Fialový dráčik Spyro je nepochybne jednou z najroztomilejších herných postavičiek, aké boli kedy vytvorené. Pôvodne exkluzívny maskot prvého PlayStationu, ktorý bol odpoveďou na nintenďácke open-world plošinovky ako Super Mario 64, svojím šarmom, roztomilosťou a nekonečnou rozkošnosťou dokázal, že bol viac než len obyčajnou výplňou určenou na zaplátanie chýbajúcej časti pre najmenších na trhu. Spyro totiž nielenže dokázal okamžite chytiť za srdce všetky generácie, ale taktiež to, že jeho odkaz ostal silný až do dnešných dní, a to aj napriek jeho jedenásťročnej absencii od multiplatformového The Legend of Spyro: Dawn of the Dragon.
Minulý rok sa hráči dočkali remasteru prvých troch legendárnych dielov v štýle staršieho Crash Bandicoot N.Sane Trilogy a rovnako ako Crash, aj vylepšené verzie Spyra dopadli na výbornú. To ale ešte nebolo všetko, pretože trilógia vyšla len na PlayStation 4 a Xbox One. Tento rok prišli na rad zvyšné platformy v podaní PC a Nintendo Switch a práve verzii pre konzolu od Nintenda som sa pozrel na zúbok. Nebojte sa, všetko je v úplnom poriadku. Spyro Reignited Trilogy exceluje aj na Switchi.
Prvé, čo vás pri spustení hier uchváti, je použitý grafický štýl. Ten je jednoducho absolútne úchvatný. Chvályhodné je, že vychádza z originálu, a teda okamžite spoznáte, že ide o Spyra, no oproti chladnej optike prvého PlayStationu grafika nabrala na jemnosti, tvárnosti, hravosti a rozprávkovosti. Samozrejme, to všetko je očakávané a logické, keďže pôvodné hry sú približne dvadsať rokov staré, no predsa len je úchvatné sledovať, ako sa pôvodná jednoduchá grafika dokázala pretvoriť na niečo také nádherné bez toho, aby tým utrpel originálny art štýl.
Switch verzia ponúka nádherné farebné dobrodružstvo, ktoré sa oproti verziám pre veľké konzoly či PC líši len v rozlíšení. V dokovacom móde hra beží v rozlíšení 720p, po prepnutí na handheld rozlíšenie klesá na 648p. A hoci je rozlíšenie handheldu 720p, nie je to badať a hra vyzerá pekne čisto a ostro. Rozlíšenie ale nie je fixné, je dynamické, a preto v záujme zachovania plynulosti môže na chvíľu klesnúť. Framerate je rovnaký ako na PS4 a XONE, teda 30 fps, a mimo niekoľkých prepadov, ktoré môžu nastať v preľudnenejších scénach, si ich hra drží stabilne. Je tu ale jeden šrám v podobe dithering efektu v určitých situáciách, ktorý z tieňov robí bodkované textúry. Objavuje sa len v handheldovom režime a tvorcovia to doteraz nevyriešili. Potešili by aj kratšie loadingy, ktoré teraz pôsobia dosť rušivo. Dá sa na ne zvyknúť, no ich dĺžka začne pri dlhšom hraní prekážať.
Okrem grafiky sa modernejšieho hávu dočkali aj zvuky, dabing a soundtrack. Dabing je skvelý, hlavne v tej najpríbehovejšej tretej časti Year of the Dragon si ho užijete najviac. V novej grafike to doslova pôsobí už ako animovaný film. Musím sa ale priznať, že všeobecne nadšene prijaté soundtracky týchto hier skomponované skladateľom Stewartom Copelandom ja nepovažujem za niečo, čo by som si pustil dobrovoľne počas voľnej chvíle. Hlavne takto, keď máme všetky tri hry pokope, je jasne badať znižujúcu sa kvalitu hudby s každým ďalším titulom. Každej jednej hre chýbajú výraznejšie melódie a motívy definujúce napríklad aj takého Spyra, to majú všetky hry spoločné, no čo sa týka variability a zaujímavosti, v tom najlepšie dopadla práve jednotka. Dvojka má pár výraznejších momentov (napríklad motív Summer Forest), no už cítiť objavujúcu sa vatu. Najhoršie je na tom trojka, ktorej soundtrack totálne rezignuje na nejaký progres a nápady a stáva sa tým najzabudnuteľnejším z celej trilógie.
Technickú stránku máme rozobranú, pozrime sa, ako ustála skúšku času hrateľnosť. Spyro Reignited Trilogy pozostáva zo Spyro The Dragon, Spyro 2: Ripto’s Rage! (pôvodne bola dvojka v PAL regióne, teda našom, nazvaná Spyro 2: Gateway to Glimmer) a Spyro: Year of the Dragon. Každá z hier má svoje klady i zápory a nie každý z prvkov ich hrateľnosti zostarol dobre. Aj by som povedal, že čím menej komplikovaná hrateľnosť, tým celkovo lepšie, hoci to nie je úplne tak pravidlom.
Spyro The Dragon
Spyro The Dragon je najvzdušnejšou a najvoľnejšou časťou z trilógie. Okrem jednej podmienky vám nebráni ničím okamžite sa ponoriť do skúmania sveta a brán prenášajúcich vás do iných levelov. Jedinou reštrikciou je určitý počet oslobodených drakov, resp. nazbieraných diamantov pri prechode do ďalších svetov. Ak sa už vo svete ocitnete, je len na vás, kam povedú vaše kroky a do ktorej brány sa vydáte. Úplným unikátom sú tu boje s bossmi, ktoré sa na rozdiel od nasledujúcich dielov neodohrávajú v aréne, ale sú súčasťou normálneho levelu. Nápad je to skvelý, len škoda, že samotní bossovia sú dosť fádni a nevýrazní.
Príbeh je jednoduchý, no ponúka veľmi vtipný začiatok. Nachádzame sa vo svete drakov, kde sa práve natáča interview. Jeden z prostorekejších drakov si nedá pozor na jazyk pri otázke, čo si myslí o Gnasty Gnorcovi, a dosť nešetrne sa vyjadrí na jeho adresu. Zhodou okolností Gnasty Gnorc ten rozhovor pozerá v televízii, neveriac vlastným ušiam sa nazlostí a všetkých drakov premení na sochy. Okrem Spyra. Jeho úlohou je teda drakov oslobodiť.
Spyro 2: Ripto’s Rage!
Pokračovanie Spyra sa nesie vo výrazne ambicióznejšom tóne a z trojice hier je najinovatívnejšie. Zbieranie drahokamov tu má väčší zmysel, keďže si nimi už musíte kupovať prístup do určitých levelov (v jednotke bolo z času na čas potrebné mať nazbierané isté množstvo pre prístup do nejakých svetov) a taktiež aj schopnosti. Spyro tentokrát môže liezť po rebríkoch a dokonca i plávať. To dáva hrateľnosti nový rozmer a rozširuje Spyrove pole pôsobnosti. Aj preto sú levely oproti jednotke variabilnejšie, svojim spôsobom vertikálnejšie a mnohokrát aj dlhšie. Levely už obsahujú aj rôzne výzvy ohodnotené hviezdičkami obťažnosti, ktorými hra privoniava k minihrám (ktoré sa naplno prejavia v ďalšom diele). Najväčším neduhom Spyro 2 je opakujúci sa mechanizmus náplne levelov. Na začiatku sa prehrá animácia predstavujúca problém, následne sa dozviete, kto v tom prostredí robí neplechu a koho treba náležite pokarhať, a na konci sa opäť spustí animácia, v ktorej pôvodní obyvatelia toho miesta dávajú na frak zlosynom.
Príbehovo určite ide o prepracovanejší titul, ako to bolo v prípade Spyro The Dragon. Spyro si po porazení Gnastyho Gnorca užíva voľný čas a rozhodne sa navštíviť Dračie pobrežia. Po skočení do správneho portálu sa ale ocitne v krajine Avalar priamo pred neznámymi, no priateľsky pôsobiacimi postavami. Ide o Profesora, Huntera a Eloru. Čoskoro sa dozvie, prečo sa ocitol v tejto krajine, spozná komicky zlého záporáka Ripta a dozvie sa všetko, čo Avalar momentálne trápi. Podľa môjho názoru je práve Spyro 2: Gateway to Glimmer (odpustite, no nedám dopustiť na európsky názov) tou najlepšou hrou z klasickej trilógie.
Spyro: Year of the Dragon
Posledný diel Year of the Dragon vyšiel na samotnom konci životnosti konzoly PlayStation, čo sa odrazilo aj na nádhernej grafike, ktorá patrila medzi to najlepšie na tom systéme. Posun v grafike od jednotky k trojke v remasteri nie je, prirodzene, badať, no novinky v hrateľnosti stále sú. Dvojka bola najinovatívnejšia v zmysle ponúknutých noviniek, trojka je zasa najobsiahlejšia v zmysle minihier. Spyro: Year of the Dragon bez debaty ponúka tú najrozmanitejšiu hrateľnosť, v ktorej sa jednotlivé levely doslova predbiehajú v tom, ktorý prinesie to najzaujímavejšie (napr. jazda na skateboarde či boj proti agresívnym rajám). Hrateľnosti je tu síce kopec a minihry dokážu byť zábavné, no to hre paradoxne podkopáva nohy. Je to totiž najviac nesúrodý diel z hľadiska mechanizmov, ktoré s ostatnými vôbec nesúvisia. Z toho dôvodu tento Spyro už nepôsobí tak kompaktne – ako jeden celistvý celok – ako to bolo v prípade predchádzajúcich dielov.
Práve táto časť priniesla možnosť hrať za iné postavy, čo nie je vždy práve zásah do čierneho. Aj napriek tomu, že úrovne za skáčucu kenguru Shielu sú viac-menej v poriadku, hoci pohyb skokmi je výrazne obmedzujúci, a third-person strieľačka v podobe pasáží s Agentom 9 dokáže zabaviť, tak úrovne za Byrda, seržanta a vtáka v jednom sú neuveriteľne nudné, až by som povedal, že podpriemerné. Aj tu opäť platí, že tie pasáže pôsobia akoby zboku. Nie sú priamym ukotvením v príbehových situáciách, ale hrajú sa na vlastnom piesočku, čo robí z tretieho Spyra dosť nekoherentnú hru. Príbehovo ide asi o najprepracovanejší diel s dávkou nostalgie, keďže Spyro tu so známymi postavami z dvojky opäť oslobodzuje drakov ako v jednotke. Hlavný nepriateľ v podobe starej zlej čarodejníčky možno nemá takú vtipnú auru Ripta, no jej nešikovný poskok Bianca je absolútne výborný.
Možno som bol na konci recenzie pri hodnotení jednotlivých hier trocha kritickejší, no to nemení nič na tom, že ako celok je Reignited Trilogy nielen nádhernou prechádzkou plnou nostalgie, ale taktiež jednou obrovskou plošinovkou ponúkajúcou mamutiu nálož hrateľnosti, ktorá vám vydrží až do dôchodku. Ak by vychádzali remastery hier po jednom, ich chyby vyplývajúce z dizajnu by boli očividnejšie, keď ich však máme všetky pohromade vo forme jednej veľkej hry, tak sa strácajú pod mohutným nánosom celkovej fantastickej atmosféry, nádhernej roztomilosti a rozkošnej nenásilnej pôvabnosti.
Na záver ale predsa len musím vytiahnuť jednu hnidu. Pri plachtení už Spyro svoje labky nerozťahuje tak rozkošne. To je doslova svätokrádež!
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Spyro Reignited Trilogy 2019
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: plošinovka
- Výrobca: Toys for Bob
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Kon-Tiki