Hoci sme si už všetci dobrých 26 rokov od vydania kultovej kyberpunkovej adventúry Beneath a Steel Sky mysleli, že je mesto Union City po porazení umelej inteligencie LINC kompletne zbavené zákerného kybernetického zla, vzostupu novej hrozby nakoniec nezabránil ani všetkých slovami zotierajúci robot Joey. Ten bol na konci pôvodného dobrodružstva dosadený na miesto zosadenej umelej inteligencie, aby priniesol mestu rozkvet a lesk a nasmeroval ho tým správnym smerom. Ak sa v pokračovaní Beyond a Steel Sky dostanete priamo do mesta, zistíte, že sa tak síce stalo, hoci… No poďme pekne poporiadku.
Robert Foster, hlavný hrdina Beneath a Steel Sky, žil celých 10 rokov od záchrany Union City v pohodlí svojho púštneho domova nazvaného Gap, až kým jeho a ostatných obyvateľov tejto nehostinnej oblasti ďaleko za múrmi pretechnizovaného mesta nevystrašil únos miestneho chlapca Mila. Deň sa zdal krásny, bol čas rybárčenia, no z jazera namiesto statných rýb vyšiel obrovský stroj, ktorý ako keby vedel, že pred ním stojí chlapec, a veľkým chápadlom ho v sekunde vtiahol do svojich útrob a rýchlosťou blesku unikol za veľké piesočné duny. Foster neváhal a okamžite vyrazil za únoscami, v tej chvíli ešte nevediac, že ho osud opäť raz privedie k spomínanému osudovému mestu.
Ak ste hrali pôvodný titul z roku 1994, zistíte, že mesto sa zmenilo na nepoznanie. Joey svoju novú úlohu vzal smrteľne vážne a z industriálne ladeného mesta vytvoril technicky vyspelú mikro-civilizáciu s rozvinutými pravidlami, umelou inteligenciou, zákonmi, a technickými vymoženosťami. Nebol by to ale Joey, ak by z toho nechcel vyťažiť (hlavne pre seba) čo najviac, a tak sa sám pasoval za Boha, za spasiteľa a záchrancu miestnych ľudí. A tí ho začali ako Boha aj uctievať. Joey si túto rolu vskutku (akoby aj nie) vychutnával, a ako budete mať možnosť zistiť, aj stále vychutnáva. Prirodzene, hádam ste si nemysleli, že tvorcovia na drzého robota zabudli. S Joeym tu opäť spojíte svoje sily a znova budete svedkami úžasného podpichovania medzi ním a Fosterom.
Oproti Beneath a Steel Sky je komunikácia hlavných predstaviteľov v Beyond a Steel Sky omnoho bohatšia, vtipnejšia (a to až tak, že sa budete za brucho chytať) a celkovo lepšie napísaná. Dialógy medzi Joeym a Robertom patria medzi to najlepšie, čo hra z tohto hľadiska ponúka, a nové (výborné) postavy im v tomto parádne sekundujú. Spomeniem napríklad trocha metrosexuálne pôsobiaceho a podozrievavého mentora Ministerstva blahobytu Alonsa, ktorého scény budete priam hltať. Pasáž, v ktorej Alonso vypočúva Fostera ohľadom detailov života istého iného muža, o ktorom Foster predstiera, že on je tým mužom, pričom Alonso tuší, že Foster klame, no aj napriek tomu sa s ním rozhodne hrať jeho „hru“, je jedna z najlepších vôbec.
Ako to bolo aj v predchádzajúcej adventúre, aj v tejto je skôr menej postáv (hoci stále viac než v Beneath a Steel Sky), s ktorými môžete priamo interagovať, no na druhej strane majú hlbšie prepracované charaktery. Nájdete tu robotov – sluhov, z ktorých napríklad jeden miluje umenie a dáva to patrične najavo, namysleného básnika, ktorý je hlavnou atrakcie veľkej udalosti Aspiration Day a ktorého básne využijete nie práve najčistejším spôsobom, a napríklad aj jedného muža, ktorý vo Fosterovi jeho fóbiu z dotýkania sa skenerov vlastnou dlaňou ešte viac prehĺbi (jedna z najprekvapivejších scén v Beyond a Steel Sky).
Ak si Union City pamätáte ako industriálne ladené mesto plné špiny, strojov a hrdze, tak teraz ho ani nespoznáte. Všetko je čisté, doslova sterilne čisté. Po náznaku nejakého zločinu, krívd a neprávosti nie je ani stopy. Namiesto Joeyho tu však teraz vládne Council (Rada), a tá dohliada na to, aby boli všetky ulice upratané a nablýskané, všetci obyvatelia spokojní, a aby mali všetci úsmev na tvárach. Najdôležitejší zákon? Dodržiavať pravidlá, neustále sa usmievať a mať stále dobrú náladu. Ak to splníte, ako občan budete dostávať body a postupovať tak v rebríčku občanov vyššie a vyššie. Teda, v prípade tejto hry, respektíve série, je to nižšie a nižšie. V Union City totiž tí najvyššie postavení bývajú v tých najnižších poschodiach a všetka odnož a neprispôsobiví na samom vrchu.
Musím povedať, že samotná náplň a nálada mesta nie je práve z tých najoriginálnejších. Miest, v ktorých sa všetci tvária spokojne a šťastne, no napokon vysvitne, že to až tak prirodzená a nenásilná spokojnosť nie je, bolo už kopec. Asi najznámejšie je Columbia z BioShock Infinite, kde pod rúškom nábožensky založenej spoločnosti dochádzalo k veľkej korupcii a zločinom. Nehovorím, že v prípade Union City to bude také ako v treťom BioShocku, no už po pár minútach si uvedomíte, že táto šťastná spoločnosť musí mať v niečom šrámy, to povestné „ale“. Nové Union City nie je vôbec zlé, veď aj keby, v jednej časti sa dostanete aj na samý vrch, kde je to stále také, aké si to pamätáte (špinavé a hrdzavé), takže každý si tu nájde to svoje, no súčasná podoba mesta je na môj vkus až priveľmi sterilná. Tá až nezdravá čistota prostredia mi pripomínala svet vykreslený v State of Mind, čo, bohužiaľ, pochvala nie je.
Postupom príbehu sa vám bude otvárať stále viac lokalít, pričom do už sprístupnených sa budete môcť ľubovoľne vrátiť. Vlastne aj budete musieť, keďže Fosterov osud nakoniec skrížia aj také postavy, navôkol ktorých ste predtým možno len prešli, alebo rozhovor s nimi vám „nedal“ ešte nič konkrétne. Preto hra celkovo pôsobí aj napriek mohutnej veľkosti mesta dosť komorne a časté navštevovanie tých istých prostredí vo vás bude vyvolávať domácky pocit. S rovnakým štýlom pracoval aj Beneath a Steel Sky, ktorý na pomerne malej ploche zloženej z malého množstva obrazoviek dokázal vyrozprávať celý dej.
Počiatočnou úlohou Roberta Fostera je nájsť Mila, no zisteniami a spoznávaním miestnych zvyklostí si uvedomí, že tak jednoduchá úloha to nebude. Rozhodne to neboli obyčajní únoscovia, to musela byť dobre organizovaná skupina, ktorá vedela, prečo robí to, čo robí. Vyšetrovaním sa Robertovi (a teda aj vám, hráčom) začne pomaly odmotávať klbko zastierania, klamstiev a hmlistých vyjadrení. Príbeh je vynikajúci a preto viac určite nepoviem. A už ani o postavách. Povedzme si teraz radšej niečo o hrateľnosti.
Dizajnér a režisér Charles Cecil pôvodný Beneath a Steel Sky nepojal ako nejako obzvlášť ťažkú adventúru, ktorá by frustrovala nezmyselnými kombináciami predmetov. Hádanky tam boli v drvivej väčšine založené na logických súvislostiach a rovnako je to aj v Beyond a Steel Sky. Obťažnosť je tu vo všeobecnosti nastavená príjemne, nepotrebuje trápiť hlúpymi kombináciami vecí v inventári a radšej preveruje dôvtip hráča realistickejšími situáciami.
To na Beyond a Steel Sky veľmi obdivujem a páči sa mi taký prístup, hoci adventúrni harcovníci môžu občas začať pociťovať nedostatok skutočnej výzvy. A ja súhlasím. Hra mohla byť o niečo ťažšia, keďže všetky rébusové situácie v prvých hodinách pôsobia stále ako výukové, ako keby vám hra veľmi neverila a bála sa ponúknuť niečo zložitejšie. S približujúcim sa koncom, našťastie, obťažnosť prituhne a objavia sa aj komplexnejšie situácie, u ktorých musíte umne osloviť viacerých ľudí a vykonať viacero vecí, aby všetko do seba patrične zapadlo a vám sa podarilo prekonať šlamastiku (napríklad ako zamotaná situácia okolo priepustky na miestny galavečer), no takéto „zákysové“ situácie sa mohli objaviť už skôr.
Keď už som spomenul inventár, ten tu na prekvapenie až tak veľmi často využívať nebudete. Teda na pomery adventúrneho žánru. Inventár síce stále máte, no veľa vecí do neho nenazbierate a ani nebude tým hlavným prostriedkom pri prekonávaní prekážok. Hrateľnosť je tu totiž zameraná hlavne na váš nelegálne upravený skener, ktorým sa budete môcť nahackovať do mnohých zariadení bežiacich na umelej inteligencii MINOS. Ak sa do takéhoto zariadenia dostanete, budete vedieť posúvaním a vymieňaním logických blokov ovplyvniť ich pôvodné funkcie a zmeniť tak ich celkovú funkčnosť. Napríklad môžete preprogramovať vodovodný kohútik tak, aby sa po jeho aktivovaní spustil bidet v záchode.
Nejde o žiadne náročné programovanie, len o posúvanie a spájanie rôznych blokov, no funguje to parádne! Na druhej strane rovno upozorním, že hackovanie tu neponúka toľko neobmedzených možností ako napríklad v takom Watch Dogs. Je to predsa len klasická adventúra (hoci sa neovláda klikmi myšou, ale ako bežné third-person hry) a tie bývavajú lineárne s možnosťou interakcie zväčša spojenou len s príbehovým postupom vpred. To zasa neznamená, že vaša kreativita bude striktne obmedzená. Objektov, do ktorých sa môžete nahackovať, je pomerne dosť, a tak vaša fantázia určite nebude limitovaná. Len radšej neočakávajte, že si ľubovoľne hacknete miestny transportný systém a prinútite nejakú kapsulu, aby sa aj s ľuďmi v nej zrútila. Alebo že robota naprogramujete tak, aby niekoho zhodil z rímsy. To určite nie. Takéto veci tu robiť rozhodne nemôžete.
Čo ma však počas recenzovania zaskočilo v negatívnom zmysle najviac, je početnosť bugov. Hra mi párkrát padla, niekedy som kvôli bugu musel načítať predchádzajúci save, postavy sa o seba zasekávali, alebo som nemohol vziať jeden určitý predmet. Mal som síce od tvorcov k dispozícii zoznam známych bugov, ktoré budú opravené v prvom patchi, no ja som ich zažil určite viac než len tie, čo boli vymenované v dokumente – napríklad čudné správanie sa postavy po vypnutí skenera. Preto si myslím, že jeden patch určite stačiť nebude. Pozitívnou správou je, že všetky bugy, na ktoré som narazil, sa dajú bez problémov opraviť. Dizajn hry ako taký, našťastie, chybný nie je, a to je pre mňa to najdôležitejšie.
S negatívami však budem pokračovať, aj čo sa týka audiovizuálneho spracovania. Grafika má pekný cel shade štýl a do hry pasuje, no z nejakého zvláštneho dôvodu pôsobí mierne rozmazane, a to aj keď máte škálovanie rozlíšenia na 100%. Titulu by určite prospeli výraznejšie textúry, keďže tie, čo má, nie sú žiadna sláva. To má možno príčinu v tom, že bola vyvíjaná a vydaná najprv na Apple Arcade, no rozhodne by to nemalo byť ospravedlnenie súčasného stavu. Chýba taktiež možnosť nastavenia kláves. Grafických nastavení je tu však pomerne dosť, čo chválim, a nechýba ani možnosť vypnutia hintov. To vám určite radím. Hudobne je hra pomerne nevýrazná. Pôvodný titul bodoval výraznými veselými melódiami, no v Beyond a Steel Sky je hudba čisto orchestrálna, veľmi vážna a navyše hrá len sporadicky. Nie je zlá, len je o dosť iná, než by ste, ak ste fanúšikmi pôvodnej hry, čakali.
Pred hraním Beyond a Steel Sky rozhodne odporúčam najprv dohrať Beneath a Steel Sky. Teda priam prikazujem! Nielenže vám toto pokračovanie dá takto iný rozmer, akoby ste do hry skočili bez vedomostí o Beneath a Steel Sky, ale taktiež vám neuniknú rôzne brilantné narážky na predchodcu, ktorých tu je požehnane. Beneath a Steel Sky môžete získať na GOG úplne zdarma, čiže nie je čo riešiť. Beyond a Steel Sky je pravá adventúra zo starej školy s napínavým príbehom a výbornými postavami, a zároveň lepšia hra než Beneath a Steel Sky. Ďakujem ti za ňu, Cecil!
Mimochodom 1: V tejto hre môžete, ak si nedáte pozor, aj umrieť.
Mimochodom 2: Hra ponúka niekoľko koncov v závislosti od vášho počínania. Takéto kritické miesta ale hra lišiacky skrýva a nedá vám o nich vedieť.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Beyond a Steel Sky 2020
- Platforma: PC
- Žáner: 3D adventúra
- Výrobca: Revolution Software
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Revolution Software