Séria Resistance síce patrí k tým „skomierajúcim“, no ako jedna z mála si zachováva vlastnú identitu a priznáva sa ku koreňom starej školy FPS-iek. Nové vzkriesenie na handhelde sme očakávali, po nie príliš vydarenom diele na PSP, s istými obavami. Horiace nebesá na PS Vita však nie sú žiadnym polovičným titulom.
Resistance: Burning Skies je už piatou hrou v sérii Resistance, a zároveň druhým vstupom série na vreckovú platformu. Hra s podtitulom Retribution, ktorá vyšla na PSP, síce obohatila univerzum o rozširujúci a solídny príbeh, avšak napriek snahám skúsených vývojárov (Bend – Syphon Filter, Uncharted: Golden Abyss) narážala na systémové limitácie. Najciteľnejšia bola absencia druhého analógu, ktorý je kritický pre hranie každej FPS-ky. Burning Skies sa s týmto problémom nikdy nestretla, keďže hlavnou výhodou Vity sú dve analógové páčky, a tak sa vývojári z Nihilistic Software (Vampire The Masquerade: Redemption) nemuseli zaoberať technickými obmedzeniami a vložiť energiu do tvorenia solídnej hry.
Kde bolo, tam bolo…
Príbeh hry sa odkláňa od hlavnej dejovej línie série. V koži obyčajného požiarnika Toma Rileyho sa ocitáme v (ne)správnom čase na (ne)správnom mieste – 14. augusta 1951 v New Yorku, keď začala invázia Chiméry do USA. Z pozície civila, bez briefingu či akýchkoľvek iných informácií, prežívame inváziu intenzívnejšie a ľahšie sa vcítime do charakteru.
Je krásne augustové ráno a Tom Riley, ako vždy, ide do práce. Horí nejaká fabrika a je na ňom a na nás, aby sme hasili požiar. Nezištná pomoc potenciálnym obetiam sa však veľmi rýchlo zvrtne na záchranu vlastného života. Oheň nevznietila náhodná iskra, ale prvé monštrá, ktoré sa dostali do New Yorku. Dámy a páni, zábava začína!
Hra pozostáva zo šiestich rozsiahlych levelov. Hoci sa spočiatku zdá, že je to málo, priemernému hráčovi zaberie prejdenie kampane zhruba 6 – 7 hodín. Na začiatku prvého levelu sa zoznamujeme s hernou mechanikou, oťukávame si ovládanie a zvykáme si na trochu menšie analógové páčky. A čuduj sa svete, ono to funguje.
Nie všetko zlato sa blyští (naozaj)
Prvý level neohúri graficky, ba naopak, trochu sklame – hlavne v porovnaní s efektami nadupanými titulmi a sľubmi o PS3 grafike vo vrecku. Pohybujeme sa búrajúcim sa New Yorkom a sme trochu rozčarovaní grafikou pripomínajúcou Mafiu. Našťastie mnohé zachraňuje level-design a postupné gradovanie akcie na intenzite. K tomu napomáha aj poctivá mechanika streľby a pohybu, kde nám hra nepomáha pri mierení, protivníci nie sú úplne blbí a radšej môžeme rovno zabudnúť na dnes zaužívaný systém krytia sa za rôzne prekážky – ten tu síce nájdeme, ale v značne pozmenenej podobe. Celé rozčarovanie z trochu jednoduchšej akcie je preč, keď sa hra prehupne do druhého levelu a pochopíme, že ten prvý bol vlastne len akýmsi tutorialom a vývojári kládli väčší dôraz na ostatné levely a najmä na dokonalú plynulosť hry bez framedropov.
Zvyšné levely sú podstatne lepšie prepracované a začínajú v nich prevažovať uzatvreté a stiesnené priestory, ktoré sú šikovne prestriedané exteriérmi. Vždy, keď sa dostaneme do krížovej paľby vo väčšom priestore, sa modlíme, aby sme sa mohli znovu zašiť do nejakej chodby. Od druhého levelu je značne cítiť vplyv poctivých FPS z 90. rokov. Hneď na jeho začiatku získavame už štvrtú zbraň a vo štvrtom leveli už máme k dispozícii kompletný arzenál ôsmich zbraní a hasičskej sekery. Tá je veľmi pôsobivá a účinná hlavne proti menším druhom Chiméry. Zabudnite na sekanie nožom či trieskanie pažbou zbrane. V Resistance: Burning Skies sekáte nepriateľom hlavy, rúbete do nich sekerou, prípadne im poriskom odtrhnete hlavu od tela. Animácií rôznych úderov sekerou je viacero a nikdy neomrzia.
Na rozdiel od moderných FPS nie sme obmedzení na dve či tri zbrane. Celý arzenál je nám kedykoľvek k dispozícii, samozrejme, musíme zbraň najprv nájsť. Kruhové menu zbraní otvoríme podržaním tlačidla „trojuholník“ – vyberáme v ňom ľavým analógom alebo dotykom prsta. Štyri zbrane sú ľudské a štyri sú technológiou Chiméry. Väčšina zbraní je nám známa už z predošlých dielov série, svoje miesto tu má karabína ale aj „Bullseye“, kuša, odstreľovačka či raketomet. Žiadna zo zbraní nemá neobmedzenú muníciu a napriek tomu, že vývojári neboli lakomí pri prideľovaní nábojov, nemôžeme bez následkov bezhlavo strieľať, kde sa nám zapáči. V hre funguje aj systém vylepšovania zbraní. Pomocou zvláštnych energetických kociek môžeme odomykať nové vlastnosti a vylepšenia nášho arzenálu. Každá zbraň má až šesť možností vylepšenia, ale naraz môžeme mať aktívne len dve, takže musíme zvážiť, čo nám viac vyhovuje.
V každom leveli sa stretneme aj s nejakou väčšou obludou, teda s klasickým bossom, pričom väčšina z nich je naozaj pôsobivá. A znovu po vzore starej školy FPS – hra nijak nenapovie, čo treba spraviť, aby sme bossa porazili. Napriek tomu, že to môže byť pre mladších hráčov frustrujúce, sme vďaka tomuto rozhodnutiu chrochtali blahom. Nie je nič lepšie ako satisfakcia z toho, že niečo dosiahneme sami, bez neustáleho usmerňovania.
Sila dvoch analógov
Ovládanie je veľmi podobné ako na PS3, a nemali sme s ním žiadne problémy. Ľavým analógom sa chodí, pravým sa ovláda kamera. Tlačidlo „L“ približuje pohľad do zameriavača, „R“ tradične slúži na streľbu. „X-ko“ je na skákanie, trojuholník na zmenu zbraní, štvorčekom sa prebíja, krúžok je na drepnutie. Na prvý pohľad môže zaraziť voľba tlačidla pre beh – na spodnej šípke D-Padu – ale len do chvíle, kým si uvedomíme, že ovládacie prvky na Vite sú podstatne bližšie pri sebe ako na PS3, a tak je veľmi pohodlné pri pohybe vpred stlačiť práve to tlačidlo. Ostatné tlačidlá D-Padu slúžia na pohyb v zákryte. Mechanika krytia je trochu odlišná od aktuálnych trendov v ovládaní hier. Pri postavení sa za stenu, prípadne pri skrčení sa za betónový plot (auto, múrik, atď.), sme automaticky v zákryte. Naša postava neostáva prilepená ku stene, ale môže sa pohybovať voľne v priestore, čo je omnoho prirodzenejšie.
Hudobný sprievod je na vysokej úrovni a vyrovnáva sa súčasným filmovým štandardom. Napriek tomu, že nie je všadeprítomný, vhodne podkresľuje atmosféru hry, z ktorej cítiť studenú vojnu na každom kroku. Výraznejšie sú zvuky, ktoré realisticky dotvárajú prostredie. Vždy niekde niečo vŕzga, škrípe, všadeprítomné sú mechanické zvuky, streľba, zmutované hlasy monštier… Guľky, zarývajúce sa do mäsa nepriateľov, sú tiež efektne zvukovo spracované, rovnako ako explózie a unikátne zvuky paľby z každej jednej zbrane či rôznych vozidiel.
Vývojári sľubujú intenzívny kompetitívny multiplayer až pre ôsmich hráčov, za vyskúšanie ktorého dostaneme jednu trofej. K dispozícii je 6 prepracovaných máp, na ktorých si môžete zahrať vo viacerých módoch, medzi ktorými nechýbajú deathmatch a team-deathmatch. V hre pre viacerých hráčov si za nazbierané skúsenostné body môžeme odomykať nové zbrane, širšiu výbavu a rôzne iné vylepšenia. Kvôli prázdnym serverom sme nemohli mutiplayer vyskúšať, ale súdiac podľa celkovej kvality hry a používaným mechanizmom usudzujeme, že bude stáť za to a vydrží dlho po dohraní kampane pre jedného hráča.
Viva la ORIGINALITA !!! (pozn.: toto nie je Modern Warfare)
Resistance: Burning Skies je čistokrvná FPS bez prechodov do iných žánrov. Geneticky vychádza z klasických strieľačiek typu Doom a Quake, ktoré aj v poslednom leveli výrazne pripomína. Nie že by to bolo na škodu, práve naopak! V hre sa kĺbia osvedčené mechanizmy zo starých hier so snáď jediným prídavkom z moderných FPS – auto-healingom. Nezajazdíme si na žiadnom vozidle, nebudeme strieľať z vrtuľníku, nebudeme sa nikde plížiť a nebudeme sa obmedzovať na dve či tri zbrane, ktoré chceme mať poruke. A to je len dobre, keďže strieľačiek, ktoré sa verejne priznávajú ku koreňom svojho žánru a nekopírujú Modern Warfare, je dnes ako šafránu – najmä keď berieme do úvahy len kvalitne spracované tituly.
Vývojárom z Nihilistic Software sa podarilo vytvoriť skutočný klenot v žánri FPS. Ich dielo sa na nič nehrá a vhodne spája staré aj nové. Napriek tomu, že hra neohuruje najmodernejšími grafickými efektami, je vizuálne (aj vďaka kvalitnému level-designu) na vysokej úrovni a poteší hlavne stabilne vysokým frameratom, čo sme neraz ocenili vo vypätých situáciách. Burning Skies je prvou FPS na handhelde, ktorá sa ovláda dvomi analógmi a naozaj to je lahoda hrať. Ovládanie je skutočne presné a citlivé a zvyká sa naň veľmi rýchlo. Celú hru ťahá vpred silný a kompaktný príbeh, ktorý je síce stále epický, ale najmä veľmi osobný až intímny. Vývojári štedro odmeňujú trofejami a pri troche šikovnosti sme nazbierali 90% trofejí po prvom dohraní kampane. Relatívne krátku kampaň (6 – 7 hodín je síce v žánri FPS slušná doba, ale aj tak…) určite vykompenzuje multiplayer, ktorý takmer v ničom nezaostáva za podobnými hrami na veľkých konzolách.
|
pocta starým FPS hudba a zvuk skvelé ovládanie vysoký framerate rozsiahlosť levelov kompaktný osobný príbeh atmosféra posledný level |
|
trochu slabšie grafické efekty prvý level je problém sa od hry odtrhnúť |
95% | |
ŽÁNER | FPS |
VÝROBCA | Nihilistic Software |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
SCEE |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
|
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
|