Nikdy som nebol veľkým fanúšikom hernej série Metro. Vždy na mňa pôsobila akosi ťažkopádne. Mimochodom, je už akoby pravidlom, že vo mne interaktívne médiá z rusky hovoriacich krajín vyvolávajú podobné pocity. Zároveň mi nebola nikdy po chuti ich snaha vydávať sa za herné filmy. Prvé dva diely série sú na môj vkus až príliš pretkané rôznymi skriptovanými sekvenciami, ktoré sa snažia v hráčovi vyvolať úžas a navyše sú až priveľmi lineárne.

Niekedy sa dostanete k hre, ktorá má už na prvý pohľad vysoké ambície, no aj napriek jej nespochybniteľným kvalitám z nej ostanete frustrovaní. A to z jednoduchého, no o to pádnejšieho dôvodu. Ak by tvorcovia niečo spravili inak, s veľkou pravdepodobnosťou by ste teraz hovorili o výnimočnom počine. Presne takéto pocity som mal pri RPG Call of Cthulhu, ktoré vyšlo na Nintendo Switch. Úchvatná atmosféra, fantastický príbeh, charizmatický hlavný hrdina. Doslova predpoklad na nezabudnuteľnú hru. Čo sa ale pokazilo? Nuž, to najdôležitejšie - hrateľnosť.