Skutočne musí byť každá multiplatformová hra aj na Nintendo Switch? Iste, objavili sa náznaky, že táto hybridná konzola dokáže prekvapivo slušne spustiť aj giganty ako Zaklínač 3: Divoký Hon (predovšetkým v handheldovom režime) alebo aj Doom z roku 2016, no The Outer Worlds je smutnou pripomienkou toho, že aj Nintendo Switch má svoje limity (aké prekvapenie) a je možno už vhodné si povedať, že na tomto zariadení zasa nemusíme mať stoj čo stoj každý jeden veľký titul.

Sériu The Elder Scrolls všetci dobre poznáme a určite aj máme radi. Veď prečo by sme nemali? Je predsa plná zaujímavých questov a situácií, a obrovských svetov prosíkajúcich hráčov „Poď! Poď! ‚Pošukajte‘ ma!“ (šukať – z poľského hľadať, prehľadať). Môžete sa pridať k rôznym frakciám a vyvíjať svoju postavu vo veľkom množstve kombinácií. Je to séria, v ktorej sa každý hráč na začiatku cíti ako mravec stratený v monumentálnom priestore, len aby sa neskôr stal jeho samotným Bohom. Tie krásne výhľady, tie husté bájne lesy plné tajomstiev, tá čarokrásna hudba Jeremyho Soula. Tá séria je jednoducho neskutočná. Všetci to milujete, že áno? Dobre, tak na toto všetko teraz zabudnite, lebo The Elder Scrolls: Blades nemá z toho absolútne nič.

Kedysi existovala konzola menom Nintendo 64. Iste, nepochybujem, že o nej niektorí z vás počuli, no oproti prvému PlayStationu, ktorý v našich končinách doslova zkultovnel, by ste túto konzolu od Nintenda našli v menšom počte, než koľko sa na Slovensku nachádza výrobcov poctivých spišských párkov. Na Nintendo 64 vyšla ale hŕba skvelých hier, aj keď to je slabé slovo, ktorých nezahranie môže našincov poriadne mrzieť. Opravím sa. Na Nintendo 64 vyšla ale hŕba legendárnych hier, ktorých nezahranie môže našincov poriadne mrzieť.

Saints Row IV bola bomba už v dobe svojho prvého vydania v roku 2013 a hľadiac na ňu teraz, o 7 rokov novšou optikou, nestratila zo svojho kúzla ani kúsok. Iste, bol to mierne kontroverznejší diel, keďže svoj „realistický“ štýl vymenil za čisté sci-fi inšpirujúce sa takým Matrixom, no to aspoň umožnilo tvorcom vniesť do série kus čerstvého prdu, ktorý už po troch predchádzajúcich dieloch bezpochyby potrebovala. Navyše sa konečne zbavila toho únavného gangsterského rapového štýlu, čo považujem za len a len dobré.