Kultura kriplů II – Horší než koronavírus sú už len konzoloví fanboyi

Kultura kriplů II – Horší než koronavírus sú už len konzoloví fanboyi

Ba dum tss!

Ja žasnem. Ja normálne žasnem. Svet sa rúca pod ťarchou koronavírusu, ľudia ešte aj v 21. storočí stále veria v náboženstvá a jediné čo, niektorých hráčov trápi, je, že sa niekdajšia exkluzivita PlayStation 4 Horizon: Zero Dawn dostáva na PC. Nejde pritom len o nejaké šomranie ale o vážne psychické zrútenia a vyhrážanie sa Sony, že už nikdy si nekúpia ich konzolu a jej hry. Ja som bez slov a žasnem. Je toto vôbec ešte normálne? Môže toto vôbec niekto myslieť skutočne vážne? Bohužiaľ môže a aj myslí. To vtedy, keď vám vaša prehnaná oddanosť značke natoľko zatemní mozog, až sa stanete kríplom.

Ak sa dá s modernou rakovinou herného priemyslu v podobe mikrotransakcií niečo porovnať, sú to práve fanatickí uctievači konkrétnej hernej platformy. Nemyslím tým teraz nejakú konkrétnu konzolu, ale v zmysle fanboyov bijúcich sa za tú svoju až na smrť. Dlhé roky sa nad takýmito indivíduami len smejem, no súčasná situácia súvisiaca s ohlásením Horizon: Zero Dawn na PC ma vyburcovala k napísaniu tohto textu. Kašlem ale aj na nejaké akademické postupy, toto bude výlev narušených nervov a bublajúceho žalúdka, ktorého obsah sa chce čo najskôr dostať von. A to cez ústa.

Neznášam, nenávidím a totálne opovrhujem všetkými tými, ktorí chodia po uliciach horenos tváriac sa, že ja som fanboj, kto je viac! Vysmievam sa všetkým tým, ktorí sa búchajú do pŕs, že práve jeho konzola je to najlepšie. Sú to kriplovia. Nič iné, než kriplovia. Sú to len bezduché bytosti, ktorých najvyššia intelektuálna činnosť je vysmievanie sa hráčom iných platforiem, že také hry oni nemajú. Viete, čo je najlepším sexuálnym stimulom takéhoto človeka? Ak im niekto do ucha zašepká slovo exkluzivita. Uuuu, to vtedy prestanú spoznávať samých seba a začnú sa ako hadi v rytme samby plaziť pred svoju konzolu, pred ktorou si poťažkajú svoje gamepadmi vypracované svaly a švihom zapnú svoju konzolu predstavujúc si, že pri tom vyzerajú drsne ako Kratos alebo Marcus Fenix. No jo, ktože na nich má, že?

Exkluzivity majú svoje odpostatnenie a úplne rozumiem ich existencii, no uvedomte si, že tie z vás ešte nerobia elitu! Exkluzívne hry sú napríklad dobré v tom, že zameriavac sa len na jednu platformu umožňujú tvorcom vyžmýkať z danej platformy doslova zázraky, no znamená to, že daná hra má teraz ostať na tej konkrétnej platforme navždy? Jasné, že nie, prečo by aj mala. Robí to hru horšou, ak sa exkluzivita zrazu ocitne aj na iných konzolách? Aký to má význam držať stoj čo stoj staršiu hru, ktorá sa už ani tak nepredáva, len na tej jednej platforme, keď ju po čase môžu tvorcovia vydať aj na iných platformách a dosiahnuť tým ešte vyššie predaje? Niečo také ale títo kriplovia pochopiť nedokážu. Tí sú zalezení v tom svojom pochybnom svete, odkiaľ vidia len zradu ich princípov a podraz najkolosálnejších rozmerov!

Toxicita takýchto jedincov rastie v priamej úmere s leskom exkluzivity. Čím väčšia exkluzivita, tým väčší krípel. Ego im dokáže narásť až do takých obludných rozmerov, že sa i pri tej najmenšej konfrontácii neštítia používať ostré nadávky a útočiť do osobných stavov (díky kapitán). Hrozba fyzického násilia taktiež nie je raritou. No čo s takým kriplom? Takému kriplovi môžeš dať tak maximálne po hube a ani za to vlastne nemôžeš. Ale nie, toto samozrejme vážne nemyslím. Len metafora. Najlepšie, čo môžete pri strete s takým magorom spraviť, je, vysmiať sa mu aj napriek úderom, ktoré dostávate, a jednoducho odísť preč. Potrava ich ega je totižto pozornosť a bez nej sa stávajú len opustenými prádznymi schránkami so svojimi hrami, ktoré na nich v tom úplnom tichu ich izieb len mĺčky pozerajú z políc.

Nechcem tu moralizovať nad tým, že hráči by mali byť k sebe dobrí a navzájom sa rešpektovať, dopriať si. Na to sa ja môžem z vysoka vysrať. Vôbec mi o to nejde a vôbec mi na tom ani nezáleží. Ak sa nejaká hra nachádza na konzole, ktorú sám nemám, nezošaliem sa z toho. Buď si ju nakoniec kúpim alebo počkám na nejaký prekvapivý port. Zároveň mi je jedno, ak niekto nemôže hrať hru, ktorú ja mám na svojej platforme. Buď si tú konzolu kúp alebo počkaj na port. Modliť sa za teba nebudem. Mne len jednoducho idú neskutočne, ale neskutočne veľmi na nervy práve fanatici, ktorí zo svojich platforiem robia náboženstvo a zo svojich hier sväté grály poznania.

Absurdnosť tejto kultúry porovnávam s fanatickými fanúšikmi športových klubov. Fanatické uctievanie veľkého korporátu, ktorému nezáleží na jednotlivcovi ako takému, je totiž skutočne len na výsmech obohatený o megaquadruplexfaceplam. Tomuto druhu ľudí nejde o kvalitu hier, im ide len o to, aby si hry z ich platformy nemohol zahrať nikto iný. Čo na tom, že samotným tvorcom by občasný port určite pomohol, to je pre týchto kriplov len vzduch, pre nich je najdôležitejší ten pocit jedinečnosti, na ktorý majú vraj nárok len oni. A najradšej ešte sú, keď si nikto navôkol nich nik tie hry a konzoly ani nekúpi, aby sa mohli v tej slaboduchej absurdnosti vlastnej výnimočnosti mohli marínovať ešte viac.

Už konečne dospejte a prestaňte byť trápni!

Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk