Sandboxové tituly sú na svojom vrchole. Odkedy vyšlo GTA3, hráči bažia po podobných tituloch. Veď si len vymenujme: GTA, Mafia, Just Cause, Infamous,Prototype, Bionic Komando a množstvo ďalších titulov, ktoré mali obrovský úspech. Prečo? Lebo ľudia milujú slobodu, hlavne ak sa jedná o zabíjanie civilistov a robenie neplechy (najčastejšie v mestách). Nemusím ale ani pripomínať, koľko ľudí tieto hry zavrhuje, hlavne ak ich hrajú ich deti.
Saboteur nie je žiadnou výnimkou, aj keď je sčasti výnimočný. Jedná sa o titul zasadený do druhej svetovej vojny, presnejšie do okupovaného francúzska. Tu sa zjaví náš hlavný hrdina, zarytý ír, túžiaci po pomste a pravdaže… po ženách.
Príbeh začína krátkou retrospektívou, kde sa dozvieme, prečo je Sean taký zatrpklý a hlavne, odkiaľ má taký neznesiteľný humor. Predsa z Írska! Áno, je to zlé, vytvoriť super hru s absolútne nesympatickým a trápnym hrdinom, nuž, aj to sa občas stane. Sean je automechanik so záhadnou minulosťou. Tá ho dostala až do Paríža, kde opravuje závodné autá a koketuje so slečnami. Tento krát sa konečne posadí do krásneho športiaka a závod si odšoféruje sám. Na štartovacej čiare sa zoznámi so svojím úhlavným nepriateľom, masochystickým nemcom-SSákom, ktorý mu večer pred očami zabije jeho najlepšieho priateľa. Nebol by to až taký problém, keby jeho sestra nebola terčom Seanových erotických predstáv a neobvinila ho z jeho smrti. Smutný to príbeh, ale späť do prítomnosti.
Sean sedí v kabaretnom bare, okolo tancujú polonahé kurtizány, hrá dobová hudba a on popíja Whisky (ako inak). V tom si k nemu prisadne druhý arogantný Francúz a ponúkne mu prácu, ktorá sa zriedka neodmieta. Robiť zlobu zlým, hnusným nacistom. Všetko je dovolené: Podpaľovať domy ich rodín, vkladať nálože do ich áut, škrtiť, strieľať, nechať explodovať no a pravdaže sa mstiť! Sean chvíľu váha, no na konci ukrutného rozmýšľania odpovie ,,Shite, better be worth it!“ A začíname.
Hra ponúka klasický lineárny príbeh s ingame cut-scénami, ktoré možno vybrať na mape popri úlohách vedľajších. Je to klasická GTA-čkovka. Jazdíte na autách, strieľate náckov a občas niečo vyhodíte do luftu. Hlavnou doménou Saboteura je pravdaže sabotovanie. Musím sa priznať, že sa mi hral lepšie ako Assassin´s Creed. Vďaka prepracovanejšej umelej inteligencii a množstvu možností hlavného hrdinu, máte naozaj na výber, ako čin vykonať. Vojaci reagujú na výbuchy, čím máte možnosť prekĺznuť do centra diania nainštalovaním nálože niekde obďaleč. Liezť môžete pravdaže po strechách (no parkour nečakajte), prezliekať sa za Nemcov, plížiť sa, strieľať, mlátiť ručne-stručne a v neposlednom rade jazdiť na aute. Občas som si pripadal, ako v Commandos, kde som si najprv z auta obhliadol okolie, nastavil nálože, pomaličky prekĺzol dnu a zozadu napadol SS-samotára. Po krátkom dusení a prezliekaní som sa už voľne prechádzal po P.O.W. Campe a nenápadne otváral zámky väzenských cieľ. Inokedy uložil nálož do svojho auta, tesne pred kolíziou vyskočil a BUM! Nemčúri na rešeto. Možností je naozaj veľa. Treba sa len na chvíľu zastaviť, porozmýšľať a skutok vyššieho dobra nakoniec vykonať.
Okrem hlavných a vedľajších misii máte možnosť privyrobiť si voľným ničením nacistickej propagandy v okolí. Ak zničíte hliadku, či strážnu vežu, pribudne vám na konto nejaký ten peniaz v podobe kontrabandu. Ten využijete na čiernom trhu, ktorý vám sprístupní nie len nové zbrane a muníciu, ale aj nové schopnosti, ako zvýšená nosnosť munície pre daný typ zbrane. Zbierať môžete aj autá, no dávajte si pozor, kedy a komu ich kradnete. Môže sa kľudne stať, že vás začnú naháňať nemci (ako v GTA, 1-5 hviezdičiek) a kým ich nestrasiete, nedajú pokoj. Škála zbraní ani neohromí, ani nesklame. Okrem klasických samopalov a pištolí sa ozbrojíte sniperkou, pištoľou s tlmičom (veľmi užitočné), brokovnicou, Panzerschreckom, či granátmi a dynamitom. Nevýhodou je, že strelné zbrane máte v inventári len dve, preto sa treba rozhodnúť, akú zbraň so sebou zoberiete.
Možno ste už počuli o naozaj originálnom spracovaní grafiky v Saboteurovi. Nie je to úplný prevrat, videli sme to aj pred tým, no aj tak to príťažlivosti neuberá. Saboteur je totiž sčasti čiernobiely. Akonáhle sa dostanete na nevyčistené územie (od nacistov), grafika zčierno-bielne. Farby ostanú len niektoré, pre príklad červené vlajky na domoch, či modré šály vašich priateľov. Ostatne je hra farebná a vyzerá vcelku pekne. Čo ale kazí dojem hry, je dabing. Ako som už skôr spomenul, hlavný hrdina je neznesiteľný, slizký, nevtipný, skrátka nemá žiadnu vlastnosť, s ktorou by sa s vami mohol porovnať. V strede hry je vám už naozaj jedno, že mu zomrel priateľ a že má dilema, ktoré dievča chce viac. Vďaka Parížu má množstvo postáv určitý prízvuk, no na môj podiv je v príbehu viac cudzincov, ako Francúzov. Máme tu naozaj namyslený anglický prízvuk (posh english !!!) divnej blondíny, ktorá je síce pekná, no svojou rečou stráca všetky sympatie, talianskeho obchodníka, škótskeho špióna a nemeckého hajzlíka, ktorý mi je sympatickejší, ako všetky postavy, ktoré som spomenul. Jediné pozitívum celého audia je perfektný soundtrack, ktorý napĺňa virtuálny Paríž atmosférou ,,niet čo stratiť“ a kabaretná hudba, ktorá hra v rádiu, či baroch.
Preto je teraz na vás, či uprednostňujete dobrý príbeh pred hrateľnosťou. Grafika je perfektná, možností kopec, hra je znovuhrateľná a prináša pocit voľnosti. Jedinou chybou je podpriemerný dabing, ktorý nedodal postavám dušu, ale skôr odradí človeka od zhliadnutia celých cut-scén. Preto odporúčam skôr fanúšikom sandboxov, ako milovníkom kvalitných príbehov.
grafika široké spektrum možností soundtrack
|
|
dabing postáv príbeh
|
|
80% | |
ŽÁNER | Sandbox 3rd person shooter/RPG |
VÝROBCA | Pandemic |
VYDAVATEĽ | Electronic Arts |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |