Kolega z redakcie, Maroš, sa nedávno, po uzretí traileru, pýtal, či svet vôbec potrebuje novú Postal hru. No, mám pre vás jednoduchú odpoveď: Nie. Koniec. Ďakujem za pozornosť. Ehm. Čo, vy ste ešte tu? Chcete viac? Chcete vedieť prečo? No, dobre teda, máte ma. Poďme sa spoločne hlbšie zavŕtať do problematiky menom Postal 4: No Regerts.
Jednoduchá zábava
Pamätám si to ako včera. Doba bola zlá, chudobné dedinské deti behali po vonku a naháňali nejakú guľatú, vzduchom plnenú vec. Nevedeli prestať utekať a keď napokon tú čudesnú hračku dobehli, odkopli ju tak ďaleko ako vládali a vybrali sa ju naháňať znova. Divné. V týchto neblahých časoch bez internetu a mobilných telefónov som aj ja bol jedným z tých nešťastníkov, ktorí do aleluja behali po ihrisku. Počítač bola vymoženosť nevídaná a mať ho doma bola výsada bohatých. Jedinou možnosťou nás, obyčajných deciek, bolo mať kamaráta z takejto vyššej vrstvy. A ja som jedného takého mal. Keby v tej dobe videli dnešní odborníci zaoberajúci sa vplyvom násilných hier, ktoré hráme, na našu psychiku asi by neboli príliš nadšení. Moju hernú mladosť formovali také tituly ako bol prvý Max Payne, Quake 3 Arena, Tomb Raider a v neposlednom rade Postal 2. Pre nás, vtedy dvanásťročných faganov, bolo priam fascinujúce ponoriť sa do týchto svetov plných brutality a násilia. Postal 2 stelesňoval svojho času bezhraničnosť, a to vo všetkých smeroch, aké si len viete predstaviť. Vytiahnuť svoj „nástroj“ a močiť na všetko naokolo? Nie je problém. Potrebujete byť tichý, ale po ruke nie je žiadny tlmič? Nie je problém! Proste chyťte jednu z množstva mačiek behajúcich po cestách a použite ju na to, k čomu bola stvorená. Teda minimálne v Postalovi určite. Napriek všetkej tej zvrátenosti, beštiálnosti a humoru, ktorý búral akékoľvek bariéry, bola hra svojim spôsobom zábavná. Veľký otvorený svet plný čudesných ľudí, množstvo zvláštnych zbraní a nespočetne veľa spôsobov, ako trápiť svojich nepriateľov. To všetko tvorilo, a aj tvorí, akýsi koktail násilia, perverznosti, čierneho humoru a povrchného príbehu. Napriek tomu sa však dalo pri hre zabaviť. Ak nachvíľu odložíte akúkoľvek vážnosť a očakávania, zoberiete do ruky rýľ a vyberiete sa hlava-nehlava sekať ľuďom v mestečku končatiny, je to jednoducho zábava. Alebo skôr jednoduchá zábava? No, to je jedno. Jednoducho, ak odhodíte nejaké očakávanie hĺbky a precíznosti a nehľadáte akúkoľvek pridanú hodnotu, potom je Postal zábava.
Návrat ku koreňom
A prečo toľko hovorím o druhom diele, keď aktuálne je vonku už štvrtá časť? Práve ten druhý je pilierom, na ktorom stavajú vývojári z Running With Scissors aj poslednú časť. A ani sa im nečudujem. Trojka, ktorá uzrela svetlo sveta pred pár rokmi, bola taký odpad, že sa mi to ťažko k niečomu aj prirovnáva. Ak zoberiete do úvahy, že Postal hry nikdy nemali v ničom zábrany, tak tretí diel si to zobral k srdcu asi tak 10-násobne. Autori to vtedy riadne prehnali a z hry sa stala ešte bezduchejšia a nechutnejšia fraška ako kedykoľvek predtým. Bola to jazda plná telesných tekutín všetkého druhu, krvi a sprostého „akože“ humoru. Navyše v hroznom technickom stave. Nečudo, že dnes sa RWS vracajú ku koreňom série a vytvorili akéhosi duchovného nasledovníka Postal 2.
Postal Dude naposledy premenil na nepoznanie svoje rodné mesto Paradise a z ľúbezného mestečka pri Arizone sa stalo všetko možné, len nie raj. Po odpálení jadrovej hlavice a nevyhnutnom zlikvidovaní mesta je tak čas presunúť sa na nové, bezpečnejšie miesto. Postal 4: No Regerts sa ponáša na dvojku nie len grafickým štýlom, ktorý akoby jej z oka vypadol, ale aj hláškami plebsu voľne sa pohybujúceho po uliciach. Veľmi podobné, ba priam rovnaké, sú aj animácie či chôdza NPC postáv. Koncept je tiež rovnaký ako bol aj v minulých dieloch. Jednotlivé pasáže sú rozdelené do dní a na každý z nich si Postal Dude vytvorí „to-do“ list. Po príchode do nového mestečka je teda úloha jasná. Nájsť si prácu. Načmárate na nájdený kartón nápis, ktorým oznamujete ľuďom, že si hľadáte džob a vydávate sa do sveta. Začiatok je „flashbackom“ práve do druhého dielu, kde ste oslovovali ľudí, aby podpísali vašu petíciu.
Tím RWS čaká ešte množstvo roboty
Je evidentné, že RWS vsádzajú na nostalgickú nôtu a snažia sa osloviť svojich starých hráčov. Ale nie sú ich starí hráči už príliš starí na takéto sr… Ehm. No ideme radšej ďalej. Je rok 2019, ale Postal 4: No Regerts je nostalgik každou brvou svojho tela. Je to vidieť ako aj na staršom type grafiky, ktorá príliš neohúri, tak aj na štýle hrania zo starej školy. V hre nenájdete žiadne markery, ktoré vás budú vodiť za ručičku a hovoriť vám, čo treba spraviť. To je príjemné osvieženie a vytrhnutie z moderného herného diania. Hra je ešte v alpha verzii, takže sa treba pripraviť na množstvo rôznych glitchov, blikajúcich či dokonca deravých textúr. Veľké množstvo bugov a padajúce snímkovanie sú tiež prítomné. Ak dáte vývojárom šancu, zaplatíte približne 20€ a hru si kúpite, vedzte, že ešte je čo vylepšovať, ale koniec koncov sa to nedá v tejto fáze vôbec kritizovať a je to očakávaný efekt. Dajte si pozor aj na zatiaľ nie úplne zvládnutú optimalizáciu. Hra má aktuálne aj napriek oficiálnym hardwarovým požiadavkám veľmi veľký problém s technickou stránkou.
Frame dropy sú na každom kroku, a to aj keď máte naozaj slušnú zostavu. Hru som skúšal ako na desktope s Ryzen 7 2700, 16 GB RAM a RX 590, tak aj na hernom notebooku s i7, 16 GB RAM a RTX 2070. Ani na jednom nešla plynule aspoň na 60 fps, resp. šla, ale snímkovanie sa nevedelo udržať ustálené na dlhšiu dobu. Pripravte sa aj na občasné pády hry. Aktuálne je dostupná len jedna pasáž, teda jeden deň. Nedostupné sú zatiaľ aj mnohé z herných nastavení, po novom už sa dajú napríklad manuálne bindovať tlačidlá ovládania. Nenastavíte si však zvuk a ani manuálne neuložíte, či nenačítate hru. Pripravte sa teda na to, že akonáhle hru vypnete, po novom spustení budete musieť začať úplne odznova. Počas hrania sa budete musieť spoliehať len na checkpointy, ak by ste náhodou zomreli. Postal 4: No Regerts je len takou ochutnávkou a na všetkom ostatnom sa ešte len pracuje. Hra je aktuálne v skorom prístupe a ponúka rozptýlenie len vo forme zabíjania NPC-čiek, alebo zopár celkom zábavných misií, ktoré vám zaberú asi dve hodiny času. Šedo vyznačená, teda neaktívna, je, okrem spomínaných, aj možnosť kooperácie, čo je novinka, ktorá môže priniesť oživenie do otvoreného mesta.
Verdikt
Takže naozaj nie, svet nový Postal nepotrebuje, nikdy ho však nepotreboval. A predsa je tu so svojim prvoplánovým, čiernym humorom, infantilnými hláškami a maniakálnym spôsobom vraždenia. Séria má svojich skalných fanúšikov. Či ich bude však dosť, aby žila aj ďalej, je otázne. Napriek všetkému majú RWS u mňa obdiv pre ich neutíchajúci entuziazmus priniesť novú hru po poslednom fiasku. Ak sa podarí v nadchádzajúcich updatoch zlepšiť katastrofálnu optimalizáciu, technickú stránku a priniesť zábavné misie, možno bude nakoniec z Postal 4: No Regerts celkom príjemný „oldschool“ zážitok.
Galéria