„Nemôžem povedať, že sa celé to dobrodružstvo začalo nevinne, no oproti tomu, čo nasledovalo, sa mi toto slovko vtláča do úst … Bol krásny deň. Na ceste po Európe som sa samozrejme zastavil aj v Paríži, kde som práve sedel v malej kaviarni a premýšľal nad svojím dovtedy vcelku jednoduchým životom, ktorý sa mal o pár chvíľ otočiť o 180 stupňov.
Vychutnával som si svoju kávu, ktorá mi v tom chladnom jesennom dni padla veľmi dobre a prezeral si šarmantnú servírku, keď v tom sa predo mnou zjavil starší muž v klobúku a plášti. V ruke držal aktovku, ktorú si očividne strážil viac ako oko v hlave. Zdal sa mi veľmi nervózny a neustále sa obzeral, či ho náhodou niekto nesleduje. Sadol si dnu do kaviarne a objednal si. Otočil som sa a zbadal som pred sebou nejakého klauna, ktorý hral na akordéone a usmial sa na mňa. Nebol to však jeden z tých milých či smiešnych úsmevov aké klauni zvyčajne rozdávajú. Bolo v ňom niečo zlomyselné …"
Broken Sword bol v poradí tretím počinom herného štúdia Revolution Software. Aj keď si ich prvými dvoma hrami získalo veľkú pozornosť vo svojej dobe, až s týmto počinom sa katapultovali medzi najznámejšie štúdiá sveta a zapísali sa do hernej siene slávy. V kalendári sa písalo 30. septembra roku 1996, do obchodov sa dostala hra Broken Sword: The Shadow of the Templars. Názov herného štúdia nikdy nebol výstižnejší a hra spôsobila v žánri adventúr masívnu revolúciu, ktorej výsledky vidíme dodnes. To čo sa v Broken Sword použilo po prvýkrát, sa stále používa a ešte dlho používať bude. Práve tieto postupy pripútali milióny hráčov vo svojej dobe ku kreslám. Budem sa ich snažiť opísať.
Robotník: A vy ste kto?
George: Dajme tomu, že pracujem v záujme pravdy a spravodlivosti.
Robotník: Ach, už som sa zľakol, že pracujete pre políciu.
Najprv ale k tomu, čo je v adventúre najdôležitejšie. Príbeh sa točí okolo čerstvo vyštudovaného amerického právnika, Georgea Stobbarta, ktorý vyrazil na výlet po Európe. Na svojej ceste sa zastavil aj v Paríži, no určite netušil, že návšteva jednej z miestnych kaviarní sa mu stane osudnou. To, čo sa v nej stane, sa za chvíľu dočítate. George sa následkom toho rozhodne vyšetrovať na vlastnú päsť. V tom mu bude pomáhať nebezpečne krásna, francúzska žurnalistka na voľnej nohe, Nico Collard očarujúc svojím prízvukom nejedného hráča. S Georgeom sa dostanete do viacerých krajín světa. Menovite sú to: Írsko, Španielsko, Sýria, Škótsko a samozrejme Francúzsko (stráviac v ňom najviac času).
„Ten hnusný klaun vbehol do kaviarne a mužovi ukradol aktovku, namiesto ktorej mu tam nechal svoj akordeón. Skôr než si to muž stihol uvedomiť, ozval sa ohromný výbuch, ktorý vyhodil do vzduchu celú kaviareň a len vďaka tomu, že som si sadol ďalej od budovy, ma tlaková vlna nezabila. Trvalo mi nejaký čas, kým som sa spamätal a vyhrabal som sa spod hromady trosiek. Bol som ešte v miernom šoku a dával si dohromady, čo sa vlastne stalo. V tom som si spomenul na servírku, ktorá bola v dobe výbuchu vo vnútri, tak som vbehol dnu, pozrieť sa, či je v poriadku. Bola nažive. Ten muž ale toľko šťastia nemal. Snažil som sa servírku upokojiť a prehovoriť s ňou pár slov o tom, čo sa vlastne stalo. Videla len to, čo ja a tak som jej podal fľašku brandy, nech sa upokojí a preskúmal som vnútro kaviarne. Chcel som už vyjsť von, keď v tom ma niekto zastavil vo dverách …"
Príbeh plynie zo začiatku v pohodovom tempe, no čím viac odhaľujete nitky príbehu, tým viac naberá hra na spáde. Nestráca na tempe až do skvelého záveru. Pocit dobrodružstva umocňuje aj fakt, že George môže na určitých miestach v hre zomrieť. Našťastie sa to nedeje na každom rohu, ale len na miestach, kde sa to dá čakať. Napríklad vyjsť von z hotela, pred ktorým stoja dvaja mafiáni hľadajúc to, čo máte vo vrecku, nie je práve najšťastnejší nápad. Niekoľkokrát na vás bude namierená aj zbraň. V týchto okamihoch máte len pár sekúnd na rozmyslenie ďalšieho postupu. Spravíte chybný krok? BANG! Ste mŕtvy. Rozmýšľate príliš dlho? BANG! Ste mŕtvy.
Policajt: (Namieri zbraň na Georgea) Stojte!
George: Woah! Nestrieľajte! Som nevinný! Som Američan!
Policajt: Nevieš sa rozhodnúť, čo?
Ďalšou vecou, ktorú musím vynachváliť je skvelý dabing. Každá jedna postava stretnúc ju v hre je nadabovaná profesionálne. Každé slovo je správne precítené a každá hláška vyvolá úsmev na tvári. Humor je ďalšia vec musiac ju vypichnúť, pretože ten je jednoducho skvelý. Môžete ho vidieť aj na niektorých hláškach povaľujúc sa tu naokolo.
„Bol to muž nižšej postavy v policajnej uniforme. Mal čierne vlasy, udržiavané fúzy a tvár, ktorá nebola ničím výnimočná. Za ním vošiel dnu muž s vyholenou hlavou, briadkou, oblečený v columbovskom plášti. Bolo mi jasné, že sú to policajti, ktorí budú vyšetrovať ten výbuch. Snažil som sa im popísať toho klauna, no ignorovali ma. Nemal som na výber, musel som z kaviarne odísť. Nechápem to. Ako som mieril k východu, napadlo ma, že tí policajti prišli dosť rýchlo. Len nejakých päť minút po výbuchu. Neviem síce ako to chodí tu v Paríži, ale prišlo mi to podozrivé. Keď som si k tomu prirátal ich nezáujem o moje svedectvo, tak som nemusel dlho rozmýšľať nad tým, čo to znamenalo. Niečo tam smrdelo. Keď som vyšiel z kaviarne, tak ma tieto myšlienky opustili hneď ako som ju zbadal …"
S čím to vlastne Broken Sword spôsobil revolúciu? Prišiel s úplne novým spôsobom ovládania, ktorý bol tak jednoduchý, prehľadný a účinný dodnes neprekonaný. A prekonať ho snáď ani nie je možné. Dnešný hráči by si ťažko predstavili niečo lepšie ako interaktívny kurzor, meniaci sa vždy keď myš nasmerujete na nejaký aktívny objekt (stlačením ľavého tlačidla na myši zoberiete a pravým preskúmate). K tomu sa pridala rovnako jednoduchá manipulácia s inventárom zobrazujúcim na hornej lište a vzniklo ovládanie adventúr, aké poznáme dnes. Počas rozhovoru máte na výber niekoľko tém na spodnej lište, ale po ich vyčerpaní sa môžete postáv pýtať aj na všetky predmety vo vašom inventári. Každá postava, ktorú stretnete vám tak bude schopná povedať niečo iné. Na všetky predmety, naraziac na ne v hre. Na rozdiel od iných adventúr, však v celej hre zozbierate maximálne 20-30 predmetov a ťažisko hry teda leží v rozhovoroch s postavami (je ich cez 30). Čo ale nie je na škodu, lebo dialógy sú napísané majstrovsky.
George: Na francúzske dievča máš veľmi dobrú angličtinu.
Nico: Vďaka. Aj ty máš veľmi dobrú angličtinu na to, že si Američan.
Ani zvuková stránka nezaostala a hudba, či rôzne zvuky okolia sú na veľmi dobrej úrovni. Aj vďaka nim má hra skvelú, neopakovateľnú atmosféru, na ktorej sa samozrejme podieľa aj úžasná grafika. Dokáže okúzliť človeka aj dnes. Predstavte si, aké to bolo pred rokmi. Nádherná, osobitá 2D grafika plná drobných detailov si vás získa rovnako počas hry ako aj kreslených animácií. Postavy sa hýbu prirodzene, a keď som videl ako ladne sa George zdvíha zo zeme, či lezie po obrovskej kope sena, tak som si spomenul na niektoré dnešné adventúry, kde tieto pohyby pôsobia dosť nepresvedčivo (aj keď určite to nie je prípad všetkých).
„Dlhé čierne vlasy, nádherné modré oči, dokonalá postava. Keď sa ku mne prihovorila a ja som po prvýkrát začul jej hlas s tým najzmyselnejším francúzskym prízvukom, bol som v tom. Zistil som, že je novinárka na voľnej nohe, volá sa Nico. Povedala mi, že toto nie je prvýkrát, čo sa vraždilo za podobných okolností, a že vrah v kostýme vyčíňal už dvakrát predtým na rôznych miestach sveta. Napísala o tom aj článok, no nikto sa o to nezaujímal. Rozhodol som sa, že jej s prípadom pomôžem. Ťažko povedať, či som to urobil kvôli nej alebo viac kvôli vlastnej zvedavosti, no keď som sa už raz pustil do vyšetrovania, nemohol som prestať. Aj keď môj život bol mnohokrát ohrozený, cestoval som na neznáme miesta, spoznával nových ľudí, aj keď nie vždy práve priateľských a moja hladina adrenalínu bola často naplnená až po okraj, stálo to za to. Volám sa George Stobbart a toto je môj príbeh. Príbeh o zlomenom meči."
Ešte som sa nedostal k záporom hry, no ťažko povedať, či slávna pasáž s kozlom, či záchodovou „štetkou“ sa dá považovať za zápor. Na tom „zakysne“ zrejme každý a asi by to ani nebola dobrá adventúra bez nejakého toho „zákysu“. Hracia doba sa pohybuje okolo tých 10 – 15 hodín, čo vás na niekoľko večerov udrží v kreslách. Záverečný verdikt je teda z predchádzajúcich riadkov každému jasný. Broken Sword je nestarnúca klasika, ktorú neohlodal ani zub času a bez problémov dnes zabaví aj náročných hráčov.