Nemyslím si, že sa budem úplne mýliť, ak poviem, že tvorcovia z Amanita Design sa nechali pri tvorbe svojho najnovšieho výtvoru Chuchel inšpirovať obľúbenou veveričkou Scrat z Doby ľadovej. Zrejme ju netreba bližšie predstavovať, keďže jej eskapády počas získavania chutného orieška zabávali svojho času milovníkov animovaných filmov na celom svete. Na podobnom princípe funguje aj táto adventúra, rozdiel je len v tom, že veveričku nahradila machuľa hovoriaca neznámym jazykom a oriešok sa zmenil na šťavnatú čerešňu.
Samozrejme, nechcem nikoho pohoršovať, a navyše, ak je podobnosť medzi Chuchelom a Scratom len čisto náhodná, tvorcom sa za svoj nesprávny úsudok hlboko ospravedlňujem. Každopádne, pre ilustráciu hry Chuchel je toto prirovnanie skutočne trefné. Navyše, rovnako ako Scrat, aj Chuchel pracuje so systémom krátkych absurdných situácií, na konci ktorých väčšinou nepadnú snahy hlavnej postavy na úrodnú pôdu.
Chuchel nie je takou typickou, príbehovou hrou, v akú sme zrejme mnohí dúfali, keď ju Amanita predstavovala. V širšom meradle totiž pripomína len akýsi súbor navzájom pospájaných skečov, ktoré sami osebe spolu vlastne nijako nesúvisia. Zápletka je naznačená len zľahka a slúži iba ako rámec hlavného obsahu, ktorý s celkovým rámcovaním takmer vôbec nesúvisí. Nepovažujem to za najšťastnejšie zvolený koncept, keďže práve preto stráca hra na svojej kompaktnosti, presvedčivosti a celistvosti. Postavy prichádzajú a odchádzajú, scény sa striedajú bez akejkoľvek nadväznosti a o nejakej gradácii naratívnosti nemôže byť ani reč. Ak by som mal byť fakt prísny, odvážim sa dokonca tvrdiť, že Chuchel nemá ani hlavu, ani pätu.
Napriek tomu, že som si prešiel celou hrou, stále neviem určiť, čo vlastne predstavuje hlavná postava – Chuchel. Osobne ju považujem za machuľu s rukami a nohami, ktorá rada spí. A ak náhodou nespí, rada si pochutnáva na čerešniach. V jedno také pekné, čerešňové ráno, keď sa Chuchel s vašou pomocou prebúdza, podáva sa na raňajky, už tradične, čerešňa. No tentoraz je predsa len niečo inak. Tú čerešňu sa mu do svojho žalúdka nepodarí dostať, pretože mu ju ukradne veľká, chlpatá obluda.
Netrvá dlho a o čerešňu bude mať záujem aj ďalší expert, bytosť podobajúca sa na malý červený kameň s chvostom. Nielenže čerešňa je v rukách veľkého chlpáča, ale Chuchel si ešte aj musí dávať pozor na ješitnosť a neodbytnosť zvláštneho drobného tvora. Čiže postavy sme si predstavili – machuľa s nohami, kameň s chvostom a veľký chlpatý obor. Aj keď sa na začiatku zdá, že je celý tento koncept zaujímavo dizajnovo navrhnutý, skutočnosť je nakoniec bohužiaľ oveľa prostejšia.
Veľký, chlpatý obor je v úvode predstavený ako hlavný záporák. Vzhľadom na svoju úlohu sa však v hre objavuje len sporadicky a o získanie čerešne sa budú snažiť aj absolútne odlišné, „roztodivné“ bytosti. Hra si nerobí námahu s vysvetľovaním pôvodu rozličných postáv, ich totožnosti, pôvodu či zámeru. A nevysvetlí vám ani to, čo sa vlastne s tým veľkým chlpáčom stalo, jednoducho sa na scéne objaví úplne iná postava, ktorá Chuchelovi bráni dostať sa k svojmu vytúženému ovociu a tým to hasne. Iste, Chuchel nie je príbehová hra, no tieto logické súvislosti (možno by bolo vhodnejšie napísať nesúvislosti) len potvrdzujú rozbitosť celého konceptu.
Chuchel jednoducho úplne rezignuje na nejaké základné poučky level designu a aj preto sa z tej najjednoduchšej veci, ako je plynulý prechod medzi scénami, stáva totálny chaos. Chvíľu sa nachádzate v lese a pred vami stojí snežný muž s tvárou naruby, ktorému spievajú zelené dážďovky, v nasledujúcej scéne pred vami pristálo UFO a snaží sa vám zabrániť vo vašej snahe privlastniť si čerešňu. To všetko sa zakaždým udeje bez príčiny, vysvetlenia či akejkoľvek logickej nadväznosti. Jednoducho sa to tak stane a vy túto absurdnosť buď prijmete, alebo nie.
Hry od Amanita Design nikdy neboli mainstreamové, no vždy si ctili zákony vkusu a dizajnu. Preto ma mrzí, že v hre len márne hľadám nejaké spájadlo, niečo, čím by sa všetky na prvý pohľad nesúvisiace scény dali ospravedlniť. Ste machuľa putujúca rôznymi planétami alebo ste len na jednej planéte pýšiacej sa veľmi bujarou faunou a flórou? Nachádzate sa vo filme? Ste súčasťou situačnej komédie? Obávam sa, že jasná odpoveď na tieto otázky neexistuje. Chuchel totiž neputuje po svete, on sa jednoducho vždy len niekde objaví, a potom sa hneď vytratí niekam inam. Prázdne jednofarebné pozadia, pred ktorými sa hra odohráva, sa navyše len ťažko dajú nazvať prostredím. Preto sa z tohto hľadiska celá hra nedá nazvať inak než len veľký, chaotický mišmaš.
Túto nesúrodosť mohol zachrániť obsah samotných skečov, no, bohužiaľ, nestalo sa tak. Výraznú väčšinu adventúrnych situácií vyrieši hra sama, keďže vašou úlohou je väčšinou len poklikať na všetky možnosti a následne sa už Chuchel o všetko postará sám. Situácie, v ktorých musíte použiť svoj dôvtip, sú veľmi jednoduché a vôbec vás nepotrápia, čo je skutočne škoda. Výraznejšie do zábavnosti nezasahujú ani akčné scény, v ktorých musíte používať postreh a priamo ovládať machuľu. Buď sú jednotlivé situácie príliš jednoduché a rýchlo sa ohrajú (ako box či lietanie), alebo naopak, bavia, no sú krátke, ako napríklad chuchelovská variácia Tetrisu či Angry Birds. Ozaj, prečo vlastne hra obsahuje takéto priame odkazy na iné hry? Význam týchto easter eggov som teda naozaj nepochopil.
Nanešťastie sa ku koncu hry, ku ktorému sa prepracujete za také dve hodinky, objavia dve či tri pasáže, pri ktorých musíte zapojiť rozum a logicky uvažovať Práve tie patria medzi najlepšie, ktoré tu nájdete. Ide o klasické prvky point-and-click adventúr, ktorými sa tvorcovia pekným spôsobom priblížili k už spomínanému Machinariumu. Práve tie v hre Chuchel zarezonujú najviac a patria medzi vrcholy hry – scéna so zrkadlom, scéna v kúpeľni a scéna medzi žabami.
Čo mi na súčasných hrách od Amanita Design nikdy nesedelo, bola tá neuveriteľná infantilnosť. Iste, je to vcelku milé a aj pomerne hravé, no ak sa tieto prvky objavujú až príliš často, začína to byť otrava. Tam, kde sa Botanicula držala ešte pri zemi, Chuchel to rozbaľuje na plné grády bez akejkoľvek hanby. Často sa vám počas hrania stane, že na konci scény, keď Chuchel odchádza, sa zrazu na scéne objavia úplne neznáme bytosti, ktoré tam dovtedy neboli. Navyše, začnú spievať, tancovať, všemožne bľabotať a doslova šalieť. Po niekoľkých sekundách to celé „zábavné“ divadlo skončí a viac ich už v hre neuvidíte. Vlastne by sa ani nič nestalo, keby sa z nej tieto scény úplne odstránili.
Použijem typické recenzentské klišé: keby aspoň bolo niečo, na čo sa dá pozerať. Chuchel má svojský štýl, to hre v žiadnom prípade neberiem, no v porovnaní s vizuálne geniálnym Samorostom 3, nádherným Machinariom alebo magickou Botaniculou, je tento titul po výtvarnej stránke predsa len krokom vzad. Jednoduchučké pozadia sú tu skôr na škodu a ani bytosti, ktoré stretávate, nepatria medzi tie najoriginálnejšie z dielní Amanity. Plusom je aspoň pekná animácia, najmä čo sa Chuchela týka.
Rovnako nevyniká ani hudobný podmaz, o ktorý sa postaralo zoskupenie DVA. To znovu prinieslo alternatívny soundtrack s kopou poskladaných zvukov a jednoduchých melódií bez nejakého väčšieho usporiadania, no tentoraz sa to už fakt nepočúva dobre. Na jednej strane dokážem tento zámer pochopiť, keďže to vyhovuje celkovému vyzneniu hry, no samostatná hudobná zložka je, minimálne pre mňa, vo veľkej väčšine vážne nepočúvateľná.
Naše hodnotenie
Informácie o hre

Chuchel 2018
Chuchel je najnovšou adventúrou od Amanita Design, tvorcov Machinarium či Botaniculy. Pomôžte Chuchelovi získať späť jeho obľúbenú čerešňu spod spárov veľkej obludy, ktorá pre neho prichystala sériu rôznych výziev.
- Platforma: PC
- Žáner: nenáročná (veľmi nenáročná) adventúra
- Výrobca: Amanita Design
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Amanita Design
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!