Určite si spomeniete na staré filmy, ktorých pokračovania boli buď absolútne úžasné, alebo totálny bull****. U mňa to bol napríklad starý dobrý votrelec, ktorého tretie a štvrté pokračovanie stálo za prd, zatiaľ čo dvojka bola skvelá. Nuž, ale ,,toť!“ môj subjektívny názor.
Dnes tu máme druhú časť presláveného Bioshocku, atmosférickej, inteligentnej strieľačky, ktorá nás pred dvoma rokmi zaviedla do distopie pod vodou.
Nešťastní budú tí, ktorí jednotku hrali. Je tomu tak hlavne preto, že sa až na pár kozmetických zmien a nového nemastného a neslaného príbehu nič nezmenilo. Ó, áno, hrať budete v koží Veľkého Tatka, no okrem vŕtačky je všetko po starom. V čom vás teda presvedčí nový Bioshock?
Príbehom asi nie. Aj keď sa často spája atmosféra s implementovaným príbehom, tu tomu tak nie je. Jasné, že určité pozadie deja dopĺňa ten správny ,,feeling“, platí to aj tu, no ohodnotiť obe v jednom vreci by nešlo. Vysvetlím. Príbeh začína za éry rozkvetu mesta Rapture. V uliciach vládne poriadok, ľudia spokojne žijú a posluhovači, ako vy, robia svoju prácu. Ste jedným z prvých ,,Big Daddy“, viazaný určitou genetickou mutáciou na vašu ,,Little Sister“, ak sa od nej vzdialite, umriete. Celé toto puto vás má, ako hráča presvedčiť, že to, čo robíte, má zmysel. Vy ale umierate, nová postava, doktorka Lambová vás prinúti stlačiť spúšť pištole, ktorou mierite na svoju hlavu (nebojte, ani ja som tomu na začiatku nechápal). A zobúdzate sa o 10 rokov. Už je všetko tak, ako má byť, spliceri si dávajú do žily, malé sestry ťažia ADAM, bezpečnostné kamery všetkých iritujú a vy sa zázrakom prebúdzate. Vašu, už adolescentnú sestru (Elenore), drží v zajatí práve doktorka Lambová, keďže sa dozvedáte, že je to jej matka. Sama sa diví, prečo žijete, no viac sa zamýšľa nad tým, ako vás zabiť. Cieľ máte teda daný. Zachrániť Elenore a rozbiť, rozvŕtať, prestrieľať a nechať vybuchnúť každú papuľu, čo vám príde do cesty. Už zívate, čo?
Celú situáciu, ale čiastočne zachraňuje spomínaná atmosféra, vďaka nahrávkam, ktoré nachádzate na vašej, absolútne lineárnej, záchrannej misii. Objavujú sa staré-známe postavy, ako Andrew Ryan a Tanenbaum, medzi nové pribudol váš nový spojenec, Sinclair. Pochmúrny pocit nadobudnete pri prechádzaní zničeného mesta s podtónom Art Deco a obrovským akváriom v podobe dna oceánu. Neodmysliteľnou súčasťou je tiež obyvateľstvo, ktoré pozostáva zo závislých splicerov, ľudí, ktorí kedysi žili v meste, no teraz je ich jediným cieľom získať čo len kvapku ADAM-a, látky na úpravu vašej genetickej databázy. Občas začujete rozhovory naštvaných manželov, ktorí sa hádajú, čo spraviť s mŕtvym telom, či ako vyzerá manželkin zadok po užití látky.
S hrateľnosťou to ostáva na rovnakej úrovni. Aj keď vlastníte oblek veľkého tatka, zbrane, hoci inak vyzerajúce, sú obdobou tých istých z jednotky. Namiesto pištole rivet gun, namiesto tommy gun guľomet, a tak ďalej. Nezabudlo sa ani na tri druhy munície, ktoré sa v základe dajú rozdeliť na obyčajné, protipechotné, protipancierové a pasce. Nových Plasmidov sa tiež nedočkáte, ostávajú rovnaké. Jediného zlepšenia sa dočkali Tonic-y, ktorých je naozaj fúra. Foťák bol zamenený za kameru, ktorou nefotíte, ale točíte nepriateľov, a to vám na oplátku poskytne informácie o slabinách, či pasívne vylepšenia. Za jedinú novú vec sa dá považovať hack-pištoľ, ktorá dokáže na diaľku hacknúť všetky elektronické zariadenia.
Hra vás v celom priebehu núti používať hlavu, nejde ani tak o vaše zručnosti zo strieľačiek, ale skôr využívanie enviromentu so zbraňami, ktoré máte. Neraz sa vám stane, že vám zachráni život hacknutý turret, ktorý ste nemohli zničiť, kvôli nedostatku munície. Rôzne pasce a Plasmidy vám pomôžu prekonať nájazdy splicerov, či previesť dobre naplánovaný útok na Big Daddyho. Nič neuspokojí viac, ako sledovať spustenie nastraženej pasce budúcim nebožtíkom.
Opäť, ani u grafiky sa nemenilo takmer nič. Absolútna stereotipnosť predčila dokonca aj jednotku, keďže všetky levely vyzerajú takmer rovnako. Po treťom leveli si už prestanete užívať atmosféru a začínate brať okolie ako vedľajšiu záležitosť, čím hra značne trpí, spolu s vami. Jediným svetlým bodom bolo Ryanové múzeum, kde vysvetľoval nespravodlivosť ,,sveta vonku“. Nemožno však vyčítať samotnú grafiku, keďže má stále niečo do seba, efekty ohňa, ľadu, vody a elektriny sú krásne, pohyby postáv sú reálne, no a dabing (až na prihriaty a iritujúci hlas Sinclaira) je nahovorený profesionálne.
Záchranným lanom sa zdá byť aspoň multi-player. Vďaka 7 herným módom (deathmatch, capture the flag (sister), team deathmatch, king of the hill, turf war …) sa predĺži krátky herný čas singlu, no kvôli prázdnym serverom zahráte zatiaľ len DM. Lákadlom MP je pravdaže aj rankovací systém, ktorý otvára nové zbrane, plasmidy a oblečenie. Bohužiaľ hrať jeden match môže maximálne 10 hráčov, čo je sčasti pochopiteľné, pre udržanie atmosféry a hrateľnosti.
Bioshock 2 bude pre väčšinu fanúšikov miernym sklamaním, hoci ani jednotka neohúrila príbehom, dvojka sa jej ani len nerovná a atmosfericky je na tom ešte horšie. Po očakávaní otvoreného mesta prišiel 10 hodinový, čisto lineárny príbeh, ktorý síce obsahuje 6 koncov, no všetky závisia od rozhodnutí, ako budete zaobchádzať s Little Sisters. Ak ste veľkým fanúšikom tohto sveta, nemôžem neodporučiť, hrateľnosť si udržala rovnakú úroveň, no ak čakáte od pokračovania niečo viac, musím vás sklamať. Bioshock 2 je skôr datadiskom, ako plnohodnotným pokračovaním.
Všetky videá si môžete pozrieť v našej video sekcii.
hrateľnosť multi-player |
|
žiadna inovácia linearita príbeh |
|
80% | |
ŽÁNER | FPS |
VÝROBCA | 2K Games |
VYDAVATEĽ | 2K Games / CENEGA |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |