Ak by som mal Mario Golf: Super Rush opísať dvoma slovami, boli by to nepochybne tieto: nevyužitý potenciál. Dôvod? Hra robí mnohé veci zle, niektoré zbytočne a niektoré nerobí vôbec, pričom námet je taký skvelý. Mario Golf: Super Rush mi popravde pripadá ako na rýchlo zhotovená hra, ktorej vývoj bol z minúty na minútu zahájený vtedy, keď si Nintendo uvedomilo, že už dlhý čas nevydalo svoju exkluzivitu na Nintendo Switch, a tak bolo treba čo najrýchlejšie vyplniť prázdne miesto. A taký je aj výsledok.

„Slyšte, učeníci, pretože ja vydávam svedectvo o úsvitu deštrukcie čakajúcu Tri ríše. Keď bubny Samsary zarezonujú svetom, Palác východu – zahalený žiarivým svetlom – zaspí v Lone. Všetci, ktorí žijú, zhynú; ich červené duše previnenia započnú vzostup démonov. A hľa, tí, ktorí zočia to veľké mystérium, postavia sa pred Lotos duší a vyslovia Slovo dôvodu; taký je to zákon stvorenia. Tak je to napísané...“