Keď som dostal príležitosť recenzovať Hitman 3, ako veľký fanúšik série som sa, samozrejme, potešil. Potom však prišiel aj pocit zodpovednosti a vo mne sa začali vynárať pochybnosti. Ako si zachovať originalitu pri recenzovaní tohto titulu, najmä pokiaľ ide o poslednú časť reštartu? Hra sa mení od časti k časti len sporadicky a tak som sa spočiatku bál, o čom vám tu budem písať, keď už všetko dôverne poznáte. Možno podobné pochybnosti zažívali aj tvorcovia.

Začnem dôležitou otázkou. Máte radi souls žáner? Ak áno, mám typ na ďalšiu hru, ktorá svoje korene v Dark Souls nezaprie a dokonca sa s nimi občas aj pochváli. Ale ak bola vaša odpoveď nie, neklikajte hneď na X-ko vpravo hore. Aj pre vás totiž možno svitá na lepšie časy s týmto žánrom. Mortal Shell sa môže na prvý pohľad zdať nekompromisne, no časom som si začal všímať niekoľko nedostatkov, ktoré z titulu vytvárajú zážitok vhodný aj pre hráčov s menej samodeštrukčnými sklonmi. Takže ak ste hráči obľubujúci akčné RPG z temných fantasy svetov, no nechcete si pred televízorom privádzať malé srdcové infarkty, mali by ste siahnuť práve po Mortal Shell.

Next-gen je tu, PS5 a Xbox Series X/S už zdobia obývačky a izby mnohých hráčov, hoci je pravda, že nie každému sa ušlo. Ja síce patrím k tým, ktorí mali to šťastie a 19. novembra im prišla PS5 domov, žiaľ, keďže sme sa nemohli spoliehať, či sa tak stane, recenzia Spider-Man: Miles Morales prebehla na PS4 Pro.

Ubisoftu sa po dlhom čase podarilo vytvoriť hru, ktorú nie je nutné hodnotiť len ako diel série. Titul, ktorý sa obháji aj sám, na vlastnú päsť. Nazývajte ma skeptikom a hejterom, ale som úprimne prekvapený.

Už je to pár rokov, odkedy recenzujem sériu NHL. Samozrejme, predtým som hrával množstvo dielov, no k hodnoteniu som sa dostal až v roku 2016. A ak čakáte, že aj tento rok budem vyplakávať nad tým, že nový ročník virtuálneho hokeja neobsahuje Frostbite engine, ste na omyle. Ja už na to, s prepáčením, zvysoka kašlem. Proste mi to je jedno.

Kingdoms Of Amalur vyšiel pôvodne v roku 2012. O remaster verzii sa síce hovorilo už nejakú dobu, svetlo sveta uzrela až o celých 8 rokoch neskôr. Toto z veľkej časti prehliadnuté RPG si však vašu pozornosť zaslúžilo ako pred rokmi, tak aj teraz. Ak ste teda jeden z mnohých, ktorí originálnu hru prehliadli, určite by ste si ju tentokrát nemali nechať ujsť.

Call of Duty je niečo ako náboženstvo. Hoci nejde o titul, ktorý stál pri zrode FPS žánru, je tu s nami už naozaj dlho – neuveriteľných sedemnásť rokov. Preto je na mieste, aby som sa opäť na túto sériu začal pozerať s rešpektom a dal bokom nasilu vštepované náreky hráčov, ktorí vidia každý rok len tú istú hru s novým vizuálnym kabátom. Do vydania najnovšieho dielu s podnázvom Black Ops Cold War ostáva už len mesiac a mne sa podarilo zahrať si multiplayerovú betu. Aké sú moje dojmy?

Písal sa rok 1996 a vtedy ešte nie tak slávne štúdio Naughty Dog vydalo plošinovku s roztomilou zmutovanou vačicou. Vtedy sa ešte nevedelo, že Crash Bandicoot bude taký hit, hoci hrateľnosť a grafika žmýkajúca z PS1 všetko, čo sa dalo, naznačovali, že to bude stáť za to.

Od nášho beta testovania Marvel‘s Avengers ubehlo už niekoľko týždňov a hra sa medzičasom dostala do „plnohodnotnej“ fázy. Ak vás zmiatli úvodzovky, nepomýlil som sa, naozaj tam majú byť. Ako určite mnohí dobre viete, aj noví Avengeri sa stali otrokmi novodobého systému a sú preplnení rôznymi „game as service“ prvkami. To okrem prítomnosti Hero Challenge Card – akejsi obdoby Battle Passu – a rôznych mikrotransakcií znamená aj to, že hra k nám prišla v nie úplne dokončenom stave. Ako to už pri podobných modeloch býva samozrejmosťou, obsah je pridávaný dodatočne a hra sa postupne obohacuje o nové prvky, postavy alebo prostredia.

Trochu ako BioShock, len s predvídateľným zvratom, a mierne ako Prey – len bez strašidelnej atmosféry.

Golf je jedným zo športov, ktoré na Slovensku a v okolitých krajinách nedosahujú veľkú popularitu, hoci v poslednom čase získava viac fanúšikov. Ak medzi nich patríte (alebo ste športovým fanúšikom vo všeobecnosti, ako aj moja maličkosť), novinka v podobe PGA Tour 2K21 by nemala uniknúť vašej pozornosti. Ide totiž o prekvapujúco kvalitnú hru.

Koľko utrpenia ešte zvládnu uniesť hráči, ktorých pôsobisko je hlavne v souls-like tituloch? Nad touto otázkou sa určite zamýšľalo nejedno štúdio. Pokojne si to rozoberme na drobné. Vždy, keď vyjde nejaká nová hra z tohto žánru, na strane fanúšikov sa strhnú diskusie o tom, že práve v nej máte možnosť naraziť na toho najťažšieho bossa. A táto formulka sa týka aj všetkých DLC. Vývojári z Team Ninja o tom vedia tiež svoje. Už prvým dielom Nioh dokázali hráčom, že ich kúsky nikomu nič zadarmo nedarujú a ako štúdio si zaslúžia svoje miesto v sieni veľkých vývojárov hier. Druhý diel nám ich snahu len potvrdil a teraz k nemu dostávame aj prvé DLC s názvom The Tengu's Disciple. Ide však o plnohodnotný prídavok, alebo sme sa dočkali len pár levelov? Odpovede na všetky tieto otázky nájdete v recenzii nižšie.

Je to hra? Je to film? Nie, je to Ghost of Tsushima, to najlepšie z oboch svetov.

Po recenzovaní pôvodného MK11 som nečakal, že ešte niekedy budem písať článok o tejto hre. Dôvod je ten, že moja pracovná náplň mi veľmi nedovoľuje písať novinky a ja som nečakal nejaké pokračovanie. Stojí ale za to? (40€)

V roku 2013 nám kalifornské štúdio Naughty Dog prinieslo v závere konzolovej generácie akčnú adventúru s názvom The Last of Us. V hernom svete si tento ich počin získal milióny fanúšikov a množstvo ocenení, ktoré vyzdvihli hru takmer do nebies. Po siedmich rokoch sa scenár opakuje. Končí ďalšia generácia konzol a Naughty Dog je odhodlané svoj úspech zopakovať. Poďme sa spoločne prizrieť na výsledok ich dlhoročnej tvrdej práce.

Súčasné konzoly sa jednoznačne viac zapíšu do histórie ako generácia remastrov, či remakeov a nie full HD hrania s realistickou grafikou, čo nám pôvodne sľubovali zo všetkých strán (teda okrem Nintenda). Aj keď remastre nemám rád, hry, ktoré rád mám, si v tomto kabáte zahrám. To bol dôvod, prečo som sa prihlásil na recenziu pokračovania kultovej Mafie – jednotku som zbožňoval, dvojku som mal rád a nehral som ju dlhé roky, čo sa teda zmenilo?

Je to tu! Jeden z najočakávanejších remakov súčasnosti je na svete a máme šancu presvedčiť sa na vlastnej koži, či celé to čakanie stálo za to.

Kedysi som motorku veľmi chcel. Cestnú, a neskôr aj terénnu... Alebo naopak? Už si nepamätám, viem len to, že je to už nejaký ten čas odvtedy, čo som chcel obidve. Dokonca som si na tieto stroje plánoval urobiť vodičský, no to len do momentu, keď mi na recenziu ponúkli tento kúsok. Dobre, vtedy ešte nie, až po prvej hodine strávenej s hrou.

Keď sa u nás v redakcii rozhlásilo, že dostaneme kľúče na novú hru s predátorom, bola som jednou z tých, ktorí sa prihlásili na testovanie, čo táto hra prináša. Hra sľubovala asymetrický shooter, v ktorom je štvorica elitných vojakov vyslaná na misiu do džungle, ktorej pánom je predátor a preto si musia dávať veľký pozor pri postupe. Aj keď nie som úplným fanúšikom série Alien vs. Predátor (poznám, no nevidela som a nehrala som), mám rada shooter hry a toto som zobrala ako výzvu napísať recenziu z pohľadu neskúseného človeka, mimo oblasti fanúšikovskej základne. Potešilo ma však, že sme dostali šancu vyskúšať si hru v plnej skupine piatich ľudí, čo hre len pridalo na zážitku.

Po takmer dvadsiatich rokoch sa opäť vraciame do Raccoon City, kde zákerný T-virus likviduje ľudí a mení ich na zombie. Po úspešnom remaku dvojky sme sa dočkali aj znovuzrodenia Resident Evil 3: Nemesis. Tentoraz však musíme skrotiť očakávania hneď na začiatku.