A máme tu ďalší Resident Evil. Už ôsmy. Myslím si, že netreba túto značku nijak extra prezentovať, pretože aj keď ste nehrali ani jednu časť tejto hernej série, určite ste aspoň počuli o filmoch. Po piatej časti si mnohí ľudia však kladú otázku, kam celá značka smeruje. A podobne ako s Dead Space, aj tu sa zarytí „hororisti“ boja o jej budúcnosť.
Dnes je trendy vytvárať akčné hry s hordou epických „cinematík“, vybuchujúcich budov a veľkých zmutovaných príšer na úkor toho, čo v hororových hrách milujeme. Ten hnusný pocit zimomriavok v tmavej izbe pri stiahnutých žalúziách so zvukom na plné „pecky“. Presne vtedy, keď vaša priateľka odchádza z izby, šomrúc, že sa pri tých otrasných zvukoch nedá spať. A vy sa, pravdaže, zľaknete, keď agresívne zabuchne dvere.
Resident Evil 6 sa má vraj poučiť z chýb päťky, a teraz nehovorím o rasistickom strieľaní černochov v Afrike. Táto časť bola príliš akčná a chýbal v nej strach z nízkeho počtu nábojov vo vašom vrecku. Poučil sa teda?
Áno aj nie. Hneď v úvode treba spomenúť, že hra obsahuje 3 kooperačné kampane, plus jednu single, ktorú odomknete po dokončení ostatných. Líšia sa akčnosťou i „hororovosťou“. Teda mali by. Ak chcete spraviť dobrú akčnú hru, treba aj dobré, svižné ovládanie. Ak chcete dobrú hororovú hru, treba ho trošku sťažiť, napríklad nalepenou kamerou na vašom chrbte. Skúste tieto dve opozitá spojiť a vznikne vám Resident Evil 6. Alebo inak povedané, totálna frustrácia.
Voľnosť pohybu a kamera sú také obmedzené, že pri akčných prestrelkách nič nevidíte a niečo zamerať trvá peknú dávku trpezlivosti. Naopak, pri hororových sekvenciách sa už báť nebudete, lebo nábojov máte plnú riť a situácie sú preskriptované (teda vás hra núti vyriešiť danú situáciu presne tak, ako si to vývojári želajú, a to je na 90% vyzabíjanie miestnosti). Kde zmizla možnosť úteku? Kde zmizla možnosť využitia prostredia? To už v hororových hrách dnešnej doby naozaj nenájdeme uplatnenie logiky?
A tak mi neostáva nič iné, len sa domnievať, že Resident Evil 6 je naozaj čisto akčnou hrou s hororovými črtami. A tu už začnem byť naozaj drsný. Hra je týmto zistením ultra zastaraná. Celý cover systém je jeden veľký „joke“, v ktorom využívate namiesto jedného tlačidla analógovú paličku. Čo ma privádza k otázke – načo, keď máte hneď niekoľko tlačidiel nevyužitých. Krásny príklad je trojuholník, otvoriac vám inventár, select na otváranie menu a tlačidlo štart, ktoré vám, prosím pekne, stopne hru. Preboha, na čo je mi pozastavenie hry, keď rovnakú funkciu využíva menu?
Ale aby som nebol hajzeľ, musím spomenúť, že pri mierení sa už môžete aj hýbať. Označiť túto funkciu za inovatívnu by však bolo asi nemiestne, keďže je rok 2012 a sme na ňu zvyknutí už vyše päť rokov. Môžete sa po novom aj kotúľať do strán, čím sa uhnete skákajúcim zombíkom, ale opäť, preboha, komu napadlo použiť analógové tlačidlo (L3) na tento úkon?! Koho?! V praxi sa vám teda stane, že ho využijete často omylom, čím sa vám v úzkych koridoroch (ktorých je v hre naozaj maximum) úplne pomrví kamera a ostanete úplne dezorientovaní a ležiaci na zemi. Položím vám otázku. Kebyže bojujete proti hordám nemŕtvych zmutovaných príšer, skákali by ste á la štýl Max Payne na zem, aby ste si štýlovo zabili nejakú hnijúcu mŕtvolu? Nie…, že? Asi by vám napadlo, že na zemi ste oveľa zraniteľnejší, tak to radšej skúšať nebudete.
Ostatne hra ponúka aj vylepšený „melee“ (boj na blízko) systém, ktorý ponúka až 3 (wow – sarkazmus) útoky v kombe. Za každú postavu, pravdaže, iné s tým, že „ukončovák“ u väčšiny klasických nemŕtvych zabíja. Môžete pri tom využiť aj prostredie, no extrémne zriedka.
Pri hraní hociktorého Resident Evilu sme si už zvykli aj na rôzne puzzle hádanky, ktoré nikdy nedávali zmysel, ale aj to dodávalo sérii určitú dávku originality. Išlo hlavne o zábavu, ktorú ste pri hádankách zažili. Ako príklad spomeniem, že ste mali v kostole strieľať do zvonov, aby sa niečo stalo (nebudem prezrádzať), no logiku to nemalo. To, či je tento model pre vás plus alebo mínus, už nechám na vás, no v hre je puzzlov požehnane.
Po audiovizuálnej stránke je na tom hra celkom slušne. Ak budete ignorovať primitívne, a opäť, nelogické dialógy typu: „Poviem ti to, keď dôjdeme tam“ (a pritom sa veziete v autobuse, kde sa dá očividne len rozprávať), hra ponúka pekne spracované animácie, dobré a nechutné zvuky, dizajn nepriateľov a pochmúrny soundtrack. Príbeh je ako obvykle „cheesy“, na štýl „Zabil som zombie prezidenta USA a cítim sa mizerne“ a ponúka len pár zvratov, ktoré si domyslíte ešte pred tým, ako celá scéna vyvrcholí.
Aby som však nekrivdil celej hre, musím uznať, že v kooperácii sa mi hrala dobre a bavila ma. Je predsa len rozdiel, keď sledujete tento absurdný príbeh sám alebo s niekým. S kamarátom na split-screene sa určite zabavíte a ak kamarátov nemáte (forever alone), tak s niekým cudzím cez net. Hra ponúka aj obdobu horde mode, kde musíte masakrovať hordy nepriateľov, kým nepomriete, či hru na zombie, kde niekomu vleziete do singla ako zmutovaná potvora a spravíte mu tam nejaké to „kako“.
Zhrnutie – Resident Evil 6 určite nesplnil moje očakávania, no aspoň vytvoril priestor pre „béčkové“ hranie splitscreenu s priateľmi. Ak nebudete očakávať od hry AAA úroveň a budete ju brať s nadhľadom, určite sa pri nej zabavíte. Ak si však potrpíte na kvalitnom príbehu a hrateľnosti, šiesty (či ôsmy) diel tejto série speje v tomto ohľade do riadnych výkalov. Je už len na vás, či investujete 60 eur do priemernej hry, alebo si počkáte na perly, ktoré sa chystajú vstúpiť na trh v blízkej budúcnosti.
|
split-screen grafika zvuk |
|
ovládanie |
60% | |
ŽÁNER | TPS |
VÝROBCA | Capcom |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Cenega |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na www.gsshop.sk | |
|
|