Vedeli ste, že sa Final Fantasy III v klasickej 2D grafike prvýkrát od roku 1990 dostáva oficiálne na západ až práve týmto vydaním Pixel Remaster? Dodnes bola 2D verzia z konzoly NES exkluzívna len pre Japonsko a k nám sa svojho času dostal až zaujímavo podaný 3D remake na Nintendo DS, ktorý bol neskôr vydaný aj na iné platformy. Pre fanúšikov série je tento moment veľmi cenný, nakoľko sa tým uzatvára jeden obrovský kruh výčitiek a frustrácie, že my, západní hráči, sme boli tak dlho ukracovaní o tento kus videohernej histórie, čo mnohí častokrát vnímali až veľmi osobne.
Osobne som veľmi rád, že aj my môžeme okúsiť Final Fantasy III v (takmer) pôvodnom znení. Ako fanúšik Final Fantasy sa teraz cítim konečne kompletný. No, teraz už samozrejme preháňam a zbytočne dramatizujem, nakoľko rozhodne nejde o to Final Fantasy III, ktoré bolo vydané na NES. Tak ako predchádzajúce dva diely série Pixel Remaster, tak aj tretí diel totižto zasiahla veľká vlna modernizácie, uľahčení a zvláštnych dizajnových rozhodnutí, ktoré zbytočne podkopávajú odkaz originálnych verzií hier. Aj napriek kritike, ktorú voči hre už mám nachystanú, musím chlapsky priznať, že tento diel je zo všetkých troch vo všeobecnosti najlepšie vybalansovaný a predovšetkým v druhej polovici hry sa už ani náhodou nebudete cítiť ako bohovia ničiaci všetko pred vami jedným úderom.
Čo ma na hre najviac prekvapilo, bolo asi to uvedomenie si, aký krásny svet táto hra má a aký nečakaný prvok obsahuje. Hra sa oproti omnoho príbehovejšej dvojke vracia späť k štýlu prvého dielu, ktorý sa niesol len vo vlažnom rozprávaní deja a skôr nechával interpretáciu príbehu na predstave hráčov. Taktiež sa vracajú kryštály ovládajúce jednotlivé elementy sveta a Bojovníci svetla. Predsa len, je to iné, než bol prvý diel. Svet je prepracovanejší, má bohatšiu mytológiu, zaujímavo poníma opozitný Svet temnoty ako protiklad Svet svetla, v ktorom žijú hlavní predstavitelia hry.
Nechcem prezrádzať veľa, lebo objavovanie sveta a jeho zákonitostí patrí medzi ťažné elementy celej hry. Hra taktiež veľmi dobre pracuje s nepriamym rozprávaním príbehu, v ktorom exceloval predchádzajúci diel. Myslím tým taký štýl rozvíjania príbehu, v ktorom sa vysvetlenia určitých, už zažitých, dejov, dozviete nepriamo, trebárs tým, že vám nejaká postava niečo povie alebo sa o tom dočítate v nejakej knihe, no pritom je na vás, či tú knihu nájdete a prečítate alebo či sa k tej postave prihovoríte.
Je možné, že túto hru poznáte zo spomínaného 3D remaku a tak ste zvyknutí na mená Luneth, Arc, Refia a Ingus, čiže mená hlavných predstaviteľov, ako aj na ich príbehové pozadie a charakter. Verzia Pixel Remaster však pracuje s pôvodnou hrou, čiže nič z toho tu nenájdete. Postavy nemajú určené mená a ani vykreslený charakter a na rozdiel od 3D remaku, kedy ste úvod hrali len s Lunethom a ďalších členov družiny ste získali postupne, začínate hru so všetkými postavami ako v pôvodnej NES verzii. Takýchto zmien tu je pochopiteľne viac. Niektoré súvisia s tým, že hra ťaží z pôvodnej hry a iné s tým, že ide o črty spojené s verziu Pixel Remaster. Napríklad úvodné povolanie Freelancer z 3D remaku sa tu volá Onion Knight.
Čím sa prvá verzia Final Fantasy III preslávila, bol systém povolaní, ktorý sa neobmedzoval len na počiatočné zvolenie povolaní, ktoré ste následne používali celú hru, ale umožňoval získavať aj nové, pričom ste si ich mohli aj ľubovoľne meniť. Tento systém je v Pixel Remaster v podstate nezmenený, až na to, že tentokrát nie ste ničím obmedzovaní. V NES verzii ste museli dosiahnuť určitý počet špeciálnych kapacitných bodov, než ste mohli postave zmeniť povolanie, v Pixel Remaster verzii toto obmedzenie úplne mizne a meniť môžete okamžite a kedykoľvek.
Stále nie som rozhodnutý, či ide o zmenu k lepšiemu alebo horšiemu. Iste, ak môžete niečo meniť bez toho, aby ste boli obmedzovaní, udržuje to hernú dynamiku, no naopak to hru tak trocha zľahčuje. Uvediem prípad. Ak máte mŕtvu postavu a nemáte po ruke žiadny Phoenix Down, ktorým by ste ju oživili, a taktiež žiadna vaša postava nie je White Mage, jednoducho zmeníte povolanie tej postave, ktorá už bola raz mágom a teda má odomknuté jednotlivé položky mágie, a tak mŕtvu postavu oživíte. Pôvodne by ste museli najprv nazbierať spomínané špeciálne body v bojoch, ak ste teda nemali žiadne, a to mohlo znamenať risk v prostrediach, v ktorých sa nachádzajú silní nepriatelia. Celkovo to taktiež znamenalo obmedzenie toho, aby ste sa mohli bez problémov stať všetkým. Bol to v podstate taký kompromis – máte možnosť meniť povolania, avšak musíte splniť určitú podmienku.
Celkovo je v hre 23 povolaní, pričom každé z nich má určené, aký typ výzbroje a zbraní môže používať a taktiež špeciálnu schopnosť vyplývajúcu z konkrétneho povolania. Zlodej môže otvárať zámky bez použitia špeciálnych kľúčov a kradnúť nepriateľom veci počas bojov, Geomancer zasa využíva silu zemských živlov a pomocou schopnosti Terrain môže zosielať silné kúzla ako zemetrasenie či tornádo, Dark Knight oplýva schopnosťou seknúť všetkých nepriateľov na obrazovke a napríklad Evoker sa špecializuje na vyvolávacie kúzla typu Titan, Shiva, Ifrit alebo Bahamuth. Práve tretí diel je prvým, v ktorom sa objavili tieto mocné magické bytosti. Je zábavné skúšať rôzne kombinácie povolaní, aj keď nie všetky sú rovnako nápomocné.
Predchádzajúcim dvom Pixel Remasterom som vyčítal ich veľké zľahčenie. Obe hry, aj keď vývojármi uvádzané remastery NES verzií, neobsahovali náročnosť pôvodných hier, ale tak ako grafický základ, tak aj náročnosť hrateľnosti mala základ vo verzii vydanej pre Game Boy Advance. O Final Fantasy hrách vydaných na tento handheld od Nintenda je známe, že boli založené na easy náročnostiach z Final Fantasy Origins, ktoré vyšlo o pár rokov skôr na prvý PlayStation, a z toho dôvodu boli veľmi jednoduché aj Final Fantasy Pixel Remaster a Final Fantasy II Pixel Remaster. Avšak tretí diel na Game Boy Advance nikdy nevyšiel, čiže tvorcovia nemohli len jednoducho skopírovať náročnosť, a hneď je to aj cítiť počas hrania.
Pôvodný diel Final Fantasy III nebol dokonalý, ako napokon žiadna stará Final Fantasy hra, a je to vidieť aj v tejto verzii. Narážam tým na náročnosť v približne prvej polovici hry, nakoľko tá sa viac menej podobá na mnou kritizované diely, avšak s jednou odlišnosťou. Boje proti bossom boli doteraz len vtipom, no už prvý boss v trojke dá zabrať a tak si uvedomíte, že toto predsa len nebude takou prechádzkou ružovou záhradou. A to veru nebude. V druhej polovici hry, keď sa hrateľnosť a svet otvoria, sa aj nepriatelia stanú silnejšími. Už nepadnú po jednom či dvoch úderoch, už vám nevezmú len 30 HP, zatiaľ čo vy máte 1000 HP. Už sa zranenia totiž budú počítať v stovkách HP a vďaka tomu súboje naberú na napätí a početných smrtiach tých najslabších členoch vašej družiny.
Nepriatelia sa stanú agresívnejšími, zrazu ich bude viac na obrazovke a taktiež budú mať aj rôzne špeciálne schopnosti, napríklad rozdvojenie sa. Niektorí, sami o sebe vlastne neškodní, budú mať schopnosť vyvolať duchov, ktorí vám hneď vezmú aj viac než polovicu života. Aj keď by som si samozrejme prial ešte nejakú dodatočnú vyššiu náročnosť (ako inak, fanúšikovia Final Fantasy majú tieto hry prejdené krížom krážom), už v tomto stave je to omnoho lepšie než predtým. Obzvlášť bossovia sú skvelí, nápadití a ich náročnosť sa neustále zvyšuje. Posledný dungeon je nimi doslova preplnený a každý z nich je o dosť ťažší, než ten predchádzajúci. Tento Pixel Remaster si vypožičiava HP bossov z 3D Remake verzie a to je len dobre, lebo bossovia v remaku sú rozhodne náročnejší než v NES verzii a tým pádom sú náročnejší aj tu.
Táto verzia má samozrejme aj iné uľahčenia, než len odstránenie kapacitných bodov, a to je aj dôvod prečo dostala „len“ slabšie štyri body. Phoenix Down si je už možné kúpiť v obchodoch, čo v originálnej hre nebolo (na druhej strane, nie je tu možnosť kúpiť Ether, ktorý tak uškodil pixel-remasterovanej jednotke). Máte tiež možnosť vidieť minimapu, šprintovať a ukladať hru v dungeonoch (pričom pohyb samotný je znova o takých 30% zrýchlený). Jednoducho všetky veci, ktoré prišli s touto Pixel Remaster sériou, ktoré som kritizoval už v predchádzajúcich recenziách.
Na druhej strane, ostal som veľmi potešený, keď som zistil, že v tejto hre už nezarábate ako na bežiacom páse. Vždy sa mi počas hrania stalo, že som nemal dostatok peňazí na nákup tých najúčinnejších vecí v danej časti hry. Nechýbalo síce veľa, no aj to sa počíta k tomu, aby som o tejto hre nehovoril ako o príliš zautomatizovanej, v ktorej si kúpite všetko, čo vidíte a súboje vyhráte obyčajným stlačením AUTOBATTLE. Veci sú tu o niečo lacnejšie než v originálnej hre, no nie všetky a nie o veľa. Napríklad jedny z najlepších kúziel Meteor alebo Death tu stoja 55 000 gilov, zatiaľ čo v pôvodnej hre stáli 60 000 gilov. Rozdiel nie je tak priepastný.
Za čo musím hru poriadne skritizovať z hľadiska dizajnu, je spôsob, s akým narába s tajnými chodbami. V pôvodnej hre to boli v podstate puzzle. Ak ste v stenách našli nezrovnalosti, vedeli ste, že tam vedie tajná cesta, ak ste sa ale dostali do slepej uličky, kde bolo tých nezrovnalostí viac, nikdy ste nevedeli, ktorá cesta je tá správna, ktorá len falošná nevedúca nikam a ktorá viedla do nejakej bonusovej miestnosti. To bolo z dôsledku toho, že vám hra po vstupe do tej chodby neukázala cestu, ale orientovali ste sa len podľa toho, ako vaša postava naráža do neviditeľných stien. V tejto verzii vám hra nielenže ukáže celú cestu, čím odpadáva minimálne polovica zábavy, ale z nepochopiteľného hľadiska vám ukáže aj iné skryté chodby, ktoré sú v tom čase v zábere a pritom ani nemusia mať s chodbou, v ktorej sa nachádzate, nič spoločné. Jednoducho vám tak hra ukáže všetko skryté v prostredí. A to ani nehovorím o minimape v dungeonoch, ktorá sa neustále sama zapína, hoci ju vypnete, a zobrazuje skryté miestnosti automaticky bez toho, aby ste ich predtým vôbec objavili.
A pri mapách ešte ostaneme. Tak ako v prvej a druhej časti, tak aj v trojke sa môžete ľubovoľne kedykoľvek pozrieť na mapu sveta. Avšak problém je v tom, že pôvodná hra umožňovala tú mapu zobraziť len dvoma spôsobmi – použitím predmetu Gnomish Bread alebo kúzla Sight, a tieto veci sa tu stále nachádzajú. Gnomish Bread a Sight vám síce okrem mapy sivými bodíkmi na mape ukážu aj „body záujmu“, stále to však nie je dostatočné na to, aby som ich označil za plnohodnotné veci, za ktoré by ste v hre mali utratiť svoje peniaze.
Táto hra je paradoxne najkratšia z doterajších troch. Paradoxne preto, lebo obsahuje nie jeden, nie dva, ale dokonca dva a pol veľkého sveta, no aj tak sa stále dá dokončiť najrýchlejšie. Počítadlo v hre sa mi zastavilo niečo nad 20 hodinami, čo je výrazne menej, než v prípade predchádzajúcich dielov. Hovorím tu o rozdiele 8 až 10 hodín a to je, ako určite aj vy uznáte, dosť.
Ako inak, aj na Final Fantasy III Pixel Remaster je najlepší soundtrack, zremasterovaný Nobuom Uemacom. Dovolím si tvrdiť, že soundtrack pre tretí diel bol jeho najlepším soundtrackom, ktorý dovtedy zložil. Krásne kompozície, mohutné a vrstevnaté skladby, rozmanité nápady, skutočne radosť počúvať hlavne teraz, keď je to všetko pekne prepracované do živých nástrojoch, ktorým dopomáhajú kvalitné samply syntetizérov. Graficky je na tom hra rovnako ako predchádzajúce časti, čiže veľmi pekne, obzvlášť nové sprity postáv sú podarené. Agresívnosť CRT filtra na oči by opäť ale trebalo o trochu zjemniť a tak, ako v predchádzajúcich dvoch hrách, aj v tejto som mal veľký problém s bezdrôtovým ovládačom Xbox Series Controller, nakoľko som s ním mal pri hraní veľký lag.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
FINAL FANTASY III PIXEL REMASTER 2021
- Platforma: PC
- Žáner: RPG
- Vývojár: Square Enix
- Vydavateľ: Square Enix