RECENZIA: Death Stranding - klenot PlayStationu zavítal na PC a ja som nadšením celé noci nespal

02. 08. 2020Martin RáczRecenzie Komentáre

Namáhavým a ťažkým krokom sa trmácam mesačnou, spustošenou krajinou. Tempo mám pomalé, utrápené, osamelé, smutné, bezradné...

Presne ako dnešný svet. Som na to sám. Držím v rukách všetko a zároveň nič, snažím sa udržať vodu v roztvorenej dlani, ale ona mi uniká pomedzi prsty. Neviem, čo si počať, cítim zúfalstvo, no vytrvalosť ma neopúšťa. Som na to len ja, ja to mám všetko v rukách. Osud ľudstva je na mojich pleciach. Nesiem ho na chrbte ošarpanou krajinou, holými pláňami, kde ani živáčika v nedohľadne. Nesiem na pleciach všetko, je to môj osud, moje poslanie, som totiž jediný, som unikátny. Som posol. Tichú, na oko pokojnú krajinu brázdi len svišťanie vetra, no za oponou pokory drieme zlovestné ticho. Počujem kamenistú podstielku, ako mi škrípe pod nohami, a vnímam len vlastný zrýchlený dych. Náklad je ťažký a terén nemilosrdný, ale svoju prácu musím dokončiť stoj čo stoj. Dýcham pravidelne, počúvam škripot kamenistej pôdy a poryvy vetra mi bičujú skúsenú tvár. Vietor sa pomaly, ba až kradmo zdvíha a v diaľke mierne zavíja. Ale ja tomu neprikladám prílišnú pozornosť, snažím sa držať dobré tempo a udržať balans na nerovnom povrchu. Narazím na koryto širokej rieky, ticho šepoce a jemnučko oblizuje vystupujúce kamene. Nie je priveľmi hlboká, ale prúd je silný a ja v duchu prepočítavam svoje možnosti. V tom zrazu obďaleč, sotva pár desiatok krokov, niečo pretína celú šírku koryta. Nie.

To sa mi marí, to nemôže byť... A predsa. Je to rebrík. Ako to? Som tu predsa len ja, toto je moja práca, nikto iný to nedokáže urobiť, tak ako? Nechám myšlienky myšlienkami, pretože ma z nich vytrhlo niečo iné. Niečo oveľa dôležitejšie, niečo nebezpečnejšie. Vietor sa opäť zdvihol a moje zmysly ešte väčšmi zbystrili. Podhodil som si neľahké bremeno na chrbte a zrýchlil krok. To nie je dobré znamenie, musím pridať do kroku, kým sa nerozprší, kým neprídu. Zrýchlim tempo a opäť sledujem len svoj dych a vrzgot terénu. Tentokrát však už po očku sledujem správanie vetra. Nepochybne silnie a ja ešte pridám do kroku. Kým neprídu, kým sa nerozprší. Kým neprídu oni, prízraky. Kráčam tak rýchlo, že ma začínajú páliť holenné kosti, svaly sú v jednom ohni, ale pokračujem, hoci ma ťaží neľudsky veľké bremeno. Môj dych je už taký rýchly, že začínam pomaly pachtiť, srdce pumpuje na plné obrátky, až počujem, ako mi búši v ušiach. Vietor sa opäť zdvihol, už fičal zreteľne a neomylne, keď som zacítil, ako mi popred nos presvišťala prvá kvapka časodažďa. Okamžite si naťahujem kapucňu na špeciálnom overale a už viem, že ma nečaká nič dobré. Opäť zrýchlim, až takmer bežím, snažím sa sledovať dych, ale telo ma začína zrádzať, záťaž je priveľká a tempo prirýchle. Už sa zreteľne rozpršalo, čo znamená istú nevyhnutnosť. Bojujem s vlastnou vytrvalosťou z celých síl, ale nestačí to. Nestíham a oni si idú pre mňa. Pocítil som zlovestný chlad a vlasy na zátylku sa mi nepríjemne zježili. Hrtan mi zviera neviditeľné chápadlo a lapám po dychu. Srdce búši, tentokrát podporené adrenalínom a strachom z nevyhnutného. Úzkosť ma paralyzovala a šepot temnoty je stále hlasnejší. Blížia sa. Prízraky. Smrť. Príliv smrti.

Neistota...

Zmätení? To je v poriadku, aj ja som bol. Zmätenosť patrí k tomuto svojráznemu dielu tak nejak od začiatku. Už pri prvých náhľadoch na Death Stranding v roku 2016 sa pocity mnohých fanúšikov nedali opísať inak ako zmätené.

Prvé hodiny sa teda tiež budú niesť v podobnom duchu. Nielen príbeh, ale aj neznáme pojmy vám bude hra predostierať ako hotovú záležitosť a všetko sa to deje akosi in medias res. Avšak tento štýl rozprávania príbehu, keď vás autori hodia rovno do hlbokej vody, je zároveň aj dobrým magnetom - celé univerzum si vás ihneď podmaní a vy ho budete chcieť poznať dopodrobna. Ani neviem, či vás mám zamestnávať podrobnosťami, keďže sme vám priniesli recenziu Death Stranding, ešte keď bola exkluzívne pre PlayStation a vy, ak ste ju čítali, už určite poznáte pozadie a princíp hrateľnosti. Aj toto bol dôvod, prečo som mal pred recenzovaním PC verzie absolútny rešpekt. V prvom rade išlo o to, ako na mňa hra zapôsobí. Celosvetovo uznávaný „majsterštik“ sa mi predsa bude musieť páčiť, alebo nie? Čo ak ma jednoducho nebude baviť? Čo ak celé roky hrania povrchných titulov zanechali vo mne takú hlbokú stopu, že už nedokážem doceniť skutočnú kvalitu? Bude to naozaj skutočná kvalita, alebo len preceňovaný titul od uznávaného tvorcu? Zažíval som podobnú neistotu, ako keď som prvýkrát vykročil do neznámeho sveta plného nástrah. A teraz odpovede nielen na moje otázky. Áno – hra ma naozaj bavila. Áno – Death Stranding je absolútny unikát aj navzdory všetkým superlatívom, ktoré ste o hre doteraz čítali alebo počuli. Áno – tento titul si jednoducho naozaj treba vyskúšať, aby ste zistili, či to bude niečo pre vás.

Časodážď, prízraky, deti z polomŕtvych matiek a filmový príbeh...

Death Stranding kladie maximálny dôraz na rozprávanie príbehu ihneď od začiatku. Takisto ihneď od začiatku spozorujete typický rukopis Hidea Kodžimu. Perfektný dojem umocňujú aj kvalitní herci, originálny, no pritom absolútne uveriteľný svet a dlhé prestrihové scény, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Netflix. Death Stranding vás ponorí do sveta, ktorý je kombináciou sci-fi, mysteriózneho a hororového žánru, no nechýba mu ani akcia a silné tézy, ktoré sa neboja zájsť až do úplnej hĺbky. Do podstaty nás samotných, nášho bytia. Toto všetko navyše obaľuje do zaujímavého otvoreného sveta a celú myšlienku zľahka dochucuje originálnou hrateľnosťou a online prepojením medzi jednotlivými hráčmi.

Kodžima vymyslel svet, v ktorom ľudská rasa bojuje nielen s existenčnými problémami, ale trápi ju aj izolácia od okolitého sveta. Svet tam vonku totiž už nepatrí ľuďom, ale ovládli ho iné stvorenia. Prízraky, duše alebo v miestnej terminológii VV, ktoré uviazli medzi dvoma svetmi, sú postrachom všetkého živého a všetko, čo stretnú, budú chcieť stiahnuť „na druhú stranu“. Jednou z nádejí ľudstva, v tomto prípade konkrétne Ameriky – pretože ako v každom americkom „béčku“, aj tu svet rovná sa Amerika – ste vy ako nosič. Ľudia sú roztrieštení na rôznych miestach a von už od strachu ani nevychádzajú. Niektorí dokonca nevedia, či tam vonku okrem nich ešte niekto prežil. Ľudia ako vy, doručovatelia, sú jediná nádej vďaka tomu, že majú jedinečnú schopnosť tvory tam vonku „vycítiť“ a ubrániť sa, aby ich polapili. Na vás teda bude, aby ste týmito nebezpečnými miestami putovali a doručovali materiály, vybavenie a informácie. Aby ste dávali ľuďom nádej a povedali im, že tu ešte niekto je. Povedali im, že sa treba spojiť a bojovať o prežitie druhu.

V putovaní vám pomáhajú nielen vaše ojedinelé zmysly, ale aj vaše BB, čiže Bridge Baby, ktoré v českom preklade hry dostalo z nejakého dôvodu skratku PP. Nenarodené dieťa vyňaté z tela takmer mŕtvej matky a umiestnené do špeciálneho prenosného inkubátora vám zaistí lepšie prepojenie medzi svetom živých a mŕtvych. PP totiž majú schopnosť detegovať prízraky v okolí a včas vás upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo. Morbídne, fascinujúce a tiež znepokojujúce, čo všetko sa skrýva v Kodžimovej hlave.

A tak putujete svetom (zdanlivo) osamelý, číhate na riziko a bojujete s časodažďom. Svet narušený na dimenzionálnej úrovni je zmietaný prívalmi časodažďa, ktorý na čo siahne, to poznamená zubom času. Vy sa síce chránite špeciálnym overalom, ale váš materiál a vybavenie, ktoré nesiete, podlieha jeho poškodeniu. Kontajnery sú síce uspôsobené, aby niečo vydržali aj za nepriaznivého počasia, ale čas bude vaším súperom. Náklad sa počas moknutia opotrebováva a ak sa budete svetom túlať pridlho, môže sa stať, že sa úplne znehodnotí a vy pôjdete zbytočne.

Uznávam, že keď sa to tak vezme, pôsobí to naozaj obyčajne a vy si ihneď poviete „áno, veď to je ten walking simulator, o ktorom všetci rozprávajú“. Ale verte či nie, nie je to tak. Iste, budete veľa kráčať svetom a podstata všetkého je vlastne doručovanie, ale hra vám postupne odkrýva omnoho rozsiahlejší koncept, ktorý je počas vášho postupu stále zábavnejší. Nenechajte sa preto po pár hodinách odradiť a počkajte si, kým sa vám Death Stranding ukáže naozaj. Postupne sa tiež dostávate aj k zbraniam a súbojom s ďalším nepriateľom, ktorý vonku číha – lovcami kuriérov.

Len doplním, že hrateľnosť tiež veľmi dobre sceľuje aj systém prepojenia s ostatnými kuriérmi, takže na mape počas vášho putovania môžete vidieť stopy, ktoré tam zanechali ostatní. Kde-tu sa objaví dobre uložený rebrík alebo lano, ktoré vám pomôže zdolať neľahký terén. Rovnako aj vy, pokiaľ si uľahčíte priechod ťažko prístupným miestom, tak môžete pomôcť druhým, ktorí pôjdu vo vašich šľapajach. Tieto pomôcky si môžete navzájom ohodnotiť lajkami, ktoré zbierate aj počas prierezu hrou a potom vám zvyšujú skúsenosť, úroveň a tak podobne. Páčiky teda dostávate aj od NPC postáv, slúžia ako vaše hodnotenie a postupne si tak vo svete zvyšujete reputáciu.

Putovanie po svete si postupne uľahčujete napríklad výrobou zbraní či získaním vozidiel a ako sa učíte princíp a vstrebávate rozsiahle množstvo možností, stáva sa aj hra naozaj zábavnou a návykovou. Príbehových či gameplay elementov je tu ešte oveľa viac a neustále pribúdajú. Postupne obnovujete spustošené miesta a krajina sa výrazne mení. Vaše putovanie po svete dostáva s postupom času úplne iný rozmer. Dokážete sa pohybovať rýchlejšie a ako dávate dokopy svet, dostávate sa aj k rôznym vylepšeniam. Staviate cesty, mosty a rôzne ďalšie budovy, ktoré sú tiež sprístupnené ostatným hráčom.

Okrem krásneho grafického spracovania, návykovej hrateľnosti a dokonalých hereckých výkonov podporených prepracovaným scenárom si budete v hre užívať aj famózny soundtrack. Hudobná a zvuková kulisa posúva toto dielo ešte o krôčik dopredu. Dobrý výber zvukov a hudby dodáva tú správnu atmosféru nielen súbojom. Počas vašich prvých výprav temným svetom vám určite neraz spôsobia zimomriavky. Ten pocit, keď som sa prvý raz plížil cez územie VV, zostane vo mne ešte dlho.

4K a 60 fps Decima enginu pristane...

Keďže Death Stranding sa (možno trocha nečakane) dostal aj na PC, prinášame vám teda dojmy z hrania z kresla za stolom. Vďaka prívetivým požiadavkám na výkon zariadenia nebudete mať s hraním problém ani na starších zostavách. Výkon je dobre vyvážený a stabilný a počas môjho hrania som nezaznamenal žiadne problémy. Svoju úlohu pri tom určite zohral aj fakt, že pôvodne bol titul navrhnutý na 7-ročný hardvér, ktorým disponuje základná PS4. Jediné, čo sa mohlo pri prechode platformami pokaziť, je nedoladenie technickej stránky, ale, našťastie, k ničomu takému nedošlo. Hru sme mali možnosť odskúšať na rôznych zostavách, respektíve dvoch konkurenčných grafických kartách AMD RX 5700 XT a NVIDIA RTX 2070. Na AMD sa Death Stranding nedala zahanbiť a bežala krásne. V priemere dosahovala 120 snímok za sekundu pri najvyššom nastavení. To je naozaj famózny výsledok a opäť to vyzdvihuje dobré spracovanie portu. Aby som tieto informácie doplnil, ešte spomeniem, že tento výsledok prislúchal FullHD rozlíšeniu. Na vyšších rozlíšeniach tak potom priemer FPS išiel podľa priamej úmernosti smerom nadol, ale výsledky boli stále viac ako uspokojivé. V 2K rozlíšení hra dosahovala v priemere 100 fps a najväčší skok som zaznamenal pri 4K, kde bol prepad naozaj markantný. 2160p tak prinieslo u mňa výsledok pri najvyššom grafickom nastavení niečo okolo 50 snímok za sekundu, čo však je stále bravúrne. Ešte upresním, že tieto hodnoty som dosiahol na i5-9600K so 16 GB operačnej pamäte. Výsledky sú teda naozaj dobré, ale treba spomenúť, že tomu dopomáha aj to, že prechod medzi zariadeniami nie je po grafickej stránke až taký výrazný. Hoci rozdiel tu, pravdaže, je a už len možnosť užiť si hru v 120 fps je naozaj zážitok. Ale napriek tomu musím povedať, že PC verzia Death Stranding má ešte rezervy a najviac sa to podpísalo na nižšej kvalite vody a tieňov. Medzi tými oproti PS4 Pro verzii nie je prakticky žiadny rozdiel. Tu dostanú do budúcna určite priestor aj nejaké fanúšikovské modifikácie. Hlavnými lákadlami, prečo si hru skúsiť na PC, je okrem výhod, ako je lepšie snímkovanie a možnosť ultra širokouhlého rozlíšenia, aj funkcia DLSS 2.0, ktorú podporujú exkluzívne NVIDIA RTX karty. Tejto funkcionalite sme venovali celý samostatný článok, na ktorý by ste určite mali upriamiť svoju pozornosť, najmä ak ste v zelenom tíme.

PC verzia Death Stranding priniesla so sebou nielen grafické vylepšenia. Jednou z noviniek je aj pridanie fotomódu, ktorý ponúkne oddych od nebezpečného sveta a dovolí vám nerušene si vychutnať vizuál. Prináša rozsiahle množstvo nastavení, ponúkne regulovanie ohniskovej vzdialenosti, rôzne filtre, môžete zmeniť pozíciu, v ktorej Sam stojí, ako sa tvári, meniť vlastnosti objektívu či clonu. Je toho naozaj dosť a ak vás fotenie baví, určite tu strávite množstvo času.

Ovládanie, ktoré bolo pôvodne ladené na konzoly, je tiež dobre pretransformované pre klávesnicu a myš, ale hra, samozrejme, podporuje aj gamepady. Ovládanie je dobré a ľahko si naň privyknete. Žiadne kŕčovité prechytávanie kláves, ktoré by boli nelogicky umiestnené, sa nekoná a ovládanie je nastavené veľmi prirodzene. Samozrejme, nič vám nebráni v tom, aby ste si ho prestavili podľa seba.

Death Stranding vo výsledku svojím prechodom na PC nesklamal, práve naopak, veľmi milo prekvapil. Príbeh, ktorý bravúrne vyrozprával na PlayStation, už iný nebude, ale to najdôležitejšie, teda technickú stránku, zvládol na výbornú. Hoci s drobnými chybičkami, akými môžu byť niektoré slabšie textúry či chudobnejšia ponuka grafických nastavení. Spočiatku som súperil aj s neprehľadnosťou niektorých menu, ale na to sa dá časom zvyknúť. Ako vždy, chyby sa hľadať dajú a kto chce, nájde si ich dostatok, aby hru zhodil. Mňa však oslovila svojou originalitou, príbehom či filmovými prvkami, a keď som prešiel dlhším rozjazdom, stala sa aj naozaj návyková.

Budúcnosť grafiky prichádza a užijete si ju aj s Death Stranding

Naše hodnotenie

Po znechutení a skepse, ktoré vo mne zanechalo posledné recenzovanie, musím skonštatovať, že Death Stranding ma obklopil skutočným nadšením. Dal mi nádej, že nielen v hernom biznise, ale aj vo svete ešte existuje skutočná poctivosť, tvorivosť a snaha prinášať svoj originál, nielen prevzatú a zaužívanú schému. Nech je tento klenot mementom pre tých, ktorí na to už zabudli.