Leto, predovšetkým august, nie je obdobím, kedy sa tešíme na veľké AAA tituly. Hráči tu dohrávajú tituly, ktoré si nakúpili počas letných výpredajov a snažia sa to stihnúť predtým, než nás zasype megavlna dlho očakávaných hier, ktoré vychádzajú na jeseň. Zvyčajne. Tento rok je totiž trochu iný. Na PC dorazia v priebehu jedného týždňa 2 veľké MMO tituly a tak je nutné dať jednému z nich prednosť.
Prvým z týchto titulov je Monster Hunter: World. Na konzolách hra zožala začiatkom roka úspech a ide prakticky o prvú verziu Monster Hunter, ktorá bude v našich končinách hrateľná aj na PC. Ide ale o špecifický žáner a tak sa nemusí zapáčiť každému. Druhým gigantom, ktorý koncom leta plánuje zabojovať o priazeň hráčov, je World of Warcraft: Battle for Azeroth. WoW netreba hádam žiadnemu hráčovi online PC hier predstavovať. Hoci sa môže zdať, že WoW má jednoznačne navrch, nie u každého hráča to tak bude. Treba si totiž uvedomiť, že kráľ MMORPG má už za sebou tucet rokov a niektorým, hlavne po najnovších ohláseniach, lezie krkom.
Ja patrím k tej druhej skupine hráčov a v tomto článku porozprávam niečo málo o tom, čo mi World of Warcraft priniesol, prečo ma MMORPG baví a prečo dám možno prednosť loveniu príšer mimo Azerothu. Na základe rozhovorov s bývalými členmi guildy alebo aj inými hráčmi viem, že v tomto nie som sám, každý má ale vlastné dôvody prečo zostáva alebo opúšťa obľúbený fantasy svet.
Do Azerothu som vstúpil ako bradatý trpaslík. Dôvodom bola lákavá chuť piva, ktoré okolo seba títo malí hrdinovia stále majú ale aj spomienky na úvodné video klasického WoWka, kde práve trpaslík zohráva jedlu z hlavných rolí. Do sveta som sa dostal krátko po tom, čo Deathwing ugriloval zopár stráží v Stormwinde. Chodil som po rozbitom svete, cestoval som v čase, jazdil na chrbte padlého Draka. Neskôr som objavoval nový kontinent, kde bolo treba urobiť poriadok nielen s Old Gods, ale aj so šialeným vodcom Hordy. A po tom čo sme ho odrovnali v alternatívnej realite, nastal čas postaviť sa tomu najväčšiemu nepriateľovi, Planúcej Légii.
Celý čas ma pri hre držali 2 veci, ktoré mám v hrách najradšej. Príbeh a komunita. Príbeh ma v hrách baví najviac. Nerobí mi problém čítať stovky viet, pokiaľ ide o niečo zaujímavé. Príbeh vo Warcrafte je ale kapitola sama o sebe. Je to vec, pre ktorú ma bavilo plniť každý quest a bola to zábava pozerať sa na rovnaké udalosti z pohľadu Hordy a Aliancie. Zároveň ale kríva na každej zákrute a je to momentálne jedna z vecí, ktorá ma najviac odrádza od návratu k hre.
Komunita je pri online hrách taktiež veľmi dôležitá, či už ide o celkovú komunitu okolo hry, ktorá sa prejavuje vo fórach, na sociálnych sieťach a rôznych weboch, ktoré sa hre venujú, alebo ide o guildu, skupinku online kamarátov, ktorí sa spoločne bavia popri tom ako si užívajú herné dobrodružstvo. Ja som mal šťastie, že som bol členom pohodovej guildy vyše 6 rokov. Spoznal som super ľudí, spolu sme dobíjali raidy a plnili rôzne výzvy, ktoré Warcraft ponúka. Vo chvíľach kedy ma príbeh a obsah WoWka najviac sklamal, to bola guilda, vďaka ktorej mi stálo za to zaplatiť si herný čas a ostať ďalej v hre.
Obe tieto veci sa ale po rokoch zmenili natoľko, že momentálne zvažujem, či mi hra stojí za to. Najprv v krátkosti o guilde, ktorá je tou menšou prekážkou. Ako sa časom stáva v každej veľkej skupinke, aj v mojej guilde nastali nezhody. Roky kamarátstva vystriedalo pár ostrých slov, komplikácií a výsledkom bolo, že takmer po roku dobrodružstiev v Legion sa guilda rozpadla. Tieto osobné zážitky tu spomínam, lebo WoW je v prvom rade multiplayer hra a jej sociálny aspekt je dôležitý pre každého. Poznám nejedného hráča, ktorého vo WoW drží práve guilda, aj v časoch, kedy niekoľko mesiacov nepribúda do WoW žiadny nový herný obsah. Podobné veci si určite prežili aj mnohí z vás, ktorí máte vo WoW alebo aj inej MMORPG prežitý nejaký ten rok.
Pôvodne som sa plánoval do hry vrátiť. Zaujímalo ma čo príde po Legion. Najväčší nepriateľ bol porazený, hráči spojili svoje sily v Class Order Hall a staré bezvýznamné konflikty medzi Hordou a Alianciou sa stali minulosťou. Na internete sa objavovali teórie, ja som ich so záujmom hltal, poprípade vytváral vlastné. Zároveň v tom čase, respektíve za posledné roky, odišli z WoW vývojárskeho tímu veteráni na čele s Chrisom Metzenom. Vystriedali ich mladší kolegovia. Bol ideálny čas na zmenu. Na veľkú zmenu. Potom ale prišli prvé oznamy o Battle for Azeroth a prišlo sklamanie. Sklamanie, ktoré s každým ďalším oznámením, či už sa týkalo úprav v rámci hrateľnosti alebo smerovania príbehu, iba rástlo.
Žiadne veľké zmeny v rámci fungovania herného sveta a frakcií sa nekonali. Čo sa týka príbehu, máme tu znova raz Alianciu proti Horde. A čo sa týka hrateľnosti, ach…
S každým rozšírením priniesol Blizzard do hry novinky, len aby ich v ďalšom odstránil, lebo taký je ich plán a nebudú to meniť. Class Order Halls a Artefakty sú skvelým príkladom. O Artefakty musia hráči prísť, lebo boli plánované iba pre Legion. Prídeme o ne, ale bez nejakého väčšieho vysvetlenia. Prišiel totiž prepatch a z nepriateľov začali padať aj zbrane, ktoré sú silnejšie, než artefakty. Neprichádzame o ne vo veľkolepom boji, nemusíme ich zničiť, aby sme porazili nepriateľa a nepodávame ich ďalej iným hrdinom v hernom svete. Všetka ta námaha a legendárne zbrane sú zrazu preč. Namiesto toho ich nahradí iný predmet, respektíve predmety, ktoré ponúknu podobnú funkcionalitu a hráči sa môžu tešiť na hodiny farmenia, aby odomkli ich potenciál.
Čo sa týka zvyšku gameplayu, ide skôr o technické veci, ktoré každý deň sklamú mnoho hráčov. Blizzard sa rozhodol dať každej schopnosti globálny cooldown, lebo to podľa nich dá hráčom v súbojoch lepšie herné tempo a plynulosť. Vývojári hráčov napriek sťažnostiam presviedčali, že to tak bude lepšie, lebo vedia, čo robia. Tak sme to ako tak prijali. A následne začal dávať Blizzard niektoré schopnosti do výnimiek, lebo to nefungovalo dobre. To im to teda to super rozhodnutie a plánovanie nevydržalo dlho. Takých príkladov by sa našlo viac, no poďme bližšie k prepatchu, ktorý pripravuje herný svet na Battle for Azeroth. Začal pred pár týždňami a je neustále sprevádzaný problémami. V prvých dňoch to bola zlá stabilita serverov, kedy sa mnoho známych nemohlo prihlásiť väčšinu dňa do hry, za ktorej herný čas si platia. A keď sa do hry dostali, máločo fungovalo tak ako malo. Štatistiky postáv a nepriateľov boli zmenené. Výsledkom toho bolo, že niektorí Bossovia v raidoch boli jednoducho neporaziteľní. A odpoveď vývojárovv na túto katastrofu? V podstate žiadna. Chyby boli opravené, ale prepatch sa zapísal medzi jeden z tých najhorších, respektíve ako ten najhorší v histórii hry. A pritom Blizzard nie je garážová firma F2P mobilných hier ale gigant na poli nielen MMORPG titulov. Preto ma absencia akejkoľvek kompenzácie mierne zaskočila. A reči typu, že také niečo sa má pri veľkej aktualizácii očakávať, si môžu niekam strčiť. Blizzard totiž platí ľudí za to, aby takýmto problémom predišli a dodali hráčom kvalitný zážitok, za ktorý si platia a práve to, že podobné problémy sme už mali, by malo zaručiť, že sa nebudú opakovať. Alebo by za ich prípadné vzniknutie mala byť poskytnutá nejaká kompenzácia. Nejde totiž o F2P hru a nejde ani o vydavateľa, ktorý by musel počítať každý cent, ktorý dostane. Mobilné F2P hry som nespomenul náhodne. Odskúšal som si ich niekoľko a nakoľko rastú ako huby po daždi, odlišujú sa práve kvalitou podpory hráčov. Takéto hry by tu mnohí označili za zhubu herného priemyslu a zlo, ktoré treba navždy odstrániť. Je ale vtipné, že hra, ktorá žije z miktrotransakcií, je schopná okrem ospravedlnenia v prípade narušenia služieb poskytnúť hráčom nejaké odškodné za to, že si nemohli hru zapnúť alebo im zážitok pokazil technický problém, často iba preklep v popise. A Blizzard nie je schopný ani sa poriadne ospravedlniť hráčom za niekoľkohodinové výpadky, hráčom, ktorí si musia každý mesiac platiť za to, aby mohli hrať ich hru. A to som nespomenul iné problémy, ako napríklad nedávny bug, počas ktorého sa hráčom z quest logov zmazali všetky questy a niektorí tak nenávratne stratili hodiny progressu. Odpoveď vývojárov bola, že sa ospravedlňujú za nepríjemnosti a že hráči si musia questy znova zobrať od NPC. Ak to je teda možné, inak majú smolu. To sú všetko problémy, ktoré tu máme ešte pred vydaním samotného Battle for Azeroth. Preto si myslím si, že Blizzard, respektíve jeho časť venovaná vývoju a podpore World of Warcraft, má v tomto smere čo robiť. Možno zaostáva, lebo je na vrchole, no ak to takto pôjde aj naďalej, môže sa to zmeniť. Našťastie momentálne hru nehrám a tak mne osobne tieto technické prešľapy osobne nijako neuškodili, no to isté sa nedá povedať o niektorých známych a tisíckach iných hráčov.
Aj keď technické problémy a ich riešenie zo strany Blizzardu sú dosť, oveľa väčším problémom je pre mňa príbeh a celkové smerovanie sveta Warcraftu. Už po Siege of Orgrimmar som očakával veľké zmeny, no nikdy som sa ich nedočkal. Chcel som vidieť zmeny vo svete a v rozložení Aliancie a Hordy. Chcel som vidieť rozbitie a pád frakcií. To sú ale veľké zmeny a tak nejak som v nich ani veľmi neveril. Tak som dúfal aspoň v možnosť raidovať s členmi inej frakcie, nakoľko bolo umožnené vytvárať herné skupiny naprieč servermi, resp. realmami. Ani to ale Blizzard asi nikdy nedovolí, čo mi pripadá smiešne, nokoľko v hre bolo veľakrát vidieť, ako bojujú bok po boku členovia oboch frakcií. Po oznámení možnosti vytvoriť si v BfA Komunity som dúfal, že to bude dovolené aspoň tu. Ale dúfal som márne. Komunita síce funguje ako sociálna skupina ľudí bez hraníc serverov, do Aliančnej Komunity si nemôžeme pozvať Horďáka. Je absurdné, že sa píše rok 2018 a v hre stále nie je plnohodnotná možnosť ako komunikovať s kamarátmi (a hráčmi všeobecne), ktorí sú členmi inej frakcie. Chcel by som si počas hrania písať priamo v hernom chate s kamarátom, ktorý je z Ameriky a hrá za Hordu? Mám smolu, musíme si písať cez Discord alebo inú aplikáciu/webovú stránku.
Prečítajte si tiež
Sylvanas vyhlasuje vojnu
Samotný námet na BfA mi skazil nadšenie na budúcnosť Warcraftu. Konflikt medzi Hordou a Aliancou. Wau. To je fakt niečo nové a originálne. Ale tak, prehrýzol som tonu sarkazmu a sklamania a čakal na ďalšie správy. Mal som v sebe malý plamienok nádeje, že autori príbehu sa vynájdu a dajú nám predsa len niečo originálne. A tak som sledoval BfA beta test, videl som videá z prepatchu, volal som s terajšími hráčmi a aj tak som nevedel nájsť jediný dôvod, prečo sa na BfA tešiť. A potom som videl video so Sylvanas, teda Garrosha 2.0, teda Arthasa 2.0 a videl som, že všetka nádej je pre mňa naozaj mŕtva. Máme tu znova umelý, násilný konflikt medzi frakciami, ktorý sa neskôr zabudne kvôli nejakému väčšiemu nepriateľovi. To všetko popri tom, čo budú hráči zabíjať planétu, ktorú pred pár dňami (v hernom čase) zachránili pred Légiou. V hlave mi vzniklo množstvo otázok. Naozaj porazili vodcovia frakcií Sargerasa a Sylvanas začala hneď na druhý deň plánovať genocídu Night Elfov a vypálenie Stormwindu (pekná paraléla k tomu čo urobil Arthas s Blood Elfami a Stratholmom)? Nerobí presne to, prečo sme zosadili z trónu Garrosha? Navyše Blizzard sľuboval, že vyzve morálku oboch strán, ktoré sa vojny zúčastnia. No pritom Sylvanas bola vykreslená ako nahnevaný tínedžer, ktorý chce iba zabíjať. Naozaj vedie Hordu plnú cti, o ktorej sme boli doteraz presviedčaní od začiatku Warcraft 3, od prvej knihy, kde sa hovorilo o ukončení kruhu nekonečnej nenávisti a krvilačnosti? Čo sa stalo so všetkými neutrálnymi skupinami? Cechom druidov Cenarion Circle v Moonglade, ktorí sa skladajú zo všetkých rás? Čo so shamanmi a zoskupením Earthen Ring? Argents Crusade? A všetkými Class Order Hall, ktoré sa v Legio vybudovali? Naozaj sú všetci jeden deň kamaráti a bratia a druhí sa pália zaživa? A keď sa ukáže, že Sylvanas koná cez čiaru a v rozpore s kódexom Hordy, bude z nej iba ďalší nepodarený Garrosh a budeme tu mať ďalšiu civilnú vojnu, ktorá nič nezmení, lebo ani tá posledná nič nezmenila. A keď sa ukáže, že Sylvanas má nejaký plán na zastavenie síl, ktoré sa volajú Void a preto musí každého vyzabíjať, spýtam sa, či to isté nechcel urobiť aj Sargeras, ktorého sme navždy (navždy = kým si to Blizzard nerozmyslí) uväznili. To sme ho potom mohli nechať urobiť svoju prácu, mali sme ho hneď nechať spáliť celý Azeroth. Aspoň by sme ako hráči potom cestovali vo vesmírnych lodiach a mali cool krídla. A Death Knighti by určite radšej bojovali za Lich Kinga než za Bitch Queen. Odhliadnuc od toho, že plán Sylvanas nebol hráčom v hre nijako odkomunikovaný a tak zatiaľ vidíme iba šialenú nemŕtvu elfku, ktorá chce zabiť všetok život.
Možno keby Blizzard nepovedal, že zmeny vo frakciách musia byť symetrické, mal by som nádej. Nádej, že akokoľvek hlúpa mi príde vojna ktorú vývojári chystajú, dočkáme sa zaujímavých a hlavne veľkých zmien. Lenže vždy, keď jedna strana príde o mesto, príde oň aj strana druhá. Vždy keď niekto mesto získa, musí ho získať aj druhá skupina. Vždy, keď bude chcieť jedna frakcia opustiť Hordu alebo Alianciu, akokoľvek logické bude toto rozhodnutie a akokoľvek zaujímavé by to bolo, nestane sa tak, lebo to je hra, je to MMORPG a musí byť zachovaná taká štruktúra a rovnováha, ako bola keď boli frakcie vytvorené. Preto ešte Gnomovia stále nemajú Gnomeregan, i keď bol už na začiatku Cataclysm oslobodený. To isté s Worgenmi a mestom Gilneas. Pandareni mohli byť skvelá príležitosť na neutrálnu rasu, no nakoniec museli byť rozdelení do frakcií a teraz sa medzi sebou bezdôvodne zabíjajú. Takýchto príkladov sa dá nájsť viac a dala by sa z toho vytvoriť nekonečná diskusia. No v skratke povedané, BfA ma zatiaľ nepresvedčilo, že stojí za moje peniaze. Je to prvý datadisk od Cataclysmu, ktorý si nepredobjednávam a nebudem hrať v týždeň vydania. Viem že nie som sám, lebo niekoľkí známi z rovnakých dôvodov hru opúšťajú a ešte viac hráčov s rovnakým názorom sa dá rýchlo nájsť na internete.
/This.
— Chris Metzen (@ChrisMetzen) August 2, 2018
My counsel is that everyone take a deep breath and enjoy the ride. I will! You haven’t seen the whole form of the wave yet. As Douglas Adams would tell you – Don’t panic! 🙂 https://t.co/5m1n8qmdSS
Najhoršie na tom celom je, že Chris Metzen, kedysi hlavný človek za World of Warcraft, sa na Twitteri vyjadril, že hráči sa nemajú toľko sťažovať. Že ide iba o malý kúsok príbehu, časť veľkej vlny, ktorú si máme užiť. To sa mu ľahko hovorí, keď Blizzardu chodia kvôli hráčom, ktorí si bez kritiky hru užívajú, na účet milióny dolárov. Ľahko sa mu to hovorí, keď si za hru musíme mesačne platiť.
Ale možno sa mýlim. Možno po začiatku BfA neskôr tento mesiac bude všetko iné a ukáže sa, že kreatívni vývojári naozaj vedia čo robia a že zvyšok príbehu nebude tak zle napísaný. Potom si to priznám a hru si zahrám. Kým ma ale niečo nepresvedčí o opaku, nemám dôvod sa do Azerothu vrátiť. Pretože akokoľvek dobré môže byť rozuzlenie príbehu BfA, nezmení to nič na tých veciach, ktoré sa mi teraz nepáčia a sklamali ma. Radšej dám prednosť iným hrám. Ale rád si v komentároch pozriem názory vás čitateľov, prečo v hre ostávate alebo prečo ju opúšťate, lebo v redakcii je nás veľa, ktorí máme s WoW skúsenosti a verím, že aj medzi čitateľmi máme mnoho WoW hráčov. Koniec koncov toto je iba môj osobný názor a komentár na hru, ktorú som kedysi hrával každý večer a priniesla mi stovky hodín zábavy. Dôvody, prečo ma hra bavila a prečo tomu už tak nie je.
No a nakoniec, prečo by som dal prednosť Monster Hunter: World pred Battle For Azeroth? Lebo ponúka všetko, čo po rokoch od online hry chcem. Hoci ide v podstate o iný žáner než WoW, pre mňa je to rovnaký online herný zážitok. Keď si odmyslím príbeh, ktorého v MH:W veľa nie je ale aj ten by som teraz musel pri WoW ignorovať. Ide totiž o online hru, kde sa môžem jednoducho a rýchlo online zabaviť so skupinkou kamarátov. Večer prídem domov z práce, sadnem za PC a za pár minút už môžem s kamarátmi loviť nejaké monštrum. Bez nejakého zbytočného čakania alebo hodinových príprav. Na výber mám rôzne zbrane, s ktorými proti príšerám bojujem. Každá zbraň je vlastne samostatná classa. Každá príšera je veľký boss a je treba sa naučiť jeho pohyby a vymyslieť taktiku na jeho porážku. Možno niekto povie, že Monster Hunter je jedno veľké grindovanie, lebo je to v podstate iba to isté lovenie príšer dookola, iba trochu inak vyzerajú. Ale to je aj WoW, keď dokončíte všetky questy a neostáva nič iné, než behať tie isté raidy a dungeony každý večer. Akurát že v MH:W nemusím platiť žiadne mesačné poplatky.
Prečítajte si tiež
Monster Hunter World – Recenzia