Keď sa na sklonku roka 2011 objavil ako blesk z čistého neba trailer na dovtedy neznámu hru z dielní nikoho menšieho než štúdia Naughty Dog, takmer všetci majitelia PS3 pozerali naň v nemom úžase. Zmienený „WOW“ efekt sa pritom netýkal len úchvatného vizuálu, pri ktorom si musel smutne povzdychnúť nejeden majiteľ XBOX360, ale ešte aj dnes stále neuveriteľne sviežeho obsahu, ktorý pôsobil tak, že sa môžeme tešiť na niečo úplne iné. The Last of Us jednoducho budil obrovskú pozornosť od prvého momentu a tento status si udržal.
Môžeme sa tešiť na zážitok, ktorý aktuálne neposkytuje žiaden iný titul na trhu. Toto tvrdenie môže pôsobiť v dnešnej dobe pomerne zvláštne, keďže zo zabíjania virtuálnych nemŕtvych sa pomaly stáva budúci „olympijský šport“. Hra The Last of Us je však iná. Čím? Spôsobom, ktorým daný svet pôsobí a s ním spojená atmosféra, silne evokujúca filmy ako I am Legend, The Road alebo Children Of Men. Ponurú atmosféru sa podarilo zachytiť aj v samotnom gameplayi i v správaní postáv, ktoré sú nútené prežiť v tomto postapokalyptickom svete, a to takým spôsobom, aký je v dnešných survival horror hrách nevídané.
Hlavnými protagonistami sú Joel, Ellie a Tess. Všetci traja by na prvý pohľad možno mohli byť šťastnou rodinkou. Avšak za predpokladu, že by svet spred dvadsiatych rokov, v ktorom aktuálne žijú, nezdecimovala spórami prenášajúca sa infekcia, meniaca ľudí na neovládateľné monštrá. V praxi to vyzerá tak, že nemajú nič spoločné až na spoločný pud sebazáchovy, čo sa tiež prejavuje na vzájomnom správaní. Joel, predstavujúci vaše herné alter ego, je drsným človekom, ktorý si našiel svoje uplatnenie v tomto pohnutom svete ako pašerák zbraní a drog v Bostonskej karanténnej zóne. V úvode hry sa stretáva so svojou známou Tess, riadiacou čierny obchod v danej oblasti. Požiada ho (za zatiaľ bližšie nešpecifikovaných okolností), aby jej pomohol prepašovať štrnásťročnú pubertiačku Ellie von z mesta.
Niekde v tomto momente sa začína putovanie naprieč rozpadnutými ulicami Bostonu, v snahe dostať sa s touto trojicou do bostonskej radnice. Čo sme si hneď v úvode (okrem špičkovej grafiky) všimli? Animácie Joela, ktoré sú, na rozdiel od čulého Nathana Draka z Uncharted, oveľa pomalšie. Zvlášť vďaka kamere. Čím je kamera bližšie k Joelovi, tým navodzuje pocit, že sa pozeráte na reálnu ľudskú bytosť. Po pár minútach blúdenia, spojených s komentármi situácie zo strany Joelových spoločníčok, sa dianie presúva z exteriéru rozbombardovaného mesta, čoraz viac pohlcovaného zeleňou, do oveľa stiesnenejších podmienok interiéru, plného rozpadajúcich sa mrakodrapov.
Práve tu dochádza k prvému stretu s nakazenými nepriateľmi a k zisteniu, že namiesto štandardného run&gun alebo cover&gun shootfestu bude hrať v hre The Last of Us hlavnú rolu stealth prístup a taktiež modlenie sa, aby si vás nepriatelia pokiaľ možno vôbec nevšimli. Má existovať hneď niekoľko druhov nepriateľov v závislosti od ich štádia infekcie. V deme sme sa stretli s tzv. Runners, ktorí predstavujú čerstvo infikovaných ľudí, vyznačujúcich sa rýchlosťou a vnímavosťou. Takže ich k vám pokojne priláka aj svetlo vašej baterky. Ich likvidácia na prvý pohľad nepredstavuje priveľký problém. Dajú sa teoreticky skoliť presnými výstrelmi. Slovo "teoreticky" má v tomto prípade svoje opodstatnenie, keďže už len v leveli, ktorý sme mali možnosť vyskúšať, sa nenachádzala prakticky žiadna munícia. Pokiaľ sme ju nejakým zázrakom našli, neodvážili sme sa ju použiť. Prvým výstrelom totižto nielenže na seba upútate pozornosť všetkých ostatných Runnerov, ale taktiež ich oveľa nebezpečnejších infikovaných príbuzných, Clickerov. Orientujú sa (vzhľadom na svoju slepotu) len pomocou sluchu. Prirátajte si k tomu fakt, že týchto fešákov, ktorí majú hríb namiesto hlavy, nezastaví ani pár nábojov z revolvera, a to, že zblízka vás dokážu zabiť jednou ranou. Hneď začnete chápať, prečo akákoľvek streľba v miestnosti, kde sa nachádza viac ako jeden infikovaný nepriateľ, nie je práve najlepší nápad. Aby toho nebolo málo, The Last of Us nebude obsahovať automatickú regeneráciu zdravia.
Výsledkom všetkého je hutná atmosféra, ktorá nepotrebuje nepriateľov, vyskakujúcich z tmy, aby vás naľakala. Ba práve naopak, umožňuje vám vidieť obrysy nepriateľov okolo vás za využitia Joelovho inštinktu. Dáva vám pocítiť terorizujúcu bezmocnosť a neustály strach, čo sa stane, keď si vás niektorý z tých „parchantov“, motajúcich sa po tmavej miestnosti, všimne.
Keďže streľba bude v The Last of Us tou poslednou (najzúfalejšou) voľbou, budete sa pri stretoch s infikovanými nepriateľmi musieť spoľahnúť na čo najnenápadnejší presun, spojený s postupným odlákaním ich pozornosti (Joel dokáže zodvihnúť rôzne predmety zo zeme a odhodiť ich) a následnou tichou likvidáciou nablízko. Rozdať si to s infekciou nadopovaným nepriateľom, samozrejme, nie je len tak, a tak sa Joel neštíti použiť proti nim čokoľvek, čo mu príde pod ruku – odlomenú nohu stola, nôž, fľašu, tehlu, oceľovú palicu či trubku. Ako správny drsný MacGyver nosí Joel navyše so sebou batoh, do ktorého zbiera rôzne, na prvý pohľad nepotrebné veci, ktoré môže v inventári (hra sa pri jeho otvorení nijako nepauzuje, takže všetko pôsobí náležite dynamicky) kombinovať a upgradovať nimi ich účinnosť. Totiž, dostať po hlave trubkou z drezu a dostať po hlave trubkou z drezu, ktorá má na konci lepiacou páskou prilepené nožnice, je vcelku podstatný rozdiel. Vďaka kamere si konfrontáciu zblízka náležite vychutnáte do posledného detailu.
Interakcia s Ellie a Tess z tej časti hry, ktorá nám bola k dispozícii, bola, bohužiaľ, mierne limitovaná povahou daného levelu, kedy bol všetok boj s nepriateľmi na Joelovým pleciach, a tak ju zatiaľ nemôžeme adekvátne hodnotiť. Dá sa usúdiť, že budú pôsobiť ako emočný element. Každá sa bude správať inak v závislosti od situácie.
Technicky hra vyzerá nádherne. Vyzdvihnutie si zaslúžia svetelné efekty a zvuky nepriateľov, ktoré naháňajú hrôzu. Dá sa podľa nich reálne určiť, ako ďaleko sa od vás nachádzajú. Okrem príbehovo zaujímavej singleplayer kampane má hra The Last of Us obsahovať multiplayer, o ktorom sme sa nedozvedeli nič nové.
Hra The Last of Us nebude ani zďaleka ako Uncharted so zombie. Svojím poňatím pôsobí ako thriller/horor, ktorý sa snaží stavať na atmosfére, neobjavujúcej sa výlučne len v cutscénach (ako napríklad nový Tomb Raider), ale bude sústavne a plynulo budovaná samotným gameplayom. Názov hry je svojím spôsobom pomerne prozaický, keďže bude toto asi jedna z posledných hier pred príchodom PS4, pre ktorú sa zaručene oplatí si zaobstarať PS3, aj keď ju ešte nevlastníte, keďže na otázku, či sa objaví aj na PS4, sme dostali jasnú zápornú odpoveď.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
