Ťažko sa začína písať článok o hre, ktorá je tak odlišná od tých ,,našich“. Ak si všimnete z obrázkov, jedná sa o jednu z japonských RPG, ktoré u nás (až na sériu Final Fantasy a Pokémon) takmer nikto nepozná a nehrá. Aj keď väčšine hráčov RPG túto hru určite neodporúčam, zameriam sa na ten zlomok, čo fandí a zbožňuje hry východného trhu.
V prvom rade musím podotknúť, že hra je tak trochu ,,out-of-date“, keďže graficky hra zaostáva a využíva, síce vylepšený, no aj tak starý systém kúzel a schopností, no hrať sa dá a určite chytí srdce nejedného hard-core hráča. Otázkou ostáva, či ste ochotní zaplatiť daň nepodareného príbehu za ako tak dobrej hrateľnosti.
Jednou z výhod, ktoré vás postretnú pri hraní, je tvorba vlastného avatara. Je jasné, že skoro všetky RPG-čka túto vymoženosť obsahujú, no v Japonsku je to prudká novinka. Tvorenie postavy pozostáva z dvoch častí. Jednou je zovňajšok, ktorým načrtnete rysy tváre, postavy, farby vlasov, účesu, pohľadu a tak ďalej. Možností je mnoho, no nečakajte veľkú rozličnosť, keďže tvoríte 18 ročnú manga postavičku s veľkými očami, divnými účesmi a dokonalou pleťou. Ak obľubujete bradatých starcov, či zjazvených a zvráskavených bojovníkov, tu ich nenájdete.
Druhou časťou je otvorená možnosť tvorby vlastností všetkých postáv k vášmu obrazu, bez obmedzení povolania, či predurčených špecializácii. Osem základných skupín, do ktorých investujete svoje body, sa vôbec nelíšia od ostatných RPG. Nájdete tu meče, obojručáky, sekery, luky, mágiu, mielu mágiu, palice, no a to je asi tak všetko. Hra neobsabuje žiadne ,,rogue“, či assassin schopnosti, čo zaráža, no vďaka (či kvôli?) ovládaniu by to ani nebolo možné.
Akonáhle vytvoríte svojho avatara, zistíte, že je to len pandrlák, čo stojí v pozadí príbehu a predurčené postavy, ktoré taktiež ovládate, sú zdrojom všetkých konverzácii v príbehu. Podivné je aj to, že vaša postava nepovie v celej hre ani slovíčko, čo mňa osobne dosť zarazilo, nehovoriac o tom, že stráca dušu. Po úvodnom in-game videjku sa stretávate s hlavnou postavou, Leonardom, ktorý v sebe skrýva schopnosti na ovládanie starodávneho Bieleho Rytiera, čo je asi štvormetrový plechový ,,robot“. Po napadnutí kráľovstva sa dostanete k jeho moci a zachránite princeznú. Nebojte sa, aj tak ju odchytia a vy sa vydávate, spolu s vašim avatarom a ostatnými hrdinami na záchrannú misiu. Ak si k tomuto všetkému pridáte iritujúci japonský dabing (alebo aspoň japonsky znejúci), verte, že pokiaľ nie ste v puberte, postavy vás budú viac s***, ako keby si mali získať vaše srdce.
Na rad prichádza veľmi zvláštne ovládanie, ktoré ,,vraj“ zlučuje východnú a západnú kultúru RPG žánru. Nebojujete na ťahy, ale na pomalý cooldown, ktorý vám dáva čas rozhodnúť sa, ktorú schopnosť použijete. V hre neexistuje zastavenie času a možnosť ovládania viacerých postáv v real-time je takmer nemožná, preto sa musíte spoľahnúť na predurčené chovanie postáv a ich umelú inteligenciu. Ovládanie je celkovo dosť nemotorné, pridávajúc fakt, že hru ovládate na ovládači PS3. Ďalšou nevysvetliteľnou vecou zostávajú schopnosti postáv útočiacich zbraňami (nie mágiou), ktoré sa od seba takmer vôbec nelíšia. Schopnosti tipu útok spredu, útok z otočky, útok zboku, útok do vzduchu nemajú žiadne vedľajšie účinky, spôsobujú priemerne rovnaké škody a až na využitie v kombách sú takmer zbytočné. Pre zaujímavosť, takýchto schopností je približne 20 a viac. Kombá sa dajú vytvárať z vašich pohybov, no nesmú obsahovať rovnaké schopnosti viac ako raz (tu sa dá jedine pochopiť, prečo ich je toľko), no pôsobia skôr na efekt, ako na účel. Spustíte ich za určitý počet AC, čo sú body získavané za zabíjanie potvor. Vďaka nim budete môcť využiť 2 a viac útokov v jednom ,,kole“. Mágia funguje dobre, kúzla sú rozdielne (ak nepočítame úplnú podobnosť elementárnej mágie – Fireball, Icebolt, EarthSpear atd…) a poskytujú viac priestoru na taktizovanie. Dajú sa taktiež zlúčiť v kombách, bohužiaľ za podmienky použitia schopnosti zbrane, ako prvej.
Otvorené mestá vám ponúkajú vylepšovať a kupovať nové oblečenie, zbrane, výbavu, vodičky, lektvary a dokonca aj vedľajšie questy (áno, za quest sa tu platí). Ukladať pozície môžete zásadne len pri runových kameňoch (čo je zase krok vzad), ktoré sú rozmiestnené po mape. Hlavným lákadlom hry stále ostáva možnosť hrať hru online. V zásade sa jedná MMO, keďže ľudia dokážu tvoriť guildy, chodiť na questy spolu, či obchodovať. Bohužiaľ, do hry sa hráči pozývajú, preto sa vám nestane, že by ste stretli kamaráta v meste náhodou.
Dostávame sa k poslednej časti a tou je audiovizuálna stránka hry. Ako som už na začiatku spomenul, jedná sa o stopercentné Japonské RPG, čo má za následok nie príliš podarený príbeh, gíčovitú grafiku a naozaj otrasný anglický dabing. Preafektované dialógy dotvárajú mimické pohyby tváre a grafického manga štýlu (čo sa fanúšikom asi páčiť bude), pre absolútnu melodrámu príbehu s podtónom soundracku ála pokémon. Vytknúť to nemôžem, no aspoň upozorňujem. Čo ale vytknúť môžem je odfláknutý dabing, ktorý vôbec nereaguje na pohyby pier. Pripomenie vám začiatky STV.
White Knight Chronicles je priemernou Japonskou RPG s nezvyčajnými implementáciami západného trhu. Keďže obsahuje aj malé MMO prvky, dĺžku hrania vám z cca 20 hodín predĺži na dobu neurčitú (pravdaže, ak máte záujem hrať cez internet). Isté nezrovnalosti s vašim avatarom a zvláštnym súbojovým systémom (ktorý síce funguje) vás môže, ale nemusí očariť. Fanúšikovia eastern RPG si určite prijdu na svoje, klasickí hráči spokojní nebudú. Brať do úvahy treba aj blížiaci sa dátum vydania FF13, preto je voľba len a len na vás.
MMO prvky |
|
v zásade len pre eastern RPG fanúšikov
|
|
70% |
|
ŽÁNER | RPG |
VÝROBCA | Level 5 |
VYDAVATEĽ | SCEE |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |