Bloodborne - Recenzia

Bloodborne - Recenzia

 

Bloodborne sa od prvého okamihu predstavenia na E3 stalo overhypnutou značkou spájanou neodmysliteľne s Playstation 4 a ako návrat legendy Souls série, spirituálneho pokračovateľa Demon's Souls. Nikto ani len na okamih nezaváhal, že by hra Bloodborne mohla sklamať. Pracovalo na ňom predsa skúsené Souls štúdio From Software a okrem toho to je exkluzivita. Bloodborne mal byť podľa všetkého dokonalý Demons souls. Mal byť...

Keď som sa pozeral na recenzie zahraničných portálov po odohraní 60-hodín mojej hry, ktorú som hral na New Game +, som neveriacky krútil hlavou, ako sa hra Bloodborne mohla k hodnoteniam 9,5/10 a podobným dostať. Nechápem tomu doteraz a moje dôvody pre tento skepticizmus sa dozviete neskôr.

Souls hry si nikdy nijak zvlášť nezakladali na vyrozprávaní príbehu. To je skrátka fakt. Bolo by však pekné od autorov takejto očakávanej hry aspoň očakávať, že pozadie diania Bloodborne nejakou tou, aspoň priemernou zápletkou podložia. Môžete čakať a na konci hry sa nedozviete skoro nič, čo ste na začiatku nevedeli. Jediné, čo viete, je, že ste hunter, neviete kde ste, prečo tam ste, kto ste a vlastne ani prečo zabíjate všetko, čo vám príde pod ruku okrem toho, že sú to monštrá. Zabíjanie hlavných herných bossov je tak úplný, ničím nepodložený gameplay a celú hru nemáte poňatia, k čomu smerujete a prečo ich zabíjate. Nič sa v podstate nezmení ani po skončení hry. Síce by bolo pekné vedieť, čo a prečo sa deje, no čo už. Našťastie sa autorom toto príbehové mínus podarilo vykryť iným dôležitým spôsobom, ktorý veľmi kvalitne vypĺňa túto príbehovú dieru – atmosféra a level dizajn.

Svet Bloodbornu je s inými Souls hrami úplne neporovnateľný. Temné prostredie Yharnamu je skvostné! Temné uličky mesta duchov plného krvilačných príšer dodávajú vášmu lovu dokonalú atmosféru, ktorá sa nesie celou hrou, a aj po tom, čo opustíte mestské prostredie a ocitnete sa v lese alebo v katakombách. Spolu s atmosférou sa spája aj level dizajn, ktorý je nepopierateľne jedným z najlepších príkladov aktuálnej generácie hier. Úžasne navrhnuté levely ponúkajú more možností nielen rozlohou, ale aj svojou prepletenosťou a skvelo zakomponovanou vertikalitou. Nebudem vôbec preháňať, ak poviem, že Bloodborne sa môže pýšiť level dizajnom, od ktorého sa mnohí môžu učiť.

Podarenou mechanikou sú Chalice dungeon, čo sú náhodne generované inštancie, zložené z troch úrovní. Každá úroveň obsahuje svojho unikátneho bossa s úplne novými útokmi a mechanikami. Rovnako unikátna je aj samotná cesta k bossom, keď sa stretáva s predtým nevidenými nepriateľmi a pascami, ktoré ponúkajú úplne nový a iný zážitok z hry, ako aj neporovnateľne inú náročnosť len pre tých najviac hardcore fanúšikov a hráčov, ktorí už zvládli majstrovstvo svojich postáv – súbojový systém.

Práve ten tvorí hnaciu mechaniku, ktorou sa Bloodborne vyznačuje. Súbojový systém a mechaniky, ktoré Bloodborne prináša, vám hneď po začatí prídu povedomé. Hmm, kde som to len videl, toto ovládanie som už určite niekde použil... Pravdaže áno! Je to predsa úplne rovnaké ovládanie a mechaniky súbojového systému ako v Drak Souls II a I! Tým to však nekončí. Ak sa trochu pri hraní hry človek zamyslí, pochopí, že celé užívateľské rozhranie a súbojový systém je kompletne vykradnutý z Dark Souls, len zahalený do troška upravenej grafiky a vynovených animáciách. Odhliadnuc od faktu, že je to skoro identický systém a je to to isté, by to až tak nevadilo. Súbojový systém DS bol predsa výborný, a tak nemalo štúdio From Software čo pokaziť.

Niečo sa však predsa len zmenilo. Či k dobrému alebo nie, je už na posúdení každého hráča, a to vzhľadom na jeho zručnosti a preferencie. Vývojári sa totiž rozhodli ísť cestou zručností hráča. Tým pádom Bloodborne neobsahuje žiadne možnosti obrany a tiež staré známe štíty či enormne ťažké brnenia. Každé brnenie v BB je z ľahkých látok a ponúka skôr iné možnosti obrany proti všemožným efektom ako proti priamemu boju. Hlavnou myšlienkou boja v Bloodborne je totiž nenechať sa zraniť, respektíve nepriateľ sa vás nemá vôbec dotknúť. Jedinou obranou, ktorú vám hra neustále a dokola ponúka, je stará známa taktika – najlepšou obranou je útok. To v prípade Bloodbornu platí na sto percent a ak to nepochopíte, ideálne čím skôr, budete v Bloodborne veľmi úspešní. Čím agresívnejšie budú vaše útoky, tým efektívnejšie sa budete môcť brániť. Je to také jednoduché, a pritom neuveriteľne zložité. Drvivý a agresívny útok je síce efektívny, no ak ho zle naplánujete, bude vás to stáť draho.

Hráči Dark Souls, ktorí nikdy neokúsili strasti Demons Souls, to pochopia pravdepodobne nepríjemnou cestou. Veľmi rýchlo zabudnite na Bonfire za každým rohom a na teleportovanie medzi nimi. V Bloodborne máte Lampáše (verzie bonfiru) iba na začiatku levelu a najbližší až po zdolaní hlavného bossa danej lokácie. Jediným pomocníkom sú skratky cez danú lokáciou, ktoré si môžete jej prechádzaním odomykať. Každý neúspech vás tak bude stáť štart od začiatku lokácie. Ako bonus z vás, samozrejme, stále padajú všetky aktuálne držané Blood Echoes (mena – ako duše v DS), no tentoraz ich môžu zobrať nepriatelia, ktorých pre ich navrátenie musíte zabiť. Ako som už spomenul, súboj v Bloodborne si zakladá na úspešnom uhýbaní sa a v následných protiútokoch. Samozrejme, autori museli túto mechaniku prispôsobiť tak, aby vybalansovala neprítomnosť štítov a ťažkých brnení. Tento balans prinášajú dve hlavné mechaniky: zbrane a takzvané Visceral útoky.

Obe tieto mechaniky sa navzájom dopĺňajú a radosť prinesú hlavne Souls hráčom, ktorí boli majstri vykrývania útokov správne načasovaným štítom, no bude zároveň tŕňom v päte pre hráčov, ktorí sa spoliehali za skrývanie sa za štít. Ak ste si mysleli, že zbraňami ľahúčko k smrti nepriateľov ustrieľate, nemôžete byť ďalej od pravdy. Strelné zbrane robia skutočne minimálny, skoro žiadny damage. Pušky a pištole slúžia skoro výlučne na mechaniku nazvanú stagger, čo je v podstate mierne zjednodušene načasované parry ako ho poznáme z DS. Prerušenie nepriateľových útokov v správny čas, čím ho omráčite a následne prevediete zdrvujúci protiútok, bude mechanikou, ktorú by sa mal naučiť ovládať každý hráč Bloodbornu, a to čím skôr. Samozrejme, nie všetci nepriatelia a ich útoky sa dajú vykryť.

V tomto prípade ponúka pomocnú ruku mechanika, v ktorej po utŕžení zranenia nepriateľom máte malý časový úsek na protiútok, pri ktorom je možné väčšiu časť strateného života získať späť. Opäť sa teda dostávame k obrane útokom, no v tomto prípade ste ešte k tomu tlačení časovou tiesňou, ktorú keď nebudete využívať, tak si level v krátkom čase pozriete od začiatku. Spomínané Visceral sú vlastne útoky po úspešnom blokovaní nepriateľovho útoku, no dajú sa použiť aj stealth spôsobom. Ak sa vám podarí nepozorovane dostať za nepriateľa a previesť ťažký útok, budete odmenení možnosťou drviaceho Visceralu, ktorý vo väčšine prípadov produkuje masívny damage, dokonca instantnú smrť. Bonusom je, že je možné tieto útoky použiť aj pri mnohých bossoch, no vyžadujú si oveľa väčšiu zručnosť. S bojmi je spojená nutná výbava lovcov, a to sa stáva, úplne nepochopiteľne, kameň úrazu celej hry. Hra obsahuje presne pätnásť kusov zbraní, z ktorých štyri sú v ponuke v obchode hneď od začiatku a ani jednu zo zbraní nezískate z truhlíc alebo spadnutím z nepriateľov. Na získanie zbraní musíte splniť špeciálne podmienky a následne získate akýsi „odznak".

Za určitý počet odznakov si môžete zbraň podľa vlastnej ľubovôle kúpiť. Možnosti vylepšovania zbraní boli tak isto masívne zredukované a dočkáme sa iba jednoduchého číselného vylepšovania do +10, plus vylepšenie prostredníctvom takzvaných Gemov, ktoré vkladáte do zbraní a mierne upravujú štatistiky zbraní. Brnenia a iné časti výbavy ani nemajú možnosť vylepšenia, nehovoriac o tom, že v jednom playthrough môžete na +10 dať v podstate iba jednu zbraň (ak neplánujete dookola farmiť Chalice dungeons). Okrem zbraní a ich mierneho vylepšovania a bežných striel zo zbraní teda chýba akákoľvek mágia alebo jej variant, alebo niečo, čo by systém postáv ďalej rozširovalo. Aj keď toto všetko masívne redukuje variabilitu a možnosti v hre, stále by sa to dalo ospravedlniť, ak by hra bežala po technickej stránke bezchybne.

Myslím, že nikomu nenapadlo, a mne už vôbec, že by Bloodbne – Playstation 4 exkluzivita s takým hypom, aký sa tak často nevidí, mohla technicky sklamať. Exkluzivity sú predsa robené na mieru danej platformy a mali by byť technickou pýchou a prezentáciou voči multiplatformovým titulom. Opak je, bohužiaľ, pravdou. Prechádzaním začiatočnou lokáciou – Yharnamom bolo síce cítiť občasné trhanie a dropy v FPS, no nebolo to nič strašné (aj keď veľmi divné na exkluzivitu a hru takéhoto kalibru). To, čo sa však začalo diať v neskorších leveloch, bolo naozaj smutné a nechutné. Také nehorázne FPS dropy aj pri obyčajnom prechádzaní hrou, o súbojoch ani nehovoriac – neveril som vlastným očiam. Toto je exkluzivita!? Exkluzivity boli vždy pýchou Playstation platformy! Hra sa, samozrejme, dá hrať, no ako bonus si v Bloodborne užijete pri každej smrti loading – pokojne aj 20 – 30 sekúnd tupo pozeráte na čiernu obrazovku s bielym nápisom „Bloodborne". Samozrejme, nerozprávame len o loadingoch pri smrtiach, ale pri každej zmene lokácie, spájaní sa v multiplayeri alebo opúšťaní online sveta.

Tu sa dostávame k druhému kameňu úrazu – multiplayer. Pri tomto mi napadá spýtať sa iba jedno: „Prečo?! PREČO?!" Covenanty sú v Bloodborne také zlé a nezmyselne navrhnuté, že to prekonáva už len úplne zlý systém matchmakingu. Útočiť teraz viete iba vo svetoch hráčov, v ktorých sa nachádza špecifické NPC. To hráči vedia vždy zabiť a tým pádom zakážu akékoľvek napádanie vo svojej hre (a to bez žiadneho postihu. NPC sa periodicky zjavuje znovu a zvonu ho môžu zabiť). Napádanie hráčov tak skoro úplne stratilo svoje čaro. Ako je na tom matchmaking coopu? Myšlienka je fajn. Host zazvoní na veľký zvon, hráč ktorý chce pomôcť, na malý zvon, a napojí ich to. Jedine, že by nie. V deň vydania hry, na ktorú čakali státisíce hráčov po celom svete a v nasledovných niekoľkých dňoch ju muselo hrať tisíce a tisíce hráčov, sa do coop ku mne napojili štyria hráči, a to za 60-hodín, za celé prejdenie hry.

Musím podotknúť, že som na zvon, ktorý má zaručiť napojenie, zvonil pri každom vstupe do lokácie. Výsledok už viete. O niečo lepšie na tom bol matchmaking s PSN priateľmi, s ktorými sa viete spojiť cez heslo v hre, no tu bolo problémom čakanie v rozmedzí 2 – 10 minút na spojenie a následné zabitie bossa za 5 minút, neboli ničím výnimočným. Absolútne nepochopiteľné, nelogické navrhnutie multiplayeru, ktorý ešte k tomu ani poriadne nefunguje. Dokonca v hre aktuálne existuje glitch, ktorým si hráči vedia spraviť nekonečno veľa Blood Echoes, teda level, aký chcú, a pridať na plno upgradnuté zbrane a nekonečné zásoby skoro celej výbavy.

Verdikt

Je nepopierateľné, že Bloodborne je po hrateľnostnej a obsahovej stránke naozaj výborná hra, ktorá sa výborne hrá, dobre vyzerá, má skvelú atmosféru a prináša skvelý inovatívny systém boja, ktorý vám ani na chvíľu nedá vydýchnuť, a v ktorej je vašou najlepšou obranou čím viac agresívnejší útok, ktorý však ak zle načasujete, bude vaším klincom do rakvy a cestou na začiatok levelu. Celá hra ponúka skvelý zážitok, kde každý boss prináša novú skúsenosť a máloktoré techniky platia na rovnakých nepriateľov. Neprítomnosť akýchkoľvek vyslovene defenzívnych mechaník vás neustále tlačí dopredu, a dodáva tak hre rýchly gameplay plný adrenalínu a milisekundového rozhodovania sa o ďalšom kroku. Na druhú stranu tu máme zlyhanie vývojárov, čo dodať, je to jeden z najhorších technických zážitkov v histórii Playstation exkluzivít, ktorý na „next gen" konzole ide až neuveriteľne zle.

Masívne framedropy, priemerný vizuál tak dopĺňa iba naozaj výborne spracovaná atmosféra a level dizajn, čo však je absolútne podložené skoro žiadnym príbehom. K tomu všetkému autori prekopali aj celý multiplayerový systém, ktorý mal DS ďaleko od dokonalého, no teraz má ďaleko aj od nedokonalosti Dark Souls. Pomerná väčšina týchto problémov sa síce dá vyriešiť patchmi a fixmi, no vydať takúto nahypovanú Playstation exkluzivitu v takomto technickom stave je výslovná hanba, ignorácia a vypočítavosť spoločnosti, ktorá si je istá predajmi vďaka hypu a značke. Faktom zostáva, že aj s jeho masívnymi technickými problémami je Bloodborne stále hra, ktorá by nemala obísť hráčov PS4 a výslovne RPG a Souls fanúšikov.

Informácie o hre

Game Cover GameExpres.sk - predaj hier - hry pre PC a konzoly
Bloodborne
Platforma: PlayStation 4
Žáner: hack 'n' slash/akčné RPG
Výrobca: From Software
Distribútor v GB: Sony Computer Entertainment Europe
Distribútor v SR: Sony
Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk

Naše hodnotenie

80%
 
"Demon's Souls sa síce nekonal, no na kvalite Bloodbornu to neuberá"
Klady
  • úžasná atmosféra
  • výborný level dizajn
  • rýchly, nič nedarujúci súbojový systém
  • rozmanitosť nepriateľov a bossov
  • Chalice dungeons
Zápory
  • masívne FPS dropy
  • nechutne dlhé loading obrazovky
  • zle navrhnutý a nefungujúci pvp/coop/matchmaking systém
  • variabilita výbavy a postáv
korekcia: Zdenka Schwarzová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk