hanba mi. Teraz ale vlastne môžem povedať, že som hral obe. Či?
Čo sa týka vizuálu, nemám naozaj čo vytknúť. Hra vyzerá skvele, farbičky z vášho televízora len tak žiaria až sa pozastavíte nad tým, že ste nevedeli o tom, aké farby vaša bedňa zvládne ukázať. Prostredie je veselé, neskutočne rozmanité a veľké. Od začiatku nie ste obmedzení niekam ísť (aspoň ja som nenarazil na podobnú skúsenosť), takže je len na vás, kde začnete, čo idete robiť, poprípade s kým. Pokojne sa môžete, ako ja, prechádzať po svete, objavovať a pozerať sa či kochať, až kým vaše klasické PS4 nebude hučať ako prúdové lietadlo. Veru, aj to sa občas stávalo a na niektorých miestach som sa nevyhol ani poklesu snímkovania. Pri pixelovej hre… Pche… Hanba, Sony.
Ale vážne, žarty bokom. Ako som sa tak prechádzal, zrazu mi hra povedala, že som hladný a začína mi byť zima. Ahaaaa…. Toto je survival hra. Ale čo teraz? A presne toto považujem ako za plus, tak aj mínus. Hra vás vôbec nevodí za ručičku. Na všetko musíte prísť sami. Ale že úplne na všetko. To by nebol problém pre ľudí, ktorí majú s podobnými hrami skúsenosť. Pre úplných nováčikov ale môže nastať problém, že nebudú vedieť, čo a ako. Aj ja, čo som už nejaké tie survival tituly hral, som mal na začiatku mierne starosti, kým som sa ako-tak zorientoval. Zbierať suroviny tiež nie je len tak. Niekde vám ukáže, že danú vec môžete zobrať, niekde sa musíte skrčiť a inde stáť na správnom mieste. Nikdy neviete, aký materiál získate holými rukami a ktorý zas dostanete len vďaka nástrojom, ktoré si zostrojíte. Ale ako zostrojiť nástroje? No v menu. A to vám je teda bordel. Kým sa zorientujete v tom, čo máte robiť, potrvá to. Nehovoriac o tom, že keďže je to survival hra, v menu trávite dosť času, lenže s týmto rozpoložením a ovládaním robeným zjavne primárne pre PC budete tráviť v menu viac času než je zdravé a zábavné, takže to začne byť až otravné.
Čo mi tiež vadilo, bolo trošku kostrbaté ovládanie. Nikdy som nemal pocit, že by moja postava, ktorú si môžete buď náhodne vygenerovať, alebo upraviť podľa vlastných predstáv, nerobila to, čo som v ten moment od nej chcel. Na celú mechaniku ovládania som si musel nejaký čas zvykať a nemôžem povedať, že som si zvykol úplne. Povedzme, že som to začal postupom času ignorovať. Jedno ale musím vyzdvihnúť, a to…nie je hudba. Tá tu je, no úprimne nevtieravá, kdesi v pozadí som vôbec nevnímal, že tam je. Zvyknutý z nabitých AAA titulov to bola zvláštna zmena. No nejako sa mi sem tento štýl hodil, predsa len, nemôžem čakať v survival hre epické sprievody typu God Of War či Uncharted. No aby som sa vrátil k tomu, čo chcem vyzdvihnúť, sú to neobmedzené možnosti, ktoré vám hra ponúka. Od tvorby zbraní a nástrojov cez stavanie úkrytov a miest či tvorenie kmeňov, kedy s hráčmi dobývate mapu, až po krotenie divokých dinosaurov (v hre ich je vraj vyše 100 druhov).
Tie dinosaury sa ale podarili, naozaj sú veľmi pekné spracované, chvíľu som mal pocit, že hrám nejakú lego hru. Teda až do momentu, kedy ma neudupali k smrti. Niektoré druhy si vás nevšímajú, kým ich nenapadnete vy sami, iné vám doslova idú po krku hneď, ako vás zbadajú. Takže si zvyknite, že budete umierať. Keď sme pri tom, keď dáte možnosť respawnu na náhodne miesto, môže sa stať, že vás hodí hneď vedľa vylevelovaných Tyranosaurov, a to budete mať čo robiť, aby ste vyviazli živí. V tomto je dosť nerovnováha, pretože respawn nerieši váš súčasný level, ani to, ako dlho hru hráte.
Mohol by som o nej písať veľa, ale nechcem. Dôvod je jednoduchý – nie je to nič nové pod slnkom. Naozaj, ak ste hrali jednu z hier (Minecraft či ARK), tak vás hra prekvapí len tým, ako dobre skombinovala tieto dva svety. Zvyšok už je len prechádzka mapou a učenie sa, čo máte robiť.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
PixARK 2019
Vitajte v PixARK, obrovskom divokom svete plnom krutých dinosaurov, magických príšer a nekonečných dobrodružstiev. Pre prežitie v tajuplnom svete musíte krotiť milé, ale aj besné zvery, vyrábať vysoko náročné technické či magické pomôcky a postaviť si z kociek vlastnú základňu. Vďaka bohatému vytváraniu postáv, nekonečným procedúralne tvoreným mapám a úlohám bude každé vaše dobrodružstvo vo svete PixARK rozdielne! Spojte sa s priateľmi pre vytvorenie kmeňa, alebo hrajte osamote. Trávte váš čas stavaním obrovských pevností, alebo sa vydajte plniť úlohy do rozľahlých jaskýň. Lietajte na chrbte draka a ničte nepriateľov za pomoci magickej paličky, alebo jazdite na mocnou T-Rexovi a rozprášte nepriateľov protitankovou päsťou. Vo svete hry PixARK je iba na vás, ako budete hrať, za predpokladu, že prežijete.
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: Survival
- Výrobca: Suzhou Snail Digital Technology
- Distribútor v GB: Suzhou Snail Digital Technology
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad