Mám rád pretekárske hry. Takmer od malička som k nim inklinoval a jedna z prvých hier vôbec bola Pole Position, ktorú som hrával ešte na DOS-e. V posledných rokoch na poli počítačov aj konzol nastal taký veľký pokrok, že si môžu hráči užívať takmer fotorealistickú grafiku, no skoro vždy mi pri nových tituloch niečo chýba či vadí. Či už ide o rýchly nástup rutiny, stále častejšie zakomponovanie „surprise mechanics” ako nutnosť vylepšovať svoje autá alebo jednoducho rozpoltenie, keď hra nevie, či sa má správať arkádovo, alebo simulačne, čo sa týka jazdného modelu. Len nedávno som si skúsil užiť titul MotoGP 19, a hoci som musel zhodnotiť, že ide o fajn titul pre naozajstných fajnšmekrov a milovníkov motorie, nebol som ním nijako unesený. Tentokrát u mňa pristál kľúč ku hre FIA European Truck Racing Championship. Pretekárska hra s ťahačmi kamiónov. Na čo som sa to zase raz nechal nahovoriť?
K tomuto titulu som už od počiatku pristupoval mierne skepticky, keďže o hernom štúdiu N-Racing, ktoré za ním stojí, som nedokázal na internete nájsť veľa zmienok a navyše ide o prvú hru, ktorú na Steame pod týmto štúdiom nájdete. Vydavateľstvo Bigben Interactive však mierne upravuje dojmy, keďže tí už zastrešujú viacero hier, napríklad hernú sériu WRC. Už som sa ale v minulosti poučil, že do každej hry je najlepšie skočiť s otvorenou mysľou a nižšími očakávaniami, nech je akokoľvek neznáma alebo naopak, vyhypovaná.
Grafické spracovanie na hranici „môže byť”
FIA European Truck Racing Championship nie je po vizuálnej stránke perfektná hra. Ani zďaleka. Avšak takmer žiadna pretekárska hra nie je. No vo svete, kde existujú tituly ako Forza Horizon 4 či Project Cars si už hráči zvykli na naozaj prepracovanú grafiku a dobré modely áut aj okolia. FIA ETRC našťastie nevyzerá úplne zle. Modely vozidiel vyzerajú ako vozidlá, okruhy ak nevyzerajú, tak aspoň pripomínajú reálne lokácie po svete. Kde však hra pokrivkáva je zvyšok sveta vo všeobecnosti. Fanúšikovia riadení umelou inteligenciou si akoby z oka vypadli a herný svet mimo tratí je veľmi fádny, čo niekedy vyústilo do mojej straty koncentrácie a pokukovania po okolí okruhu s otázkou, či sa náhodou niekde nemihne aj niečo zaujímavé. Hre od menšieho a menej známeho štúdia ale nemožno vyčítať grafiku, ktorá nedokáže konkurovať behemothom herného sveta, najmä ak zvláda takmer všetko, čo by od nej hráč mohol chcieť, hoci z roku 2015.
Tréning, tréning, tréning
Prvá vec, ktorá ma na tejto hre potešila, bola, že pred začiatkom kariéry si musí hráč prejsť sériou tréningových misií. V arkádovo ladených hrách je takzvaný „tutorial” riešený väčšinou nejakou obdobou príbehu, no v tomto titule sú to jednoduché a spočiatku krátke misie, kde sa hráč naučí, ako sa na asfaltovom povrchu správajú veľké a ťažké stroje. Druhá vec, ktorá ma potešila, je, že ťahače sa na trati správajú ako naozajstné veľké a ťažké stroje. Tam, kde v iných hrách stačí brzdiť tri metre pred zákrutou a autá tak okamžite reagujú na tie najmenšie interakcie so šípkami, ovládačom či volantom, je pri ETRC nutné myslieť niekoľko stovák metrov dopredu. Pretekárske ťahače sú síce vysoko špecializované stroje, no váhu nad 4 tony im nemožno odoprieť a táto hra to celkom realisticky reflektuje. Zaujímavosťou z tréningov, respektíve misií, bolo zistenie, že táto hra sa naozaj snaží sprostredkovať ten pravý zážitok z pretekov ťahačov, a tak je pri ťažších nastaveniach nutné myslieť napríklad na teploty bŕzd, ktoré dokonca pri brzdení treba chladiť vodou. Toto je prvýkrát, čo som sa s touto mechanikou v pretekárskej hre stretol, ale takmer okamžite som si ju zamiloval a začal sa snažiť udržovať svoje brzdy v tých najlepších podmienkach.
Kariéra a preteky
Po dôslednom zoznámení sa so správaním vozidiel v hre som sa samozrejme odhodlal vyskúšať, aká je samotná kampaň, teda kariéra. Po vzore mnohých iných pretekárskych hier zameraných na simulačné zobrazenie moto-športu je aj kariéra v ETRC rozdelená do víkendových podujatí, z ktorých si môže hráč vyberať. Čo od naozaj silno simulačne založených hier očakávam je možnosť výberu. Zapálení fanúšikovia takýchto hier si v dobrých tituloch môžu vychutnávať bohaté možnosti či už upravovania správania vozidiel, alebo výberu dĺžky samotných pretekov. FIA ETRC na to ide mierne polovičato, čo v konečnom dôsledku nemusí byť na škodu. Nastavenia obťažnosti umelej inteligencie, základné upravovanie správania vozidiel aj výber dĺžky pretekov je prítomný, no pri upravovaní vozidiel a ich potenciálnom vylepšovaní hráči narazia na nutnosť najprv prejsť celú jednu sezónu pretekov a až následne sa tieto možnosti odomknú. Dĺžka pretekov je prispôsobiteľná, hráči si môžu vybrať, či si chcú daný okruh najprv vyskúšať vo voľnom tréningu a môžu sa tiež zapojiť do kvalifikácie, ale nie je to nutné. Pri ľahšie až stredne ťažko nastavenom AI je možné prepracovať sa v priebehu niekoľkých kôl z chvosta pelotónu až na špičku. Potrebná je na to samozrejme aj dávka šikovnosti. Pri najnižšej úrovni umelej inteligencie nie je kvalifikácia vôbec nutná, keďže na viacerých okruhoch som si nemohol nevšimnúť, ako do seba ťahače protivníkov na špecifických miestach narážali alebo rovno vylietali z trate.
Tá najprekvapivejšia vec vo FIA European Truck Racing Championship
Pri inštalovaní tohto titulu a jeho začiatkoch som mal mierne pochybnosti, že pôjde o zábavný titul, ktorý si môj záujem udrží viac ako pár hodín a bál som sa, že po prvotnom ošiali a navyknutí si na jazdný model nastúpi rutina a škrípanie zubami pri nútení sa pokračovať v hraní. To sa však na moje veľké počudovanie nestalo. Hodiny hrania mi ubiehali ako nič a za volantom rôznych ťahačov som strávil niekoľko príjemných večerov a nocí. To je odo mňa asi tá najväčšia chvála, akú môže simulačne založená pretekárska hra dostať. Pretože akokoľvek môžu mať iné tituly realistický jazdný model, akokoľvek môže byť ich grafika fotorealistická a možnosti prispôsobenia bohaté, v konečnom dôsledku ide o to, aby si pri nej hráč užil zábavu a nemusel sa nútiť do spúšťania ďalších pretekov. Za to má odo mňa FIA ETRC jeden veľký potlesk.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Galéria