Guľko krásny ružový, veľké ústa má,
všetko veľmo rád spapinká, Kirby sa volá.
Radosťou on prekypuje, lúkami si poskackuje,
keď tu zrazu paradajka, jeho brušku naj papajka, jeho očká prekvapajka.
„Mňami mňami mňami mňam, veľkú chuť na teba mám,“
potešil sa Kirby milý, že si na nej pochutná,
a bruško plné hladných vzruchov mu tak na to vyprchá.
Iba že… by…NIE!
– Hm, poďme ďalej.
Zub si teda na ňu brúsi, jazýček už slinky trúsi,
a to pritom netuší, že, heh, ako paradajka, to zlého strigôňa ušianka.
Papuľku si Kirby špúli, nadychuje, vše nasáva,
vcucá strigu proti vůli, prekvapenie zraz‘ nastáva.
„No to predsa nie je rajčiak, to jest dáky dedo vajčiak!“,
zmätene a rozpačito, ruky hádže neurčito.
Jeho chuť je ale veľká, zastaviť vcuc sa už nedá,
a tak strigôň neznámy to, nechá si vziať Metamato.
Metamato, polepeto, to vec divná strigôňova,
nie rajčina, Kirby tuší, tá svoj pravý účel skrýva!
„Stoj! Nech! Prestaň! To má mágia!“, kričí na guľku čar čo chvíľa.
Kirby ale nažhavený, nevníma však jeho vravy.
Zvláštny rajčiak tam už letí, guľke priamo do papuľky,
žalúdoček síce plný, spokojnosť však v oboch trpí.
Čarodej, to tvor on zlostný, nenechá si lup oprostiť,
pomsta bude hrôzostrašná, pre Kirbyho devastačná.
Zraz‘ ponožka, čo prívesok, černokňažník nosí sťa cvok,
začne mu na krku svietiť, Kirbyho tak náhle desiť.
Zem sa trasie, vietor zdvíha, teraz prišla jeho chvíľa,
Kirby sa tu náhle vznáša, do neznáma porúča sa.
Divný to kraj, pocit riflí, nezná to tu, sprv si zmyslí.
Nesedí tu ale niečo, „Z tela mám len okraj“, prečo?
Aj tak divne sa vlnkoce, vo vzduchu sa s ním trepoce.
Taktiež škube, škrabe, svrbí, „Bože, veď mám celé telo z vlny!“
Keď nám Kirby precitol, o pomoc žiadosť začul on,
od princa tiež vlnového, ktorý tam bol vedľa neho.
Kirby sa na auto zmenil, neboráka hneď zachránil,
unikajúc príšere priamo za hradné dvere.
„Oj, oj a hľa, veľká hrozba!“, z úst princa hneď vyšla prosba,
zošiť kusy jeho sveta, ktoré strigôň zlý rozpletá.
Na to nitky čárne treba, vziať ich od zlých hrôz, „Oh beda!“
a tak teda guľka malá, zachrániť svet sa vydáva.
Jak si Kirby uvedomí, jak je to od vlny celý,
jak sa to na auto zmenil, jak toho princa zachránil,
dopne mu, že vlna krásna, umožní sa zmeniť zľahka,
na hada, loďku či robota, pre protivníkov je zraz‘ mrákota.
Troška však Kirbyho mrzí, že nemôže sa on z vlny
zmeniť v stroje kedy chce, len keď mu svet prikáže!
A just by sa chcel zmeniť, kedy sám chce!
Rôzne kraje on nachádza, nepriateľov preskackáva,
keďže je ale z vlny, vcucnúť ich je trmy-vrmy.
Preto sa náš chlapík malý, vynašiel hneď od podlahy,
luky, meče, rôzne bomby, zničí nimi všetky hrozby.
Lúky, Egypt i hračkárstvo, všade má tam to zlé panstvo,
záujem o ten svoj kus, „Zastaviť nás? Len to skús!“
Moria, láva i hviezdny prach, zovšadiaľ tam sála ten strach,
nakoniec i snová zem, tam ten strigôň má svoj sen.
Na to, aby sa tá guľka k zlatým nitiam dostala,
musí v každej časti sveta pár dverí pootvárať.
Netreba hneď ale všetky, stačí trocha, žiadne pletky.
Tak poraziť hrôzu zlú, vziať jej nite, dať na holú.
Prostredia sú pekne hravé, i keď nie vše dokonalé,
zväčša to však guľku baví, skratku, taj, krás rád odhalí.
Možno trocha neživo to sa sem tam javí,
každopádne, znenazdajky rýchlo sa opraví.
Hlavne neskôr, keď sa Kirby k strigôňovi blíži,
krajiny sú vrásne, tvárne, plné väčšej psiny.
Každopádne, celkovo je kvalita ich vcelku kolísavá,
ani dobrá, ani zlá, aj nudná, aj ihravá.
Nie je to zlé, len neživé a trocha aj bezduché,
niekedy mu to pripadá aj tak troška suché.
Je to preto, lebo ten štýl je tak trocha zvláštny?
Aj keď možné, skôr si myslí, že je to tým ďalším.
Vecou je, že úloha sa mu tak trochu ľahká zdá,
až mu čudné je, že ten čarodej tak dlho uniká.
Avšak povinnosť tá je stále len a len na ňom,
a tú musí splniť skôr, než strigôň bude vrahúňom.
Po krajinkách nachádza on rôzne veci domácnosti,
pištoľ, kondóm, marišku, ba dokonca aj i kosti.
– Ale nie, teraz vážne.
Po krajinkách nachádza on rôzne veci domácnosti,
kreslá, kvety, chladničky, ba dokonca aj na jedlo boxy.
Svoju izbu nimi si on pekne v hrade okrášľuje,
pozývava si ju pozrieť dokonca i hradné panie.
Nemá zmysel, nemá hĺbku izbu tú však vylepšovať,
krátko síce zabaví, no po hlbšom začne pokukovať.
Nechápe, na čo to robiť, keď svet pred zlom musí chrániť,
také veci pre dievčatá, a on predsa kusisko chlapa!
Nakoniec sa Kirby chrabrý, proti strige, neoblomný,
zoči-voči postaví a pak
s mečom v ruke nezlomený, ťažkou cestou nepokorený,
svet raz a navždy zachráni tak.