Zombíci. Fenomén, ktorý v minulosti opantal celý svet. Filmy, seriály, komiksy… Nemŕtvi sa zabíjali vo veľkom a všade. Samozrejme, aj na počítačoch a konzolách! Aj vďaka tomu sme sa v roku 2008 dočkali vynikajúcej kooperatívnej zombie strieľačky Left 4 Dead a najmä jej pokračovania, ktoré si našlo svoju cestu do sŕdc miliónov hráčov. A hoci zombie mánia opadla, kvalitným novinkám nepovieme nie ani dnes. Patrí medzi ne aj duchovný nástupca Left 4 Dead s názvom Back 4 Blood?
Neviem ako vy, ale ja mám na Left 4 Dead 2 tie najkrajšie spomienky. Pamätám si, ako som hromžil, keď hru oznámili iba pár mesiacov po vydaní prvého dielu – ale následne som v nej strávil desiatky hodín a sprevádzala ma celým štúdiom na univerzite. O mojej láske ku kampani No Mercy a najmä záverečnému súboju na streche nemocnice by vám vedel rozprávať kolega Mário, s ktorým sme si (nielen) túto mapu zahrali mnohokrát. Dnes tu však nie sme preto, aby sme nostalgicky rozjímali nad 11 rokov starou hrou, ale aby sme sa tešili z titulu, ktorý kráča v jej šľapajach. Presne tak, priamo z dielne tvorcov Left 4 Dead prichádza Back 4 Blood.
Priznám sa, že k tejto originálne nazvanej multiplayerovej akcii som bol skeptický už od jej oznámenia. Prekážalo mi napríklad neustále omieľanie frázy „From the creators of Left 4 Dead”, ktorá taktne opomínala, že vývojári z Turtle Rock Studios majú na svedomí aj katastrofu v podaní Evolve. Áno, chápem, marketing, len mi to pripadalo, ako keby aj sami tvorcovia hrali na nostalgické city. Navyše, beta verzia nedopadla veľmi dobre – bola plná technických chýb a ani herný zážitok nebol taký, aby vo mne vzbudzoval optimizmus. Môžem však povedať, že nakoniec to dopadlo celkom dobre.
Na hru som sa pozrel s kolegom Ďurim, ktorému ďakujem za jeho trpezlivosť pri mojom rozčuľovaní. A za video. A za screenshoty. A dojmy, ktoré nájdete popri mojej recenzii.
Ako si spomína na Left 4 Dead Ďuri?
Left 4 Dead a hlavne jeho pokračovanie ma prvýkrát naplno dostali k hrám v kooperácii. Hra bola originálna, mimoriadne atmosférická a nechýbal jej lesk, na ktorý sme pri tituloch od Valve boli zvyknutí. Lenže od časov, keď bolo Left 4 Dead na výslní, uplynulo viac než desať rokov. Všetky žánre sa postupne menia, s nimi aj trendy a logicky aj očakávania hráčov. A popri hraní Back 4 Blood, podobne ako predtým pri World War Z, som si hovoril, že čo musí podobná zombie vyvražďovačka v spoločnosti troch ďalších hráčov obsahovať, aby ma opäť dokázala zabaviť tak, ako to kedysi dokázala legenda od Valve.
O čo teda ide?
Ak ste s Left 4 Dead nikdy nemali dočinenia, vedzte teda, že ide o kooperatívnu strieľačku, kde sa s ďalšími tromi hráčmi pokúšate prestrieľať hordami zombíkov v niekoľkých kampaniach a popritom plníte jednoduché úlohy. Kampane sú rozdelené na úrovne, pričom na konci každej z nich si v tzv. safehouse môžete vydýchnuť a načerpať nové sily. Po ceste nachádzate zbrane, náboje či lekárničky, a okrem klasických nemŕtvych na vás číhajú aj nebezpeční špeciálni, ktorí majú rôzne schopnosti. To je všetko. Nuž, a Back 4 Blood je to isté v bledomodrom len s malými zmenami.
Okrem toho, že jednotlivé postavy sa neodlišujú iba výzorom, ale aj schopnosťami a bonusmi, je tou najväčšou systém kartičiek. Tie si vyberáte na začiatku levelov a dodávajú vám rôzne bonusy, ktoré sa v niektorých prípadoch uplatňujú pre celý tím. Kartičiek je veľké množstvo a ďalšie si odomykáte vďaka tzv. „Supply Points”, ktoré dostávate za prechádzanie jednotlivých úrovní. Vytvoriť si navyše môžete rôzne sady, ktoré vyhovujú vášmu štýlu hry a danej postave, takže poskytujú aj celkom veľkú variabilitu hrateľnosti. Trochu sa iba obávam možnej monetizácie. Vývojári síce tvrdia, že nič také nehrozí, ale my o týchto sľuboch vieme svoje (žmurk-žmurk, Avengers).
Zatiaľ to neznie zle, že? Nuž, ono to totiž zlé vôbec nie je. Hra obsahuje tri dlhšie akty plus záverečný štvrtý, ktorý je vlastne boss fight, a prvé prejdenie môže trvať tak 7-8 hodín. Keď si nájdete svoju partiu, s ktorou aj komunikujete, vie to byť zábava, keďže pocit zo streľby je veľmi fajn a počiatočné nadšenie trvá celkom dlho. Navyše, k dispozícii máte slušné množstvo zbraní, ktoré si môžete vylepšovať, takže nejaký stereotyp len tak nehrozí. Objavovanie toho, čo Back 4 Blood ponúka, bolo jednoducho výborné.
Bez kamarátov ani na krok
Žiaľ, po pár hodinách sa začali objavovať prvé trhlinky a neskôr aj trhliny. Až na malé výnimky hre chýbajú zapamätania hodné momenty, ktorých bolo napr. v L4D 2 plno. Úrovne často splývajú, viackrát sa vrátite do už navštívených lokalít a celkovo to vyzerá fádne. Keby ste sa ma spýtali na ikonické momenty z nášho hrania, asi si spomeniem iba na dva levely – keď sme za melódie Ace of Spades od Megadeth bránili malý bar pred nájazdom zombíkov a zúfalú obranu na cintoríne pred kostolom, kde na nás v jednu chvíľu nabehli dvaja bossovia a traja špeciálni nemŕtvi. To je na hru za 60 eur málo. Inak si pamätám skôr len to, že hranie s náhodnými ľuďmi vôbec nie je zábava. Neviem, či sme mali smolu, ale vždy sme natrafili na niekoho, kto vôbec nespolupracoval, ignoroval naše rady a svojimi činmi na nás často zbytočne upozornil množstvo nepriateľov, čo znamenalo veľké problémy a nakoniec aj reštartovanie levelu.
Na Back 4 Blood jednoducho potrebujete svoju partiu, a to aj z dôvodu nevyváženej obťažnosti. Prvé levely sú na obťažnosti Recruit prechádzkou ružovou záhradou, to sa však rýchlo zmení a v niektorých úrovniach sme sa už museli poriadne oháňať. A to bola iba najľahšia obťažnosť! O tom, ako neslávne dopadlo niekoľko mojich pokusov na strednej, kde som hral s náhodnými ľuďmi, ani nehovorím. Áno, nepotrebujem, aby ma hra viedla za ručičku (to by bola naozaj smiešna apokalypsa), ale toto autori nevymysleli dobre. Medzi najľahšou a strednou obťažnosťou je totiž príliš veľký skok, ktorý rozhodne nie je pre občasných hráčov. Lenže čo keď je Recruit príliš jednoduchý a Veteran príliš ťažký? Vývojári navyše občas poňali zvýšenie obťažnosti tak, že jednoducho naraz poslali niekoľko špeciálnych zombíkov – napríklad do úzkej chodby v dome. Férovosť nadovšetko.
A čo na to Ďuri?
Back 4 Blood sa snaží hrateľnosť ovplyvniť mnohými prvkami a väčšina je naozaj krok vpred. Vďaka systému kartičiek nie je žiadna hra úplne rovnaká. Pred začiatkom aktu a každou jeho mapou si zvolíte jednu kartu s vami navrhnutého balíčka. Kariet je neúrekom a môžu byť ako ofenzívne, tak aj defenzívne či podporné pre celú vašu partiu. Lenže rovnako ako vy, karty aktivuje aj hra proti vám. A tak sa v ďalšej mape môžete stretnúť s obrnenými zombíkmi alebo väčším množstvom špeciálnych monštier. Okrem toho, v každej mape zbierate aj kredity, za ktoré môžete nakupovať vylepšenia a vybavenie. Vylepšiť je možné aj samotné zbrane a so základného samopalu sa môže v posledných fázach aktu stať hrozivá zbraň s brutálnou kadenciou, optikou, tlmičom a laserovým zameriavačom. Toto všetko znie v kombinácii s formulkou Left 4 Dead naozaj dobre. Je tu však jedno veľké ale.
Hre chýba duša. Ak je niečo, v čom oproti konkurencii Valve naozaj vyniká, tak sú to postavy v ich hrách. Sú dobre napísané, perfektne nadabované a dodávajú titulom šmrnc a charakter. Verím tomu, že mená a hlasy postáv z prvého a druhého dielu si pamätáte doteraz. Coach je doteraz môj obľúbenec. No a v Back 4 Blood? Okrem postavy Mom, ktorú dookola hral môj hlavný spoluhráč, neviem povedať o žiadnej nič a nespomínam si ani na ich mená. Žiaľ, toto isté platí aj o prostredí. Jediným svetlým momentom bola perfektná časť s jukeboxom, slúžiacim na odlákanie nemŕtvych od utekajúcich civilistov. Prostredie bolo navyše v každom akte výrazne recyklované a do jednotlivých lokalít sa vrátite viac než dvakrát.
Ďalšie nedostatky
Súhlasím. A tejto ambicióznej novinke by som vytkol aj ďalšie veci. Rozumiem, že boti nemôžu byť lepší ako hráči, ale ich umelá inteligencia je občas na zaplakanie a nezriedka sa stalo, že sa kdesi zasekli. Našťastie, nemusíte na nich čakať, keďže časom sa k vám teleportujú. Taktiež nerozumiem, prečo sa zo zbraní nedajú dať dole vylepšenia a presunúť ich na inú zbraň, samozrejme, rovnakého typu. A chudery sniperky, v tejto hre sú v podstate k ničomu, hoci sa mi zdalo, že počas putovania levelmi sme ich nachádzali na každom kroku. Možno preto ľudstvo prehráva vojnu s oživenými mŕtvolami…
A čo sa týka technickej stránky, tam je to slovami klasika pol na pol. Na jednej strane hra beží skvele aj na mojom, relatívne starom, PC a vyzerá veľmi dobre. Na druhej strane sme sa stretli s kopou bugov a technických problémov, ktoré herné večery dokázali celkom znechutiť. Mám pocit, že časom sa to zlepšilo, ale minimálne počas prvých dní som párkrát musel celú hru reštartovať a do módu Swarm som sa občas ani nevedel dostať.
Ďuri?
Bugy a technická stránka
Hre podráža kolená aj vysoké množstvo bugov. Za niekoľko herných večerov sme zaznamenali kopu bugov ovplyvňujúcich hrateľnosť alebo vizuálnu stránku. Napríklad okamžitú smrť pri pokuse zísť dole rebríkom alebo nemožnosť vidieť, čo signalizuje jeden hráč ostatným, radím medzi tie vážnejšie, ktoré by sa po betatestovaní do finálneho produktu dostať nemali.
Pokiaľ ste hrali betu Back 4 Blood a nepatríte medzi šťastlivcov s moderným hardvérom, určite ste zaznamenali, ako biedne sa hýbala. Obraz sa trhal, framerate skákal hore-dole a pre plynulý chod ste museli nejaký čas stráviť v nastaveniach. O to viac ma prekvapilo, ako extrémne dobre sa hra fičí po vydaní. Žiadne z predchádzajúcich problémov sa neopakujú a aj na mojej zostave s GTX 1070 hrám v najvyšších možných detailoch v 1440p bez poklesov fps pod 60. Hra navyše vôbec nevyzerá zle, hoci nejde o žiadne textúry s ultravysokou kvalitou. Štylizáciou a dobrými efektami ale vytvára celok s kvalitným vizuálom. Po stránke zvukov tiež nie je čo vyčítať a vývojári si dali pozor aj na to, aby zvuky rozličných špeciálnych zombie bol dostatočne unikátny, aby hráč vedel, na čo si dať pozor.
S botmi sa to neoplatí
Hrať sám s botmi nemá význam. Nielen preto, že sa váš progres nijak nezvyšuje, ale ich umelá inteligencia je veľmi biedna. Svetlým bodom môže byť, že vývojári už teraz sľubujú vylepšenia a prerobenie zážitku pre jedného hráča. Lenže hrať s cudzími z našej skúsenosti tiež nemá význam a nakoniec sme sa v prípade chýbajúceho spoluhráča z našej partie radšej obrátili na bota, ktorý nás aspoň nasledoval a zámerne hru nekazil.
Mód Swarm je veľmi biedna náplasť na ranu po chýbajúcom režime verzus, ktorý ponúkal napríklad Left 4 Dead 2. Proti hráčov hrajúcim za jednotlivé monštrá sa stretnete Tu sa v malej aréne stretnú hráči, ktorí sa zhostia kontroly nad špeciálnymi monštrami a ich cieľom je zabiť hráčov, ktorí sú preživší. Navyše, po technickej stránke je na tom tento režim katastrofálne. Pripojiť sa a dohrať zápas sa nám podarilo hádam až na šiestykrát a zážitok to tiež nebol bohvieaký. Podobne ako prítomnosť botov, aj tento mód mi príde narýchlo „zbúchaný“, len aby obsah tohto typu v hre vôbec bol.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Back 4 Blood 2021
- Platforma: PC
- Žáner: Multiplayerová FPS
- Vývojár: Turtle Rock Studios
- Vydavateľ: Warner Bros Interactive
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
Galéria