Spomínate si na hororové demo z Gamescomu? Nuž, my sme si ho v Kolíne zahrali.
Stiesnené tunely plné čiernočiernej tmy a domovy z ošarpaných vlakových súprav, ktoré kedysi ľudí prevážali namiesto toho, aby im poskytovali útočisko pred hrôzami podzemia – to bolo Metro, ako si ho pamätáme. Strašidelné, plné odporných pavúkov, zmutovaných príšer a latrín – aj keď uznávam, že každému možno utkvelo v pamäti niečo iné.Exodus má síce inú, no stále perfektnú atmosféru. Aj keď ide v rámci série o obrovský skok, netreba ho brať negatívne. Ak ste, koniec koncov, čítali najnovší diel knižnej predlohy od Dmitryho Glukhovskeho, viete, že Arťomova posledná zastávka sa nenachádzala v sieti moskovského metra, ale kdesi… na čerstvom vzduchu.
Na Gamescome patrilo Metro k najpopulárnejším hrám. Aj keď, úprimne… tam bol kilometrový rad hráčov asi na všetko!
V spomínanom trailery z Gamescomu sa Arťom viezol vo vlaku, ktorý sa niekde v divočine vykoľajil a zrútil do jazera. Práve niekoľko metrov pod vodou sa začala moja zhruba 30-minútová gameplay v priestoroch stánku vydavateľa Deep Silver. Pred utopením v malebnom ruskom jazierku ma zachránila neznáma žena s maskou kostlivca, ktorá si však na slová vďaky nepotrpela a zmizla ešte skôr, než sa hlavná postava Arťom, navrátivší hrdina z prvých dvoch hier (a kníh, keď sme už pritom), naplno prebral. O koho presne išlo, to sa zrejme dozvieme až vo februári 2019, ale niečo mi hovorí, že dotyčná domorodkyňa – pretože, úprimne, tak na mňa pôsobila – ešte v Exoduse zohrá významnú rolu.
Atmoséfra nadovšetko, a tú si hra zachovala
Poviem vám, že prvé sekundy hrania boli zvláštne. Aj v predchádzajúcich častiach sa síce hráč dostal na povrch, no pre ekosystém hry to nebolo prirodzené, asi ako keď skočíte do vody a fungujete v nej len dovtedy, pokiaľ vám nedojde kyslík. V Exoduse však nie je svet na povrchu len dočasnou rekreáciou. Naplno som si to uvedomil pri prehľadávaní drobnej rybárskej osady nachádzajúcej sa neďaleko miesta, kde ma tajomná záchrankyňa vylovila z vody. Usadlosť tvorilo len niekoľko úbohých chatrčí, ale predsa len – boli to domčeky z dreva a nie kovové vagóny. Nad nimi sa skvela obloha a nie kamenný strop tunelu.
Tento „fešák“ sa na nás usmieval vždy, keď sme okolo stánku prešli.
Napriek tomu hre ani v najmenšom nechýbal ten pocit osamelosti a puch rozkladu zmiešaného s najhoršími ľudskými vlastnosťami. Exodus je možno novou kapitolou Metra, ale sila postapokalyptickej atmosféry neoslabla. Zmenila sa, ale neoslabla, a to je, aspoň pre mňa, najdôležitejšie – oveľa viac než nové zbrane, lepšia grafika či otvorenejší svet budiaci ilúziu sandboxu.
Žalostné príbytky neďaleko jazera boli plné bordelu a dokopy nič užitočné som v nich nenašiel, až na niekoľko neidentifikovateľných mŕtvol, pričom pri každej sa skvela poznámka ako „zlodej“ či „násilník“. Ak toto miesto malo nejaký príbeh, viac som sa z neho nedozvedel. Presne ako v ukážke, aj v samotnej gameplay ma čakala už po chvíľke cestovania kuša pripevnená na chrbát sochy.
Stánok s Metrom patril medzi najštýlovejšie – môj osobný názor!
Počas noci som chcel niekam zaliezť a zostať tam až do rána
Hra ma za ruku viedla len minimálne – na mape mi vyznačila, kam sa mám dostať, ale to bolo celé. Aspoň taký som mal z hrania pocit; že nech vyrazím akýmkoľvek smerom, nebude to „opačne“.Konfrontácia s ozbrojenými nepriateľmi bola kvôli krívajúcej AI súperov trochu kŕčovitá, ale predpokladám, že práve to je jeden z dôvodov, prečo Metro: Exodus vychádza až na budúci rok. Čo ma na hrateľnej ukážke najviac dostalo, neboli súboje, ale ťaživá a desivá atmosféra, keď v rámci dynamického striedania dňa a noci nastala tma. Kdesi v diaľke bolo počuť ručanie obrovského zmutovaného medveďa, ktorý mi len chvíľku pred touto desivou „serenádou“ prebehol cez cestu. Všade naokolo navyše vyli vlky. Les bol všetko len nie pustý a bez života. Zborený most som prekonal improvizovanou lanovkou a doslova som sa prehupol do ďalšej časti mapy.
Priamo predo mnou sa vinuli zvyšky starej asfaltovej cesty, ale križovali svorky šeliem, ktoré ma napadli vždy, keď som neopatrne priblížil. Nedalo sa nič robiť, musel som si vybrať smer a namiesto priamej cesty problémovú oblasť obísť. Keďže som stretol ďalšie staré domy a ďalších súperov so zbraňami, môžem len a len predpokladať, že hra to tak chcela, rovnako ako keď na mňa zničoho nič vyskočil z malého jazierka v jaskyni obrovský zmutovaný krab. Ešteže som bol predtým na WC…Práve takéto situácie, aspoň v mojich očiach, pridávajú hre na kvalite. Niežeby som rád testoval, aké silné mám srdce, no Exodus mi neučaroval divokými prestrelkami, aj keď by to, vzhľadom na žáner hry, bolo pochopiteľné. Nie, do pamäti sa mi vryly temné pivnice, jaskynné chodby a pocit, že neviem, čo na mňa odzadu skočí, keď leziem uprotred lesa po rebríku na dom na strome. Exodus je, ako už názov napovedá, plný smrti, a to bolo predsa aj Metro. Táto paralela medzi prvými dvoma dielmi a tým tretím existuje, rovnako ako aj obrovská výpovedná hodnota okolného prostredia. To bol, aspoň pre mňa, počas hrania Metra v Kolíne najväčší zážitok.
A vo februári 2019 si ho nenechám ujsť ani za nič.
Prečítajte si aj:
Prečítajte si tiež