V rámci našej návštevy SEGY na Gamescome sme okrem minule spomínaného Binary Domain videli aj dvojicu hier, ktoré na prvý pohľad nezapadajú do klasického portfólia AAA megahitov (a ani sa nimi nestanú), každá z nich má však unikátne čaro.
Sonic Generations
Čo povedať k Sonicovi? Tento už 20 ročný modrý ježko patrí medzi najznámejšie herné postavičky a práve vďaka jeho okrúhlemu veku sa v SEGE rozhodli pripraviť novú hru nazvanú Sonic Generations. Tá by mala v sebe kombinovať hrateľnosť pôvodných (klasické 2D skákačky) a moderných (3D pohľad, zameranie na rýchlosť) hier. Vo všeobecnosti možno povedať, že príbeh je tak postavený, aby spojil obe generácie dokopy… Sonic samozrejme nebude mať o nič menšiu úlohu ako zachrániť svet. Na hráčov tak bude čakať 9 rôznych prostredí – 3 z nich sú prebraté z hier pre mega drive, ďalšie 3 z dreamcastových verzií a posledná tretina prichádza z next-gen konzol. Treba dodať, že jednotlivé úrovne budú kompletne upravené a remasterované. Tento osud mimochodom postihol aj soundtrack k hre.
Ako už bolo spomenuté, hráči dostanú úrovne, kde bude dôraz kladený na správnu old-school atmosféru a tie sa budú striedať s adrenalínovejšími 3D levelmi. Nakoľko táto kombinácia zapôsobí na hráčov je otázne, ale chválime, že sa v SEGE rozhodli skombinovať všetky hrateľnosti, s ktorými sme sa v Sonic hrách stretli. Na záver ešte jedna zaujímavosť – Sonic pri zranení nestratí všetky krúžky, táto zmena by mala pomôcť aj novým hráčom, aby si Sonic Generations viac užili. K dispozícii bude aj verzia pre 3DS, tá však bude vychádzať z úrovní, ktoré sa objavili v Sonic hrách pre prenosné konzoly. Pôjde teda o obsahovo inú hru v porovnaní s „veľkými“ konzolami.
Rise of Nightmares
Bez mučenia sa priznám, že mám Kinect rád. Prezentácia prvej „hardcore“ hry (minimálne je tak RoN prezentované) ma teda zaujímalo najmä z hľadiska, ako si autori poradili s ovládaním. Survival horor ovládaný iba pomocou pohybového senzora… to sme tu ešte nemali a kto vie či vôbec niekedy mať budeme (samozrejme okrem RoN).
Za hrou stoja vývojári, ktorí pracovali na sériách The House of the Dead a Condemned. Z hľadiska ovládania určite zaujme, že RoN nie je „rail“ hra (t.j. pohyb nie je predskriptovaný, ako keby „po koľajniciach“), ale hráč má možnosť sa voľne pohybovať. Dá sa však aktivovať aj auto mód (zdvihnutie pravej ruky), kedy sa bude hráč automaticky pohybovať k najbližšiemu príbehovému objektu. Z hľadiska voľného pohybu Kinect sníma vaše ramená – na základe vystrčenia príslušného ramena sa natočí aj hrdina v hre. Pohyb je riešený naznačením kroku dopredu alebo dozadu, pričom hrdina sa pohybuje, dokedy je hráčova noha vystrčená. Samozrejme, keby sa na vás niekto pri hraní díval, tak si pomyslí svoje, v rámci prezentácie však ovládanie fungovalo prakticky bezchybne.
Rovnako výborne fungovala aj aktivácia a voľba objektov v rámci herného sveta, ktorý sa v prezentovanej ukážke obmedzil na vagóny vlaku – práve tu začína príbeh. Pomerne pokojná atmosféra sa značne zdramatizuje, keď je unesená manželka hlavného hrdinu. V tejto časti je taktiež vykreslená aj hlavná postava a najmä jeho problémy s alkoholom.
Okrem skúmania herného sveta a snahy zachrániť svoju ženu (alebo priateľku) dôjde aj na boj. Ten je riešený klasicky a vystačíte si s máchaním rúk. Autori do hry zakomponovali približne 40 zbraní, pričom by malo byť možné aj nepriateľskému zombie (alebo čo sú to za netvory) utrhnúť ruku a ubiť ho vlastnou rukou, prípadne zbraňou, ktorú v nej mal. Integrovaný je aj obranný mód, stačí prekrížiť ruky.
Aby sme dojmy z RoN zhrnuli – v prípade Kinect hry, ktorá sa tvári ako hardcore titul (a z vyššie spomenutého vyplýva, že aj bude), nás najviac zaujímalo spracovanie ovládania. To sa tvári pomerne funkčne a počas prezentácie fungovalo takmer bezchybne. Kvalitu príbehu a zábavnosť celej hry však z danej ukážky nebolo možné posúdiť a taktiež ani nie je možné tieto aspekty porovnať s konkurenciou (jednoducho najmä preto, že žiadna konkurencia nie je). Na tieto otázky tak prinesieme odpovede v recenzii.