Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina s veľkým hradom, postavičkami vystrihnutými z papiera a veľkým zlým Marošom, ktorý musel vykradnúť úvod svojej vlastnej recenzie na Trine 4: The Nightmare Prince, aby vôbec vedel, ako začať so svojou najnovšou recenziou. Ah, ten nedostatok inšpirácie! Krajina je to krásna – plná zelene, vtáčikov a čarovných bytostí. Okrem obyvateľov rozličných tvarov a veľkostí v nej žijú aj dvaja inštalatéri (o ktorých ste už, mimochodom, možno počuli) – Mario a Luigi. Práve oni prichádzajú vo svojej najnovšej hre na pozvanie princeznej Peach na Origami festival, kde sa začne to najbláznivejšie dobrodružstvo ich životov.

Je veľmi ťažké zrecenzovať hru, ktorá skôr ako hra pôsobí ako nástroj psychologického teroru. Až začínam mať pocit, že pre správne zhodnotenie tohto diela by som mal skôr osloviť ASPS, teda Asociáciu súdnych psychiatrov Slovenska, než aby som sa do toho pustil ja. Takže páni psychiatri, kto by sa zhostil tejto váženej úlohy a ponoril sa hlboko pod hladinu normálnosti, kde prebývajú pre ľudskú myseľ tie najzákernejšie nástrahy a hrozí potenciálne rozvinutie schizofrenických stavov? Nikto? Takže po The Dark Eye: Book of Heroes je ďalší horor opäť na mne, čo?