Vo vzduchu cítiť frustráciu a hnev.
Som človek, ktorý sa zaujíma o herný priemysel. A nie len v zmysle „akú hru si kúpim zajtra,“ ale aj o to, aby talentovaní vývojári, ktorí pracujú stovky hodín mesačne, aby nám priniesli nové zážitky, nemali potrebu z herného priemyslu utiecť kvôli otrasným skúsenostiam. Dlhodobá udržateľnosť však nie je niečo, čo by sa nachádzalo v slovníku akcionárov a taktiež šéfov v exekutívnych funkciách. A celé to začína byť trochu neúnosné.
Som cynik, ale snažím sa to obmedzovať. Bolo mi zle z hráčov, ktorí po zatvorení Telltale Games tvrdili, že vývojári by mali pracovať bez platu, len preto, aby dokončili hru, ktorú si oni kúpili. Chápem, peňazí nemáme na rozdávanie a keď do niečoho investujem, tak za to niečo chcem, ale musíme sa konečne naučiť rozoznávať to, že málokedy sú za tie najhoršie rozhodnutie zodpovední práve vývojári. Väčšinou to spískajú tí hore, ktorí sa po krachu, alebo odvolaní presunú inde.
Každopádne, keď sledujem čo sa deje v AAA hernom priemysle, začína mi byť trochu nevoľno. A ono to začínalo už dávno. Pamätáte si moment, kedy Square Enix oznámil, že Hitman Absolution napriek 6 miliónom predaných kópií nenaplnil očakávania? A moja otázka je…ako mohla hra, ktorá predala 6 miliónov kópií nebyť zisková. Nie je problém skôr vo vysokých očakávaniach a v šialenom plánovaní? Pretože vám viem garantovať, že hra sa z hľadiska ceny vývoja zaplatila. A teda bola v pluse. Kde sme sa to dostali?
To ma privádza k dnešnej situácii. Activision Blizzard. Čo sa to dopekla deje? Prečo mi bolo pri prezeraní správ o ich finančnej situácii na vracanie? Je to vôbec udržateľné? Ako je možné, že vydavateľovi nestačí herná séria, ktorá bola v rokoch svojho vydania treťou najpredávanejšou hrou na svete (Destiny)?
Prečítajte si tiež
Activision Blizzard mal rekordné tržby a prepustil 800 ľudí
Predstavte si obrazovku rozdelenú na dve polovice. Na jednej máte správu, že Activision Blizzard mal najvyššie príjmy v histórii spoločnosti a na druhej to, že prepúšťajú 800 ľudí, čiže takmer 9% svojich pracovníkov. A vy sa pýtate sám seba, ako je to možné? A potom keď počujete šéfa Activisionu ako si mastí svoje brucho pred akcionármi, že aké rekordné príjmy dosiahli, máte chuť mu dať facku. Pretože v sebe máte aspoň trochu empatie a aj keď vás od tých prepustených ľudí delí celý Atlantický oceán, viete, že sa vás to aj tak týka. Pretože keď to takto bude pokračovať ďalej, tak všetky obľúbené série a všetky legendy herného priemyslu si jedného dňa povedia, že im to za to nestojí.
Pamätajte na moje slová. Blizzard, ako ho poznáme, skončil. Nie je to príliš dramatické, je to fakt. Namiesto experimentovania, a piplania hier k dokonalosti budeme čakať, pokiaľ narazia na „get rich quick“ schému, ktorá im prinesie obrovské zisky a keď ich vydoja, presunú sa proste k inej. A mnoho hráčov to bude tolerovať, lebo sa hier proste nechcú vzdať. A robia to preto, že im je absolútne jedno, čo bude s hrami. Ich úlohou je priniesť čo najviac peňazí, znížiť výrobné náklady a to tu a teraz. Kašľať na to, čo bude zajtra. Niečo vymyslíme.
Ale hlavne, že vám vydavateľ bude tvrdiť, že výroba hier je nákladná a preto musia mať nasekané mikrotransakcie všade. Aby sa im vrátila investícia. Prečo potom jeden z najohavnejších vydavateľov z hľadiska monetizácie má potrebu prepustiť 9% svojich zamestnancov? Keď v Black Ops IIII predáva Black Ops Pass a hra je prešpikovaná mikrotransakciami? Prečo, keď Overwatch prevádzkuje gambling systém vo forme lootboxov? Je to málo?
Nie, nie je to málo. Problémom je, že to nie je ani dosť. Keď máte bezodný pohár, tak môžete liať a liať a liať. A ani bankové účty nie sú obmedzené. Preto nám nestačí toľko peňazí, aby sme vedeli financovať nové herné projekty. Potrebujeme toľko, aby sme sa v nich topili. A ani to nám nebude stačiť. Pretože chceme viac. A chceme rásť. Každý štvrťrok. A keď nemáme vyhliadky na rast, tak musíme znížiť náklady. A ako to spraviť? Prepustíme ľudí! Tí, ktorí dreli, aby nám pomohli dostať sa tam, kde sme. Pretože už ich viac nepotrebujeme.
A chcete vedieť ďalšie svinstvo? Už dlhšie sa špekulovalo, že Activision Blizzard bude prepúšťať a tí, na ohrozených pozíciách boli zúfalí, lebo sa nemohli dozvedieť, kto konkrétne dostane padáka. A viete prečo sa to nemohli dozvedieť? Lebo vedenie Activisionu sa bálo, že to zníži cenu spoločnosti na akciových trhoch. A to je presne vrchol cynizmu, na ktorý sme dosiahli. A hlavne. Konečne sa ukázalo, pre koho pracuje manažment spoločnosti. Nie pre hráčov, ale pre svojich akcionárov. Z ľudí sa proste stali excelovské tabuľky.
Was told by an employee that the reason for this is because they didn’t want the news to get to the stock market.
— Alanah Pearce 🔜 #DICE19 (@Charalanahzard) 13. februára 2019
Je pravda, že si ventilujem frustráciu a hnev. Ale zisťujem, že herný biznis sa mení. A mám ho asi príliš rád na to, aby mi to bolo jedno. Chcem, aby to celé fungovalo na princípe férovosti, na princípe: „Spravím skvelú hru a vy mi jej kúpou zafinancujete vývoj ďalšej.“ Keď som bol malý, vždy som sníval, že hranie ako také sa stane spoločensky akceptovateľným spôsobom trávenia času, rovnako ako pozeranie televízie, či šport. Lenže to som bol mladý a naivný a nevedel som, že to so sebou prinesie hromadu negatívnych aspektov, týkajúcich sa hlavne financovania.
Niekedy som žasol nad tým, v akých podmienkach niektoré hry vznikli. Ako dokázali vývojári prakticky na kolene vytvoriť zážitky, ktoré nás fascinovali. Dnes je to v mnohom podobné. Akurát pribudol cynizmus. Pretože už nie sme hráči, ktorí si majú hru užívať. Sme kreditné karty, a vývojári s nami často hrajú psychologické hry, aby sme minuli viac. A viac. A viac. S prísľubom, že hry budú väčšie, zatiaľ čo zisťujeme, že niekto sa na tom krásne nabaľuje a tí, ktorí by mali profitovať (vývojári), dostali padáka.
A dovŕšenie cynizmu z tejto situácie je fakt, že po hovore s investormi sa cena za akciu spoločnosti Activision Blizzard zvýšila. Pretože vedenie splnilo to, čo malo. Keď nevedia zaručiť rast do budúcnosti, tak treba orezať náklady. Otázkou zostáva, kedy sa táto špirála dotočí a tento domček z karát spadne.
– Activision Blizzard reported best annual results in the company’s history
— Daniel Ahmad (@ZhugeEX) 12. februára 2019
– Confirmed that 2019 would be a difficult year
– Has cut 8% of its headcount (Nearly 800 people)
– Making changes to restructure the business and focus on core franchises
– Share price up nearly 4%…. pic.twitter.com/ydtEkG48RR
A vlastne. Celý tento článok je blábol, pretože aj keď som nahnevaný a frustrovaný, ale úprimne, neviem ako z toho von. Nepoznám návod, ktorý by túto situáciu vyriešil. Často hovorím, že keď za mnou prídeš s nejakým problém, tak najprv nájdi riešenie a potom o ňom hovor. Hry sa však hrávať neprestanú. Niekto možno Acti zbojkotuje, ale pochybujem, že to bude dostatočný počet hráčov na to, aby sa niečo zmenilo. Asi sme skutočne zaslepení vlastným egom, že nevidíme okolo seba nič a to ma mrzí. Pretože zatiaľ čo niekedy bolo hranie také…nevinné a úprimné, tak dnes je to chladný kalkul. A inak to už asi ani nebude.
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.