Zo súdneho sporu medzi spoločnosťami Epic Games a Apple, ktorému sme sa venovali už v niekoľkých článkoch, majú síce zúčastnené strany zrejme hlavu v smútku, no hráči musia jasať. Nie kvôli nejakej škodoradosti, ale dokumenty použité pri argumentáciách jednotlivých strán odhaľujú pomerne citlivé informácie, ktoré by sme za normálnych okolností nemali šancu vedieť.
Vďaka takýmto unikátnym pohľadom do zákulisia sme sa dozvedeli napríklad o ponuke Epicu pre Sony za ich exkluzivity, ale tiež aj, koľko autori online hitu Fortnite investovali do nákupu iných exkluzívnych licencií. Niežeby Epic Games nemal z čoho investovať do svojho obchodu s hrami, keď uvážime, že za dva roky inkasoval za Fortnite 9 miliárd dolárov. Firma sa všemožne snaží pretlačiť Epic Store do popredia a konkurovať rokmi osvedčenému Steamu. Okrem spomínaných časových exkluzivít, za ktoré ich majiteľom garantuje celkom mastné sumy, ktoré sú často stratové, navyše gigant rozdáva každú chvíľu hry zadarmo.
Vyzerá to takmer tak, akoby „v Epiclande“ rástli peniaze na stromoch.
Keď sme teda už pri zárobkoch, ďalšia epizóda zo série „čo odhalil súdny spor Apple vs. Epic Games“ bude venovaná práve profitu hlavných aktérov herného trhu. Konkrétne ide o údaje za rok 2019, nepoznačený pandémiou koronavírusu.
Podľa súdnych dokumentov zarobil, čo sa hier a služieb s nimi spojených týka, najviac čínsky telekomunikačný gigant Tencent. Naopak, kuriózna je však informácia, že Microsoft zarobil zhruba polovicu z toho čo Sony. Ešte vtipnejšie je, že suma 2,2 miliardy mala byť pôvodne v spise začiernená, no na niektorých miestach na to cenzor očividne zabudol.
Tencent podľa týchto informácií, ktoré uverejnil napríklad server twistedvoxel.com, vygeneroval zisk 6,3 miliardy dolárov, Apple 5,2 miliardy dolárov, Sony 4,1 miiliardy dolárov, Google 3,2 miliardy dolárov, Netease 2.4 miliardy dolárov, Nintendo 2, 3 miliardy dolárov, Microsoft 1,6 miliardy až 2, 3 miliardy dolárov, Activision/Blizzard 1, 6 miliardy dolárov, EA 1,2 miliardy dolárov a Epic 1,08 miliardy dolárov.
Pripomínam, že do úvahy sa podľa všetkého berie len zisk generovaný hernými divíziami týchto spoločností. Bolo by totiž cestné porovnávať napríklad zisk generovaný divíziou Xbox s profitmi Sony ako celej firmy, ktorej portfólio ďaleko presahuje „len“ videoherný biznis.
Tieto sumy však predstavujú zisk bez odpočítania strát, čo znamená, že v prípade Microsoftu ide len o zisk za hry či služby, z ktorého je ešte potrebné odpočítať straty za hardvér. Microsoft totiž nedávno priznal, že predaj konzol Xbox nie je vôbec ziskový, zarába teda hlavne softvér. To isté platí aj pri konzolách od Sony. Jedinou výnimkou je Nintendo, kde dokážu profit, hoci nízky, generovať aj konzoly samotné.
Analytik Daniel Ahmad dodáva v prípade Sony a PS4 presné cifry: zatiaľ čo získ predstavoval 4,1 miliardy, strata na konzolách bol v roku 2019 1,7 miliardy. Čistý získ teda činil 2,3 miliardy dolárov.