V roku 2013 nám kalifornské štúdio Naughty Dog prinieslo v závere konzolovej generácie akčnú adventúru s názvom The Last of Us. V hernom svete si tento ich počin získal milióny fanúšikov a množstvo ocenení, ktoré vyzdvihli hru takmer do nebies. Po siedmich rokoch sa scenár opakuje. Končí ďalšia generácia konzol a Naughty Dog je odhodlané svoj úspech zopakovať. Poďme sa spoločne prizrieť na výsledok ich dlhoročnej tvrdej práce.

Súčasné konzoly sa jednoznačne viac zapíšu do histórie ako generácia remastrov, či remakeov a nie full HD hrania s realistickou grafikou, čo nám pôvodne sľubovali zo všetkých strán (teda okrem Nintenda). Aj keď remastre nemám rád, hry, ktoré rád mám, si v tomto kabáte zahrám. To bol dôvod, prečo som sa prihlásil na recenziu pokračovania kultovej Mafie – jednotku som zbožňoval, dvojku som mal rád a nehral som ju dlhé roky, čo sa teda zmenilo?

Je to tu! Jeden z najočakávanejších remakov súčasnosti je na svete a máme šancu presvedčiť sa na vlastnej koži, či celé to čakanie stálo za to.

Kedysi som motorku veľmi chcel. Cestnú, a neskôr aj terénnu... Alebo naopak? Už si nepamätám, viem len to, že je to už nejaký ten čas odvtedy, čo som chcel obidve. Dokonca som si na tieto stroje plánoval urobiť vodičský, no to len do momentu, keď mi na recenziu ponúkli tento kúsok. Dobre, vtedy ešte nie, až po prvej hodine strávenej s hrou.

Keď sa u nás v redakcii rozhlásilo, že dostaneme kľúče na novú hru s predátorom, bola som jednou z tých, ktorí sa prihlásili na testovanie, čo táto hra prináša. Hra sľubovala asymetrický shooter, v ktorom je štvorica elitných vojakov vyslaná na misiu do džungle, ktorej pánom je predátor a preto si musia dávať veľký pozor pri postupe. Aj keď nie som úplným fanúšikom série Alien vs. Predátor (poznám, no nevidela som a nehrala som), mám rada shooter hry a toto som zobrala ako výzvu napísať recenziu z pohľadu neskúseného človeka, mimo oblasti fanúšikovskej základne. Potešilo ma však, že sme dostali šancu vyskúšať si hru v plnej skupine piatich ľudí, čo hre len pridalo na zážitku.

Po takmer dvadsiatich rokoch sa opäť vraciame do Raccoon City, kde zákerný T-virus likviduje ľudí a mení ich na zombie. Po úspešnom remaku dvojky sme sa dočkali aj znovuzrodenia Resident Evil 3: Nemesis. Tentoraz však musíme skrotiť očakávania hneď na začiatku.

Asi netreba chodiť ďaleko, aby sme počuli o tom, že Nioh je vykrádačkou Dark Souls. Netreba to brať ofenzívne a voči niečomu takému sa nemusíme ihneď vyhradzovať, pretože je na tom určite kus pravdy. Jedno, čo však majstri zo štúdia Team Ninja dokázali už viackrát priniesť a čo som zároveň od ich bratov z From Software ešte nevidel, je perfektné vyobrazenie folklóru feudálneho Japonska. Ich zmysel pre detail a nenásilná karikatúra sa určite zapáči každému fanúšikovi samurajského obdobia. Samozrejme, mohli by sme sa ohradiť voči tomu, že hra je ťažká a preto dostáva nálepku Souls-like, ale zamysleli sme sa nad tým, že zabíjať presilu lúpežníkov, prípadne loviť rôznych démonov proste nemôže byť jednoduché? Nioh 2 vo svojej obťažnosti znova nepoľavil a mne to vôbec neprekáža.

Poznáte tie hry, pri ktorých si virtuálne sadnete do stroja a celý čas držíte tlačidlo plynu naplno, aby ste boli prví? Tak presne o tom táto hra je aj nie je. Mätúce? Áno, no určite nie v takej miere, ako, je to frustrujúce.

Bayonetta je meno, ktoré netreba bližšie pripomínať milovníkom Hack'n'slash titulov. Aj napriek tomu, že ide o desať rokov starý titul, hlavná protagonistka akoby nezostarla ani o rok. Na scéne sa objavuje znova a dokonca posilnená o ďalší výborný titul z dielne japonského štúdia PlatinumGames. Na ceste na nové konzoly jej pomôže Vanquish a obidva tituly sľubujú 4k na 60fps v prípade, že hry spustíte na najsilnejších konzolách súčasnej generácie. Nebudem vás ďalej naťahovať a priblížim vám môj zážitok z novej kolekcie Bayonetta & Vanquish 10th Anniversary Bundle.

Po viac než 10 rokoch nám v rukách ožíva legenda éry PSP. Patapon 2 sa vracia v HD obraze a aj po tak dlhej dobe prináša jedinečný zážitok, ktorý stojí za vyskúšanie.

Na pohľad krásny fantasy titul zameraný na príbeh v sebe skrýva niekoľko prekvapení, ktoré hráčov nepotešia.

Už to bude nejaký piatok, čo ma dokázala hra zaujať tak, že sa mi o nej aj snívalo. Nemyslím to tak, že ma chytila dejom a ja som pri nej nedýchal, skôr tak, že nápad vložený do hry bol naozajstným unikátom. Problém dnešnej doby tkvie v neustálom kopírovaní všetkého možného. Najlepším príkladom je asi žáner Battle Royale. V momente, keď sa zistilo, že štúdiu dokáže titul s prvkami tohto žánru zabezpečiť obrovské peniaze, okamžite to kopírovali aj ostatní. Ale prísť s niečím novým, na to potrebujú vývojári odvahu. Britské štúdio Media Molecule nám však dokazuje, že tá im nechýba, a v Dreams sa dokonca snažia využiť potenciál celého nápadu naplno.

Poznáte ten pocit, keď máte všetko, ale zároveň aj pocit, že vám niečo chýba? Samozrejme, všetci ho máme, je však zlé, že nie vždy sa nám podarí zistiť, čo to môže byť. Hier z prostredia druhej svetovej vojny je veľa. Oživenie série prišlo už v tituloch Wolfenstein. Či som mal pocit, že ešte chýba niečo? Absolútne nie, no napriek tomu je to tu. Je Zombie Army 4: Dead War povestný „chýbajúci článok“?

S tenisovými simulátormi je to v posledných rokoch také všelijaké a kvalitných titulov je ako šafranu. Poslednou AAA hrou z tohto športu, ktorá naozaj stála za to, bol pravdepodobne Top Spin 4. A ten vyšiel, prosím pekne, pred deviatimi rokmi! Milovníci tenisu s radosťou spomínajú aj na Tennis Elbow z roku 2013, inak to bola bieda. Ukončil AO Tennis 2, novinka od veteránov z Big Ant Studios, čakanie na skvelý tenisový kúsok?

Séria Civilization bola v minulosti doménou predovšetkým hráčov na počítačoch. Áno, párkrát sa dočkali aj konzoly, ale posledný veľký titul z hlavnej série (ak nerátame ľavoboček Revolution), ktorý sa tam objavil, bola Civilization II v roku 1997. A to už je riadne dlhá doba. Našťastie, milovníci stratégií vlastniaci PS4 alebo Xbox One sa môžu radovať. Civilization VI prichádza aj na veľké konzoly!

Séria Sniper: Ghost Warrior nie je žiadnou novinkou, zatiaľ však nespravila nejakú dieru do sveta. Jej diely vychádzajú ako-tak na pravidelnej báze a hoci nie sú práve najospevovanejšie, majú svoju stálu základňu hráčov. Ako vyzerá ten najnovší?

Kedysi dávno v praďalekej galaxii... EA konečne vyprodukovalo Hviezdne vojny, ktorými si tento neslávny vydavateľ konečne zaslúžil právo žmýkať najsilnejšiu popkultúrnu značku na svete. To však automaticky neznamená, že z Fallen Order musíme robiť akúsi glorifikovanú „modlu“, ktorú sprevádza „veľká Sila“.

Nepatrím medzi ľudí, ktorí dokážu skritizovať hru a nachádzať na nej iba to zlé. V podstate je každá hra akýmsi dielom, na ktorom sa kopa ľudí narobí „ako také hovädá“ a snažia sa nám priniesť zážitok z hrania. My im zas na oplátku dáme ťažko zarobené peniaze a sme si kvit. Žiaľ, niekedy mám pocit, že si z nás tvorcovia hier začínajú robiť dobrý deň, skúšajú naše nervy a aj to, koľko vydržíme. A najnovší simulátor wrestlingu WWE 2K20 bol po čase prvou videohrou, ktorá ma prinútila nasadiť si okuliare, prísny učiteľský pohľad a pozrieť sa na ňu viac ako len kriticky.

Sériu Plants vs. Zombies hádam netreba nikomu špeciálne predstavovať. Za tie roky síce prešla rozmanitými zmenami, to však nič nemení na fakte, že vo výsledku vždy ponúkla skvelú a nefalšovanú zábavu. Pokračuje v tejto tradícii aj najnovší prírastok?

Pretekárske hry ako celok som už dávnejšie obmedzil na minimum. Okrem toho, že sú jedna ako druhá a vychádzajú každý rok, naozaj stráca zmysel si ich stále kupovať. Povedal by som, že sa mi drvivá väčšina znechutila. Keďže som však na sérii Need for Speed vyrastal, nemohol urobiť nič iné, ako sa na recenziu najnovšieho dielu dobrovoľne prihlásiť. Undeground 1 a 2 či Most Wanted totiž patrili medzi moje najobľúbenejšie hry. Žiaľ, potom sa značka začala orientovať iným smerom a to už nebolo nič pre mňa. Je teda Heat už niečo, čo ma bude baviť? Na Facebooku gamesite.sk som sľúbil, že nepôjdem spať, kým to nezistím. Ako teda Need for Speed: Heat pochodil?