Ak by som mal začať kriticky, tak musím skonštatovať, že oceán je vo Windbound vlastne len jazierkom, v ktorom vás hra nechá blúdiť, kým vám naservíruje ďalší kúsok príbehu. Práve jednotná dejová línia, ktorú nasledujete, umožňuje tomuto survival titulu vystúpiť z radu množstva survival kúskov na trhu.
Prvý dojem robí hra so cťou a dôsledne. Krátka cutscéna naznačuje temné tajomstvo, o ktoré v nej pôjde, pričom následne sa už s hlavnou hrdinkou Korou zobúdzate na pobreží, nevedno kde, nevedno prečo, s prázdnym inventárom a s informáciou, že hráte prvú kapitolu. V každej z nich vám pôjde o to isté – nájsť veže, v ktorých sú úlomky kľúčov, aby ste následne otvorili portál do ďalšej kapitoly. Keďže hra ich má len 5, možno si nestihnete uvedomiť, že je to pomerne repetitívna úloha. Každá z kapitol sa začína neprebádaným kúskom oceánu, v ktorom blúdite medzi ostrovčekmi. Tie na prvý pohľad zaujmú faunou, flórou aj tajomnou architektúrou, no v survival tituloch sme zvyknutí na odlišnejšie biómy v rámci jednej hry.
Krátka obhliadka vás presvedčí o tom, čo ste už o hre vedeli. Mapa sa skladá z malých ostrovčekov a vy sa budete medzi nimi plaviť. Plavbu z prvého na druhý ostrov zvládnete „po vlastných“ len vďaka vašej stamine, pri ďalších už budete potrebovať loď. Práve stavba a vylepšovanie vášho plavidla je hlavným konceptom Windboundu. Zatiaľ čo svoje prvé kanoe postavíte z niekoľkých trsov trávy, neskôr kvôli upgradu svojej lode vyklčujete nejeden ostrov. Po jednoduchých kanoe začnete stavať plachetnice a vtedy si začnete všímať vietor. Platí tu staré námornícke „smer vetra nezmeníš, ale môžeš zmeniť cieľ svojej plavby“, čo pridáva dobrodružstvám na mori tie správne nečakané zvraty.
Samotné vylepšovanie lode je zábava a vždy je dobrý pocit prvýkrát prehnať na mori svoj nový výtvor. Zamrzí len to, že okrem mierneho zrýchlenia neposkytujú vylepšenia žiadne svetoborné zmeny v hrateľnosti. Podobnému problému čelí celý crafting systém. Polovicu vecí som nepoužil a ani som nemal vôľu ich vôbec vyrábať.
To, čo nezachraňuje crafting, sa snaží napraviť dejová línia, ktorá je v survival hrách skôr výnimkou a na ktorú som sa veľmi tešil. Dej je skôr útržkovitým rozprávaním legendy, ktorá sa snaží hráčovi priblížiť, prečo hlavná hrdinka na svojom putovaní nestretla žiadnych iných ľudí a ako sa svet dostal do súčasnej podoby. Či vás rozprávanie formou obrázkov v štýle hieroglyfov zaujme, to je na vás, no ak sa ho aj rozhodnete ignorovať, bude slúžiť aspoň ako míľniky, ktoré vám označujú progres.
Hneď v prvej polhodine ma hra prekvapila nepríjemným pádom postavy pod textúru. Stalo sa mi to vo fáze, keď bola Kora hladná a polomŕtva, tak som ju tam teda nechal umrieť. Fakt, že Windbound je skôr nízkorozpočtovým projektom, je však cítiť vo viacerých momentoch. Najmä keď sa snažíte liezť na jednu z veží, na ktorých sa ukrýva úlomok kľúča. Postava sa „lepí“ na platformy, na ktoré ste možno nechceli vyskočiť, a naopak pri skoku na platformu občas naberie nečakaný smer, čo môže celú cestu hore rýchlo ukončiť pádom. Ďalším veľkým nedostatkom je ovládanie. Stáť tak, aby ste oštepom trafili do protivníka a nie úplne mimo, stojí chvíľu cviku. Skutočne ma však zamrzel mód, v ktorom rozoberáte časti svojej lode. Neprial mi vietor a tak som svoju plachetnicu chcel upraviť naspäť na kanoe, aby som do cieľa dovesloval. Donútiť „builder mode“, aby sa nasmeroval na sťažeň s plachtou a nie na loď, mi trvalo niekoľko rozpačitých minút, počas ktorých mojej postave stihlo vyhladnúť a mohol som sa vrátiť na ostrov, z ktorého som vyrazil.
Podobné chyby vás môžu stáť život a tu nastupuje rogue-like element Windboundu. Na začiatku vám hra ponúkne na výber jednu z dvoch obťažností – Survivalist a Storyteller. Takisto sa dozviete, že ak si chcete titul užiť tak, ako bol zamýšľaný, mali by ste ho hrať na tej prvej. Tá vás po smrti vráti do prvej kapitoly len s predmetmi, ktoré ste mali pri sebe a nie v taške. Ak išlo tvorcom o to, aby ste si trhali vlasy po tom, ako im sedem hodín progresu zmizne pred očami, vymysleli to dobre. Survival hry hrám rád s minimom úmrtí a „Play it safe“ je moja mantra. Hlavne vo vyšších kapitolách narazíte na momenty, ktoré vás zastihnú nepripravených. A práve vtedy stratíte zbytočnou smrťou najviac progresu. Keďže som chcel čím skôr vedieť, ako to celé dopadne, dohral som to na obťažnosti Storyteller, ktorá vás po úmrtí vráti na začiatok kapitoly. V tomto móde je však titul detsky ľahký a vďaka väčšej vôli riskovať ho dokončíte za víkend.
Ťažšia mohla byť aj samotná plavba, ktorá sa snaží nebyť monotónna, ale po chvíli vás prestane rozbúrené more ohurovať a zachrániť sa to snaží len príjemný soundtrack. Navyše sa vo výnimočných prípadoch stane, že na obzore nevidíte vôbec žiadny ostrov. Rozumiem, že to mohol byť zámer a zároveň pozdrav “flat eartherom”, ale niekedy som sa nevedel ubrániť dojmu, že tie mapy sú jednoducho poloprázdne. Každý z malých ostrovov, ktoré navštívite, má jednoznačný zmysel, ktorý odhalíte jednoduchým pohľadom. Buď sa na ňom ukrývajú shardy, za ktoré si môžete kupovať požehnania, alebo ruda na crafting. Nádej, že niektorý z tých ostrovčekov môže byť čo i len nepriamym nositeľom príbehu, som musel rýchlo vzdať.
Ak si potrpíte na realistickosť, Windbound sa ani zďaleka neblíži k simulátorom plavby. Ak náhodou nenazbierate dosť surovín na váš vysnívaný projekt, môžete sa na more vydať aj s asymetrickou loďou. Vtedy vás okrem rozpačitej plavby do neznáma čaká aj cesta ďaleko za okraje známej fyziky. V hre si užijete dosť vĺn, ale na to, aby vám niečo spravili s loďou, si budete musieť počkať do vyšších kapitol. Pritom graficky vám voda úplne evidentne tečie do vášho kanoe z trávy, ale hra sa tvári, že sa nič nedeje a vy sa môžete ďalej bezpečne plaviť.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Windbound 2020
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: Survival
- Výrobca: 5 LIVES STUDIOS
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: 5 LIVES STUDIOS